Najlepší čas na objavovanie tých najkrajších kútov Slovenska nie je leto. Veľká časť populárnych atrakcií je otvorená celoročne alebo svoje brány otvára práve na jar, keď už teploty vyskakujú na príjemných 15 či 20 stupňov.
Toto obdobie sa oplatí využiť na návštevu miest, ktoré stoja za to, pretože ešte nebudú zaplnené masami turistov. Keď sa naplno rozbehne letná turistická sezóna, málokto bude sedieť doma. Už bude neskoro.
Alebo, ako v prípade Brdárky na Gemeri, musíš skrátka vystihnúť konkrétne dva týždne v roku, keď tam kvitnú nekonečné čerešňové sady.
Kostol sv. Margity Antiochijskej
Až do roku 1994 slovenská verejnosť netušila, aký význam môže mať kostolík ležiaci neďaleko obce Kopčany pri hraniciach s Českou republikou. Archeologický výskum vtedy odhalil, že Kostol sv. Margity Antiochijskej nepochádza zo 14. storočia, ale s najväčšou pravdepodobnosťou z poslednej štvrtiny 9. storočia.
Výhľad na kostol. (zdroj: Wikimedia Commons/Michal Novota)V praxi to znamenalo, že ide o jednu z najvýznamnejších pamiatok obdobia Veľkej Moravy, prípadne obdobia krátko po jej páde.
Tento predpoklad potvrdili nálezy osídlenia hneď vedľa kostolíka. Pravdepodobne išlo o strážnu osadu patriacu k hradisku v priľahlých Mikulčiciach na dnešnom území Česka, kde sídlili veľkomoravské kniežatá.
Ide o jednu z najstarších zachovaných stojacich stavieb na území Slovenska.
Od obce Kopčany sa nachádza menej ako kilometer. Po úspešnom archeologickom výskume bol v roku 1995 vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku.
💡Travel tip
Kostolík je ľahko dostupný z obce Kopčany, odkiaľ k nemu vedie nielen asfaltová cesta, ale aj cyklochodník. Cyklochodníkom sa dá dostať aj k Holíčskemu zámku na opačnej strane.
Vlčie hory, Poloniny
V Európe dnes existuje už len niekoľko miest, kde nájdeš skutočnú nedotknutú divočinu. Keď si pred rokmi filmár a ekológ Erik Baláž prezeral staré mapy zo 16. storočia, v oblasti Polonín natrafil na označenie Vlčie hory.
Národný park Poloniny. (zdroj: Wikimedia Commons/Jiří Komárek)Historický vývoj spôsobil, že tento región na pohraničí Slovenska, Poľska a Ukrajiny zostal do veľkej miery neobývaný, čo prialo miestnej faune a flóre. Vo Vlčích horách žije rys, vlk, medveď, zubor aj bobor. Na týchto miestach sa zachovala nedotknutá európska divočina v takej forme, v akej existovala pred osídľovaním ľuďmi.
Našli náš stratený raj - Vlčie hory. Na mapách zo 16. storočia Čítajte Cez Poloniny vedú mnohé turistické chodníky aj cyklistické trasy. Na území národného parku bol v roku 2010 vyhlásený Park tmavej oblohy s bezkonkurenčnými podmienkami na pozorovanie hviezd.
💡Travel tip
Vyber sa objavovať turistické chodníky vedúce cez Národnú prírodnú rezerváciu Stužica – najväčší prales, aký na Slovensku máme. Rastú v ňom 300-ročné jedle s výškou nad 50 metrov popri 150- až 200-ročných bukoch.
Demänovská ľadová jaskyňa
Po ďalšej sérii teplých, pre ľadové jaskyne nepriaznivých zím, prišla Demänovská ľadová jaskyňa o posledné zvyšky ľadu, oznamuje správca jaskyne.
Ľadovú výzdobu je dnes možné pozorovať už len na archívnych fotografiách a suveníroch. Napriek tomu, že by sa v jaskyni v prípade priaznivej zimy mohol opäť vyskytnúť laď, pravdepodobne sa tam nebude schopný udržať po celý rok tak, aby ho mohli obdivovať aj návštevníci.
Demänovská ľadová jaskyňa. (zdroj: Wikimedia Commons/Jojo)Jaskyňa sa pre verejnosť otvára od polovice mája. Nezvyčajne mohutné tvary jej podzemných priestorov a miestnu faunu sa oplatí vidieť aj napriek chýbajúcemu ľadu.
Demänovská ľadová jaskyňa môže slúžiť ako memento toho, ako dokáže klimatická zmena ovplyvniť naše prírodné bohatstvo. Je dobré to vidieť na vlastné oči a porovnať si súčasný stav s fotkami plnými ľadovej výplne.
💡 Travel tip
Názov Demänovská ľadová jaskyňa je už len zaužívaným zemepisným názvom. Je možné, že v budúcnosti sa jaskyňa vráti k svojmu predchádzajúcemu názvu – Čierna jaskyňa. Otvorená je od 15. mája do 14. septembra, vstupuje sa do nej o 9.0, 11.00, 12.30, 14.00 h.
Ovocné sady v Brdárke
Koncová obec, kde nemajú školu, potraviny ani krčmu. Namiesto toho majú tisícky čerešňových stromov v rozľahlých sadoch, ktoré v posledných rokoch lákajú čoraz viac návštevníkov. Reč je o obci Brdárka na Gemeri.
Rozkvitnuté čerešňové sady. (zdroj: Región Gemer)Od 18. storočia sa tam rozšírilo ovocinárstvo, ktorého plody miestni obyvatelia zbierajú dodnes. Na prelome apríla a mája, keď zakvitnú čerešne, do Brdárky prichádzajú desiatky turistov zvedavých na toto prírodné divadlo.
Brdárka leží v slnečnej pasci, kvitnú tu tisíce čerešní Čítajte Kvitnutie čerešní, ktorých je nad Brdárkou podľa odhadov okolo tri až štyritisíc, trvá v priemere dva týždne. V posledných rokoch do obce kvitnutie prilákalo viac ako tisíc návštevníkov ročne, ale nejde o žiadnu masovú turistickú atrakciu. V Brdárke, kde nájdeš len okolo 40 domov, však príchod turistov vždy vyvolá rozruch.
Od roku 2022 si dokonca môžeš vopred dohodnúť dvojhodinovú komentovanú prehliadku čerešňových sadov s miestnym obyvateľom, ktorý ti ochotne porozpráva o ovocinárstve aj o živote v obci „na konci sveta“.
💡 Travel tip
Popri prechádzkach cez cestičky naprieč čerešňovými sadmi sa v Brdárke môžeš vydať aj na serióznu turistiku. Turistický chodník z obce ťa dovedie až na vrchol Veľký Radzim so skvelým výhľadom na okolitú prírodu.
Vychylovka ako súčasť Múzea kysuckej dediny
V prvej polovici 20. storočia vyrástli po Slovensku ako huby po daždi úzkorozchodné lesné železnice. Prepravovať drevo po vode sa už neoplatilo.
Tak vznikla aj Kysucko-oravská lesná železnica, ktorej časť sa zachovala a dodnes zostáva v prevádzke ako Historická lesná úvraťová železnica vo Vychylovke ako súčasť Múzea kysuckej dediny.
Historická lesná úvraťová železnica. (zdroj: Kysucké múzeum)V čase najväčšieho rozmachu mala lesná železnica dĺžku až 110 kilometrov, ale dnes už historický vlak premáva len na trase Stanica Skanzen – časť Prvej úvrate a späť. Dieselová lokomotíva návštevníkov na 20-minútovej jazde prevezie na trati dlhej 3,4 kilometra, ktorá prechádza cez areál Múzea kysuckej dediny.
V múzeu sa nachádza 34 ľudových stavieb, ktoré boli do skanzenu zhromaždené z rôznych častí regiónu Kysuce.
Železnica funguje počas letnej sezóny od mája do októbra. Zviezť sa však na nej môžeš aj počas blížiacich sa veľkonočných sviatkov. Vlaky odchádzajú o 10.15, 11.00, 11.45, 13.00, 13.45, 14.30 a 15.00 h.
💡 Travel tip
Neďaleko Historickej lesnej úvraťovej železnice sa nachádza Slovenský orloj – najväčšia drevená socha na Slovensku. Ide o prvý orloj na našom území. Má formu Sedembolestnej Panny Márie.
Termálny prameň Lukavica
Zísť z diaľnice, zaparkovať auto a ponoriť sa do horúcej termálnej vody. Toto všetko môžeš zažiť pri Žarnovici na strednom Slovensku, kde sa nachádza unikátny termálny prameň Lukavica.
Termálny prameň Lukavica (zdroj: TASR)Nebol vybudovaný s cieľom poskytnúť turistom zážitok z prírodného wellness, skrátka ho len pred pár dekádami zabudli zapečatiť. Prieskumný vrt z 80. rokov po dokončení prác nikto nezabezpečil, a tak sa stal obľúbeným útočiskom miestnych obyvateľov a príležitostných návštevníkov.
Termálny prameň v Lukavici by ľudia využívať nemali Čítajte Geologický prieskum vrtom mapoval tektonické zlomy v rámci hodrušských baní, lenže ventil z uzavretého vrtu po čase niekto odstránil. Vytekajúca voda má teplotu okolo 27 stupňov Celzia.
Kúpanie a prístup k prameňu sú však problematické. Ako pre SME v roku 2021 uviedol primátor Žarnovice Kamil Danko, miesto vrtu sa nachádza na území s vysokým stupňom ochrany európskeho významu.
Okolie vrtu je však v súčasnosti v žalostnom stave. V minulosti sa termálne jazierko pokúšali zveľadiť nadšenci, lenže samotná voda aj okolie sú zahádzané odpadkami. Na skutočný prírodný wellness preto môžeš zabudnúť, no oplatí sa ho vidieť na vlastné oči. Ktovie, na ako dlho.
💡 Travel tip
Ak sa už vydáš do Žarnovice, neobzri si len prameň v Lukavici. Neďaleko od neho sa napríklad nachádza aj zrúcanina gotického hradu Revište.
