Vstupujeme do podzemných tunelov. Teplota náhle klesá k piatim stupňom Celzia. Krok za krokom vchádzame hlbšie a hlbšie do tmavých a vlhkých chodieb pod mestom. Celková dĺžka podzemného komplexu je viac ako deväť kilometrov.
Keby sme do tunelov vstúpili sami, zablúdili by sme. My, našťastie, nie sme sami. Kráčame rovno, potom doprava, následne zahneme doľava a už vidíme svoj cieľ. Pred nami sa týčia obrovské dubové sudy.
Kvasí v nich tekutina, ktorá na prvý pohľad pripomína spenený jablkový mušt. Mušt však vo výhradne dubových sudoch nie je. Až po okraj sú naplnené nápojom, ktorý v českej Plzni prvýkrát uvarili ešte v roku 1842. Je to pivo Pilsner Urquell.
Kráčame medzi sudmi. Už z diaľky si nás všimol "sklepmistr" Vašek. Starší pán v zelenej flisovej mikine a ošúchanej šiltovke s logom Pilsner Urquell sa okamžite púšťa do práce. Otvára kohútik a začína čapovať nefiltrované plzenské pivo.
Takéto pivo nemôžeš ochutnať nikde inde na svete, len v tuneloch pod Plzňou.
Nefiltrované plzenské pivo ti síce načapujú aj v miestnom podniku Na Spilce, rovnako ako každý október vo vybraných podnikoch po celom Česku a Slovensku, ale ako konštatuje Vašek, piť pivo čapované priamo z dubových súdov má šmrnc.
A nejde len o sudy. Ide o prostredie. Vlhké podzemné tunely akoby chuť piva zintenzívňovali. Nízka teplota zmätie chuťové poháriky aj myseľ. Pivná pena ti po dočapovaní steká po prstoch. Toto nezažiješ nikde inde na svete.
Prvý šnyt prehliadky. (zdroj: Closer)To by chcelo šnyt, nie?
Po príchode do Plzne človek rýchlo nadobudne pocit, že Plzeňský Prazdroj nie je len obyčajnou súčasťou tohto českého mesta. Toto mesto pivovarom žije a dýcha.
Má zvláštnu auru. Plzenské pivo pozná celý svet, takže aj keď vyslovene nevyhľadávaš pitie piva, atmosféra plzenského pivovaru v tebe minimálne vyvolá zvedavosť.
Po prechode historickou bránou pivovaru je to pekne vidieť na skupinkách, ktoré stretávame pred návštevníckym centrom aj pred vstupom do reštaurácie Na Spilce.
Najskôr okolo nás prechádza skupinka nemeckých turistov, čisto chlapov, ktorých by sme už na prvý pohľad zaradili do kategórie milovníkov piva, ale potom stretávame viacero skupiniek ázijských turistov. So zvedavosťou pozorujú, čo sa v areáli pivovaru deje. Sme na rovnakej lodi ako oni, aj my sme v očakávaní.
Našu skupinu si berie na starosti obchodný sládok Zdeněk Kalčík, ktorý celú prehliadku začína typicky plzensky. "Tak čo, dáme si na začiatok šnyt?" pýta sa nás. Všetci pritakajú. Každému v ruke pristane krígeľ s menším a štedro napeneným pivom. Tak, ako sa to v Plzni patrí.
Vedeli sme, že prehliadka pivovaru sa bez piva nezaobíde. Keď k nám po pár minútach dokráča šedá eminencia českého pivovarníctva, emeritný sládok Václav Berka, ani ten v sebe pivovarníka nezaprie. "To by chcelo šnyt, nie?" usmeje sa.
Zažiť prehliadku pivovaru s legendárnym sládkom Berkom nie je bežná prax. Tento pán je treťou generáciou rodiny Berkovcov, ktorá pracuje v pivovare. On sám prvé plzenské pivo uvaril ako 15-ročný v roku 1971. Odvtedy sa z brigádnika vypracoval až na vrchného sládka. Dnes si užíva svoj status legendy.
Po pivovare nás sprevádza muž, ktorého rodina dohliada na udržiavanie kvality piva Pilsner Urquell už viac ako sto rokov z jej 182-ročnej histórie.
Emeritný sládok Plzeňského Prazdroja Václav Berka. (zdroj: Closer)Rovnaký postup už 182 rokov
Pivovar si od bežných návštevníkov pýta za prehliadku svojho areálu 380 českých korún, čo je v prepočte okolo 15 eur. Na to, že prehliadka trvá 110 minút a návštevníci si pozrú historickú expozíciu, miesto, kde sa pivo naozaj varí, a ešte aj dostanú ochutnať nefiltrované pivo v podzemných tuneloch, je to výborná cena.
Mimochodom, ak pekne poprosíš, "sklepmistr" Vašek ti z dubového sudu určite potajomky načapuje aj dupľu, ak svoj nefiltrovaný ležiak vypiješ skôr ako ostatní.
Z rozprávania Václava Berku, ale aj z výkladu Zdenka Kalčíka sme hneď na začiatku nadobudli pocit, že svoju prácu berú naozaj vážne.
Popri prvom šnyte nám vyrozprávali príbeh o tom, ako pivo pravdepodobne nechtiac vynašli Sumeri prežúvaním obilia, a potom nás previedli múzeom, kde sa budeš musieť naspamäť naučiť presný postup výroby plzenského piva.
Degustácia piva pred filtráciou. (zdroj: Closer)Jačmeň, voda, chmeľ, kvasnice, rmut, kvasenie, ležanie, filtrácia, stáčanie.
Nie, neboj sa, nikto ťa z výrobného procesu skúšať nebude, ale v Plzni si na overené technologické postupy naozaj potrpia. Nečudo, keď svoje pivo varia rovnakým spôsobom už 182 rokov. Pre zachovanie výnimočnej chuti receptúru nemenia ani meniť nebudú. Potrpia si na tradíciu.
Mohli by to robiť inak, rýchlejšie, jednoduchšie, ale nechcú, pretože sú na svoju receptúru hrdí. A je na čo byť hrdý.
Hrdosť bola cítiť z každého zamestnanca, s ktorým sme na prehliadke prišli do styku. Je pravda, že ešte oveľa väčšiu hrdosť sme cítili hlavne z pracovníkov, ktorí sa pýšili takzvanou "výnimkou na degustáciu" a oficiálne mohli pivo ochutnávať počas pracovnej doby.
Samozrejme, žartujeme, nikto vo výrobe piva Pilsner Urquell nemôže len tak popíjať pivo v práci, ale existuje zopár vyvolených, ktorí ho musia pravidelne ochutnávať, aby sa uistili, že je uvarené správne. Kontrola kvality.
O to sympatickejšie pre nás bolo, že novinárska prehliadka pivovaru nespočívala v návšteve vopred stanovených bodov výroby, kde by našu delegáciu očakávala partia vyštafírovaných a nabrífovaných zamestnancov.
Nie, priamo pri práci sme prepadávali ľudí v montérkach a firemných mikinách, ktorí netušili, že sa na nich prídeme pozrieť. Usmiali sa, ukázali nám, čomu sa venujú, ale ako praví profesionáli pokračovali v práci.
Národné kultúrne dedičstvo
V pivovare sme rýchlo prišli na to, že v Plzni si potrpia na históriu a tradície. Marketingové slogany o vzácnej receptúre nezmenenej už 182 rokov neklamú.
Nemení sa receptúra, ale nemení sa ani spôsob, akým sa v Plzni vyrábajú dubové sudy, v ktorých sa časť vyrobeného piva skladuje. Dubové sudy by si Plzeňský Prazdroj mohol pokojne nechať vyrábať vo veľkovýrobe za dobrú cenu, ale opak je pravdou.
V areáli pivovaru dodnes funguje "bednářská" dielňa, kde partia ôsmich chlapov v montérkach s logom Pilsner Urquell vyrába dubové sudy rovnako ako to partia iných ôsmich chlapov zvykla robiť pred desiatkami rokov.
"Bednářska" dielňa. (zdroj: Closer)"Hlavne sa ničoho nechytajte, stačí, keď budete chlapcov pozorovať pri práci" smeje sa emeritný sládok Václav Berka pred vstupom do "bednářskej" dielne.
Máme šťastie, pretože do dielne sa bežný návštevník pivovaru nedostane. Naozaj ide o veľkú vzácnosť.
"Do dielne sme sa nedostali ani my, keď sme po nástupe do firmy prišli do Plzne na uvítaciu prehliadku pivovaru," zašepká jedna zo zamestnankýň pivovaru, ktorá našu skupinu sprevádza na prehliadke.
Tejto osemčlennej partii by pritom sláva mohla poľahky stúpnuť do hlavy. Od roku 2018 sú "bednáři" Plzeňského Prazdroja oficiálne zapísaní v českom národnom zozname kultúrneho dedičstva. Oni však zostávajú skromní. Po krátkej prehliadke výroby sudu, inak presne takého, z akého budeme onedlho pod zemou ochutnávať nefiltrované pivo, dielňu opúšťame.
Pred vstupom do podzemia ešte navštívime miesto, kde sa pivo po dokvasení a odležaní filtruje, ohmatáme si nádoby na varenie piva v historickej varni a pokocháme sa modernou varňou, ktorá je jediným miestom na svete, kde sa dnes varí pivo Pilsner Urquell.
Kvasenie piva v podzemí pivovaru. (zdroj: Closer)V tej Plzni to naozaj viete
Deň v pivovare zakončíme školou čapovania piva. Je to hotová veda. "Mokrá, čistá, studená. To je základ," hlási obchodný sládok Zdeněk Kalčík stojaci za výčapom s krígľom v ruke. V Plzni pri slove krígeľ ľudia dvíhajú obočie.
V Plzni je to "pivní sklo". Ak nie je pohár naozaj mokrý, čistý a studený, pivo sa síce dá načapovať, ale výsledný efekt je tragický. Pena nedrží, bublinkuje a zďaleka nie je taká zamatová, ako by mala byť. Až po návšteve plzenského pivovaru človek naozaj zistí, že dobre ošetrené pivné sklo sa dá rozoznať prakticky okamžite.
Tím obchodných sládkov Plzeňského Prazdroja preto cestuje po celom Česku a Slovensku, kde učí zamestnancov v podnikoch, ako sa má pivo správne skladovať a ako ho čapovať. Zdeněk často potajomky sedí pred výčapom a nenápadne pozoruje, či obsluha čapuje správne alebo to má svoje nedostatky.
Do rozvoja slovenskej pivnej kultúry firma minulý rok investovala 7 miliónov eur. So vzdelávaním našich výčapníkov a štamgastov to myslí naozaj vážne.
Varňa. Miesto, kde sa varí plzenské pivo. (zdroj: Closer)Nové vedomosti o čapovaní piva nám neprestali vŕtať hlavou, ani keď sme z prehliadky odchádzali cez rozľahlý obchod so suvenírmi. Načapujú ti tam nefiltrované pivo na doma, môžeš si tam nechať vyrobiť personalizovanú etiketu s vlastným menom alebo si len kúpiť mikinu či kľúčenku.
My sme však chceli otestovať úroveň českej pivnej kultúry. Po príchode na hotel, ktorý sme mali naproti pivovaru, sme si sadli do hotelovej kaviarne. Objednali sme si plzenské pivo a podvedome sme očakávali, či nám výrečný čašník, ktorý sa mimochodom tiež volal Vašek, prinesie fľaškovú alebo čapovanú verziu.
O chvíľu nám na podpivníku pristála čapovaná plzeň v pohári na stopke, ktorý bol parádne vychladený. Z pohára na nás pozerala neporušená zamatová pena. "Vy to tu v tej Plzni naozaj viete," zasmiali sme sa pri pohľade na spokojného Vaška, ktorý s úsmevom naznačil úctivú poklonu.
Odchod z Plzne bol ťažký. Nie, nespôsobilo to priveľké množstvo piva, len sa nám ťažko lúčilo s miestom, ktoré žije históriou, kultúrou a tradíciou, a zároveň sa neustále posúva dopredu tak, ako Plzeň. Takých miest už veľa niet.
