Bez ohľadu na to, z akej si generácie alebo aké máš vzťahové skúsenosti, crush je niečo, čo pravdepodobne poznáš. Crush, teda zaľúbenie, buchnutie sa alebo jednoducho slabosť si však všetci vysvetľujeme inak: pre niekoho je to očarenie nedosiahnuteľným človekom, pre niekoho je to idealizovanie a ďalší v tom vidia prvú fázu nového vzťahu.
Opýtali sme sa osobností z umeleckej, vedeckej aj influencerskej oblasti na ich pohľad na vec. V článku si prečítaš odpovede režiséra, terapeutky, vedca, poetky aj podcasterky, ktorá sa vo svojom programe venuje práve vzťahom. Sú zábavné, nečakane presné a trafia presne do čierneho.
Klikni sem pre viac článkov o vzťahoch a randení.
Čo je podľa teba crush?
Petra Dzvoníková alias Petush, blogerka a podcasterka: V romantickom zmysle slova je to pre mňa niečo, čo môžem cítiť k niekomu inému bez toho, aby sa to neskôr prehuplo do lásky – ale samozrejme, aj to je možnosť.
Crush je pre mňa také "pobláznenie", v podstate do veľkej miery aj idealizovanie si niekoho, kto sa nám páči a crush môžeme mať na osobu nám blízku, alebo na niekoho úplne cudzieho, alebo celebritu.
Samuel Kováčik alias vedátor, teoretický fyzik a popularizátor vedy: Fyzik Richard Feynman povedal, že všetko je zaujímavé, ak prenikneme do hĺbky. Podobne asi platí, že si bežne s ľuďmi vieme vybudovať puto, len to chce svoj čas.
Občas sa nám však stane, že minimálne ten pocit príde prekvapivo rýchlo. Je to ako keby ste hľadali správny kľuč z veľkého zväzku a trafíte hneď na prvý pokus. Takže aspoň ja rozumiem slovu crush tak, že rýchlo získame pocit silného prepojenia, ktorý si inak žiada čas.
PhDr. Andrea Fejová, terapeutka online terapeutickej platformy Hedepy: Crush môžeme opísať ako intenzívne, no krátkodobé očarenie či pobláznenie niekým, ktoré často pramení z povrchových faktorov – napríklad vzhľadu alebo vyžarovania danej osoby. Môže ísť o romantické alebo platonické zaľúbenie, pričom dotyčný o tom nemusí vôbec vedieť.
Keďže crush je skôr založený na zidealizovaných predstavách, nemá pevné základy a môže rýchlo vyprchať. Naopak, láska je hlboké a dlhodobé citové prepojenie, ktoré vzniká na základe reálneho poznania druhej osoby a jej prijatia tak, ako naozaj je.
Hranica medzi týmito dvoma pocitmi teda spočíva v tom, či ide o jednostranné, alebo obojstranné city a či sú postavené na povrchnom poznaní alebo skutočnom emočnom prepojení.
Žaneta Morovská, poetka a tvorkyňa hry Hlbina: Crush vnímam ako stav, keď som očarená človekom, ktorý je nedosiahnuteľný, nedostupný, mimo "moju ligu".
Michal Belej, divadelný autor a režišér: Každý vzťah má isté fázy. Pre mňa je crush prvotná fáza, keď sa mi vplyvom hormónov zatemní mozog a bezprostredne sa zaľúbim. Postupom času vplyv hormónov opadne a potom vnímam realitu už inak.
Michal Belej, divadelný autor a režišér. (zdroj: archív respondenta)Aký pocit v tebe crush vyvoláva?
Michal: U mňa sa to mení vekom. Keď som bol mladší, tak som každý crush prežíval intenzívne, považoval som ho za zásadný a robil som iracionálne rozhodnutia.
Raz som spontánne odletel do Bruselu za mužom, ktorého som videl dvakrát v bare. Myslel som si, že idem naproti osudovej láske, ale ani sme sa nestretli, lebo na mňa nemal čas. Teraz sa už takto nesprávam, ale to môže byť aj tým, že som dlhodobo vo vzťahu. Už neriešim dramatické gestá, ale skôr čo bude na obed.
Žaneta: Ak je to crush, s ktorým sa mi pravidelne pretínajú cesty a ja mám možnosť byť v jeho blízkosti, tak tam zažívam pocit vzrušenia, ale takého skôr negatívneho. Mieša sa to s nervozitou a napätím. Cítim sa dosť nesvoja.
Ak je to niekto vzdialený, koho vidím napríklad len na instagrame, tak tam cítim túžbu a vzrušenie, ale aj následné sklamanie z toho, že sa to nenaplní.
Samuel: Toto sa asi mení počas života. Aj by som povedal, že má človek tendenciu správať menej racionálne, ale možno je to krivdenie – je to len racionálne v rámci iných predpokladov.
Andrea: Crush, najmä v tínedžerskom veku, často vyvoláva tzv. motýle v bruchu – pocity vzrušenia a príjemného napätia pri kontakte s danou osobou. Niekedy môže hraničiť až s miernou obsesiou, keď sa myšlienky na crush opakovane vracajú a stávajú sa neodbytnými. Správanie sa pritom môže, ale nemusí meniť.
Bežné je fantazírovanie o spoločných chvíľach či analyzovanie každého detailu interakcie. Niektorí sa snažia viac zaujať, iní naopak znervóznejú a zrazu nevedia, ako sa správať prirodzene.
Niekedy to vedie k drobným zmenám – v obliekaní, spôsobe komunikácie alebo dokonca v tom, kam človek chodí, aby zvýšil šancu na stretnutie so svojím "crushom".
Petush: Ja crushujem už deväť rokov len na môjho manžela a všetky ostatné možné crushe som si nejak zatrhla začiatkom nášho vzťahu, ale keď si spomeniem, ako to bolo predtým: Snažila som sa tomu človeku páčiť, dostať sa k nemu bližšie a veľakrát som na nič iné nevedela myslieť. Najmä ak to bol taký nevzdialený, necelebritný crush.
Petra Dzvoníková alias Petush, blogerka a podcasterka. (zdroj: archív respondentky)Čo je na pobláznení to najhoršie alebo najťažšie?
Žaneta: Neistota a to, že neviem na čom som. Strach z odmietnutia. Pocit menejcennosti.
Samuel: Najlepší je ten pocit, že vznikne pocit hlbšieho prepojenie bez veľkej námahy. Najhoršie asi to, ak sa to v hlbšie prepojenie nepodarí pretaviť.
Petush: Podľa mňa to, že je tam silná miera idealizácie toho druhého a že rácio ide bokom. A že veľakrát to s láskou nemá nič spoločné. Takže veľakrát prichádza sklamanie.
Michal: Ak máte problém so sebahodnotou, tak crush predstavuje zraniteľné miesto, keď vás druhý človek môže zraniť. Zároveň ak máte zdravý vzťah so sebou, tak toto zraniteľné miesto je dobrá pôda na prehĺbenie vzťahu. Ja som si tieto pasce vyriešil až na psychoterapii.
Andrea: Najťažšie na crushi je práve jeho jednostrannosť a neistota, ako to skončí. Človek často nevie, či si jeho city druhá strana vôbec všimne, nieto ešte opätuje. Ak city nie sú opätované, môže to priniesť frustráciu, smútok či pocit sklamania, ak sa realita neskončí podľa zidealizovaných očakávaní.
PhDr. Andrea Fejová, terapeutka online terapeutickej platformy Hedepy. (zdroj: archív respondentov)Myslíš, že by sme mali každý crush pretaviť do niečoho viac?
Samuel: Určite by to nemala byť nutnosť – niekedy máme pocit, že sme s niekým okamžite sadli a postupne sa súznenie rozladí, netreba tlačiť na pílu.
Petush: Rozhodne nie a som rada, že veľa mojich crushov zostalo len pri crushoch, haha.
Michal: Ak je crush toxický, tak je lepšie, keď sa skončí čo najskôr. Napríklad, v knihe Sex v meste vzťah Carrie a pána Božského nikdy neprerastie vo vážny záväzok a rozídu sa. A to je bližšie k realite ako zromantizovaná seriálová verzia, ktorá vychovala generáciu žien naháňajúce chiméry.
Všetci by sme sa mali učiť rozpoznať a rozvíjať zmysluplné vzťahy. To platí aj pre kamarátstva. Podľa mňa to funguje v zmysle, že vrana k vrane sadá a keď nie som psychicky v pohode, tak priťahujem ľudí, ktorí tiež majú nejaký problém.
Andrea: Nemyslím si. Crush je bežné pobláznenie, s ktorým sa budeme stretávať celý život. Crushnúť sa môžeme aj do človeka, ktorého sme v živote nestretli – celebrity, idoly atď. Nie každé očarenie musí viesť k niečomu hlbšiemu.
Osobne si myslím, že by to malo zmysel len vtedy, ak to tak cítia obaja a chcú prejsť od predstáv k budovaniu skutočného vzťahu založeného na reálnom spoznaní sa a budovaniu vzťahu.
Žaneta: Nemyslím. Pri každom crushi by sme sa mali sami seba spýtať, čo nás na danom človeku tak priťahuje? Často to býva niečo, čo mi dlhodobo chýba, nejaká nenaplnená potreba. Keď zistím, aká je to potreba, snažím si ju naplniť inak.
Žaneta Morovská, poetka a tvorkyňa hry Hlbina. (zdroj: archív respondentky)Môže mať človek v stabilnom vzťahu crush na niekoho iného? Stalo sa to tebe?
Michal: Samozrejme, že sa mi to stalo. Dlhodobý vzťah je viac o racionálnych dôvodoch ako o hormónoch a nežijeme v izolácii na lazoch. Takýto crush je však dobrá príležitosť na pripomenutie si dôvodov, čo si na stabilnom vzťahu vážim a môže ho ešte upevniť.
Žaneta: Ak je v tom vzťahu spokojný a naplnený, tak je tam podľa mňa malá pravdepodobnosť, že sa "crushne" do niekoho iného. Môžeme mať naraz crush a zostať vo vzťahu, ale prečo by sme si to robili? Berie to veľa energie.
Andrea: Áno, môže sa to stať a deje sa to pomerne často. Crush je prirodzená reakcia na príťažlivosť alebo chémiu medzi dvoma ľuďmi, ktorá však nemusí nutne znamenať nespokojnosť vo vzťahu.
Ak človek dokáže rozpoznať, že ide len o krátkodobé pobláznenie, a nepodporuje ho ďalej vo svojom správaní, môže vo vzťahu zostať bez problémov. Problém nastáva, ak človek do situácie začne investovať energiu a čas – napríklad začne porovnávať svojho partnera, fantazírovať o crushovi, kontaktovať ho atď.
V takom prípade by bolo užitočné zamyslieť sa nad tým, čo mu vo vzťahu chýba a či sú v ňom veci, ktoré by sa mali upraviť alebo zlepšiť, aby sa predišlo väčším problémom v budúcnosti.
Petush: Nie som si istá. Ja crushe nemám, odkedy som s mojím manželom, tak nejako prirodzene ma jednoducho iní ľudia nezaujímajú. Ale poznám ľudí, ktorí majú aj vo vzťahu crushe, neberú to tak vážne a nijak to ich neovplyvňuje, naopak, im to vie ten vzťah možno príjemne okoreniť.
Takže by som negeneralizovala. Každý to má inak.
Samuel: Ak sa myslí romantický crush, to asi škodí. No ak sa to berie aj neromanticky – ako okamžitý pocit prepojenie, to je zas úplne v poriadku, blízkosť a prepojenie počas života cítime s mnohými ľuďmi.
Pri dlhodobých vzťahoch to má ešte jeden zaujímavý aspekt, človeka spoznávame z iných uhlov a v iných podobách – a s nimi nám to tiež môže rýchlo klapnúť. Opakovane sa zabuchnúť do svojej manželky.
Samuel Kováčik alias Vedátor, teoretický fyzik a popularizátor vedy. (zdroj: Marko Erd)Ako sa podľa teba crush končí?
Michal: Crush asi prejde prirodzene časom, ak sa zbytočne neživí. Často je však v hre zranené ego, ktoré môže bolieť veľmi dlho. Taylor Swift má song I Forgot That You Existed, kde spieva o stave ľahostajnosti. A to je ten definitívny moment, keď niekoho pustíte z hlavy.
Samuel: Buď sa ukáže, že rýchlo nadobudnutý pocit hlbšieho prepojenia bol len ilúziou, alebo šlo o niečo skutočné – a podľa toho vzťah (ne)pokračuje ďalej.
Andrea: Zvyčajne to spoznáme podľa toho, že prestávame fantazírovať o danej osobe, už necítime to intenzívne napätie a vzrušenie. Prestávame osobu vyhľadávať, už na ňu toľko nemyslíme. Je to prirodzené, pretože vplyvom neopätovania záujmu vyprcháva naša motivácia a fantázie nemá čo živiť.
Petush: Veľakrát tvrdou zrážkou s realitou - buď tým, že náš crush na nás necrushuje naspäť, alebo tým, že keď toho človeka spoznáme, prestaneme my. Ale zároveň to môže jednoducho vyprchať, časom, keď opadne ten primárny ošiaľ.
Žaneta: Končí sa tak, že ho nahradí iný crush. Ja som sa pri svojom poslednom rozhodla, že sa teraz chcem crushnuť sama do seba.
Na čo máš slabosť v bežnom živote v neromantickom zmysle?
Andrea: Napadajú mi tieto: dobré jedlo, vône, štýlové oblečenie alebo povahové črty, ako vtipnosť či charizma druhej osoby. A keď sa pýtate konkrétne mňa, najviac sa viem „crushnúť" do dobrej pesničky, a ak na trhu objavím novú sladkosť, tak aj do tej.
Žaneta: Mám crush na svoje dlane, najmä keď mám svoj obľúbený gel-lak.
Petush: Crushujem na dobré jedlo, na deep talky o duševnom zdraví a nejakých životných uvedomeniach s kamoškami, na moje kamošky ako také vlastne, na tiktokové profily, ktoré riešia feministické témy, na ľudí, ktorí sú nadupaní vedomosťami v nejakej téme a šíria ich ďalej.
Aktuálne crushujem aj na high protein vegetariánske jedlá a moje celoživotné crushe sú mint & chocolate chip zmrzlina, dezert kávové zrno a biely Monster!
Michal: Mám prirodzenú slabosť na kultúru a umenie. Jednak ako konzument cez galérie, divadlá, kiná a knižnice. A tiež ako tvorca v umeleckej oblasti. Je to inšpiratívne prostredie s neskutočnými ľuďmi a zároveň aj živná pôda pre toxické osobnosti, o čom sa však nerozpráva nahlas.
Tiež som si nechal skákať po hlave od patologických ľudí a odôvodňoval som si to obetou pre umenie. To sa vraciam k téme sebahodnoty a jej riešenie cez psychoterapiu.
Samuel: Vždy niečo iné. Občas nájdem novú hudbu a hneď mám pocit, že toto je ono. Nová kniha, pekné miesto – našťastie to cítim bežne.
