Patrik Driečny vyrastal v dedinke Štôla priamo pod Tatrami. Neskôr sa presťahoval do Popradu, kde sa rozhodol založiť grafické štúdio Motionspace. Na Poprade má najradšej blízkosť hôr, no chýba mu nočný život a univerzity.
"Menší podnikatelia nemajú iniciatívu tu budovať gastroprevádzky, bary či kluby. Jednoducho tu nemáme študentov. Keď sa chcem ísť zabaviť, väčšinou musím ísť do Košíc," hovorí 32-ročný Popradčan.
Patrik je presvedčený, že pod Tatrami chce zostať celý život. Váži si komunitu, ktorú si tu vybudoval. Druhá stránka mince je, že Tatry sú pre domácich drahé.
Pokračujeme v sérii rozhovor Zostali sme doma. Closer sa rozpráva s mladými ľuďmi, ktorí sa rozhodli žiť v menších regiónoch Slovenska a neutiekli za lepším životom do veľkých miest či do zahraničia.
Ak chceš byť súčasťou série a porozprávať o svojom živote v regióne, ozvi sa na kamila.sebestova@petitpress.sk.
Aké bolo tvoje detstvo pod Tatrami?
Narodil som sa v Skalici na západnom Slovensku. Keď som mal dva roky, presťahovali sme sa do Štôle.
Mal som tam dobrých kamarátov, chodili sme spolu na rôzne túry či na cyklistiku. Mne tento dedinský život veľmi vyhovoval. Mal som detstvo, ktoré malo zároveň dosť "pracovné nasadenie". Rúbali sme s otcom drevo, starali sme sa o záhradu alebo sme cez letné prázdniny prerábali dom.
Prečo ste sa presťahovali práve do Štôle?
Otec pracoval v Skalici ako policajt a mama v drogérii – práve tam sa aj spoznali. Nakoniec sa rozhodli presťahovať do Tatier, kde starí rodičia vlastnili dom. Ten zrekonštruovali a usadili sa tam natrvalo. Otec sa zamestnal v Chemosvite ako ofsetový technik a mama začala pracovať ako zdravotná sestra na Vyšných Hágoch.
V Poprade som na strednej škole študoval grafický dizajn, v podstate som sa tam naučil všetko, čo teraz využívam. Začal som po škole pracovať v jednej agentúre. Naučil som sa tam ďalšie veci týkajúce sa grafiky, zlepšil som sa vo photoshope.
Teraz som tu už desať rokov.
Výhľad na Tatry z obce Štôla. (zdroj: Oficiálne stránky obce Štôla)Považuješ sa za východniara či západniara? Vnímaš medzi týmito časťami obyvateľov predsudky?
Keď som bol malý, trávil som letné prázdniny u babiek v Senici a Skalici, a odtiaľ som si priniesol taký čecho-západný akcent. Hovoril som veci typu: „Ríííkal sem, abys to donésl.“
Dodnes, keď tam prídem, sa mi to automaticky vráti. Takže asi nie som úplný východniar, aj keď v Poprade žijem už dlho.
Často chodievam na festivalové dni na Zemplínsku šíravu a tam je vždy zaujímavé sledovať, keď sa stretnú „Blaváci“ s Trebišovčanmi – nie vždy sa to končí priateľsky.
Myslím si, že Bratislavčania majú občas predsudok, že východniari sú tak trochu burani, a východniari zas vnímajú Bratislavčanov ako mestské typy, ktoré si viac zakladajú na imidži, spoločenskej validácii a žijú trochu „uhladenejším“ životným štýlom.
Kým na východe je humor často drsnejší, ľudia priamejší a menej formálni, v Bratislave je viac dôraz na networking, trendy a kariérny rast. Ale, samozrejme, vždy záleží na konkrétnych ľuďoch.
Nezvažoval si vysokú školu?
Išiel som asi na najťažšiu výšku, akú som si mohol vybrať – informačné technológie v Žiline. Nie som matematický typ a toto bola škola vyslovene zameraná na matematiku. Bolo to viac-menej o programovaní.
Dostal som sa tam v podstate šťastnou náhodou, tak som to aspoň skúsil. Vydržal som tam dva mesiace a potom som si povedal, že mi ide viac kreatíva. Pri nej som aj zostal.
Kedy si začal uvažovať nad vlastným biznisom?
V prvej práci som robil grafika šesť rokov. Majiteľ tej firmy sa pomaly odkláňal do iného biznisu a smerovanie jeho spoločnosti už nemalo pre mňa budúcnosť. Vtedy som sa rozhodol, že si pôjdem vytvoriť niečo vlastné. Mal som know-how aj potrebné zručnosti. Odišli sme spolu s kolegom a založili sme štúdio Motionspace, ktoré máme dodnes.
Bolo to viac-menej spontánne rozhodnutie, no dávalo mi to zmysel. Naučil som sa dobre komunikovať s klientami, budoval som webovú stránku, snažili sme sa robiť marketing a písať blogy. Pomaličky sme začali rásť.
Máte v Poprade konkurenciu?
Tým, že sme úzko zameraní na digitálnu reklamu a tvoríme napríklad 2D motion animácie alebo animované bannery v Poprade, konkurenciu úplne nemáme. Nepoznám žiadne iné motion štúdio. Sú tu možno agentúry zamerané na marketing, ale vyslovene na motion grafiku sa nikto neorientuje.
Regionálnych klientov máme málo, tvoria možno tak pätnásť percent. Pracujeme napríklad pre Popradskú kávu pre ktorých tvoríme grafický obsah na sociálnych sieťach a PPC reklamu.
Je to v tomto ohľade výhoda. Aj keď naši primárni klienti sú skôr zo západnej časti Slovenska, napríklad z Bratislavy. Ďalšia časť klientov je skôr z Prahy. Regionálnych klientov máme málo, tvoria možno tak pätnásť percent.
Je náročné zohnať kvalitných ľudí v takom špecifickom odbore v menšom meste?
Moji kolegovia sú všetci z Popradu a môžem dosvedčiť, že v dnes je naozaj veľmi ťažké nájsť kvalifikovaných ľudí. Najmä v našom regióne.
Poznám naozaj veľa ľudí, ktorí chcú vytvoriť nejaký projekt alebo start-up. Ale rozhodne sa nemôžu spoliehať na platobné podmienky na východe. Poznám však aj nejakých ľudí, ktorí fungujú regionálne a dokážu si zarobiť dobre. Skôr sú to ľudia, ktorí podnikajú s ubytovaním alebo sieťami potravín.
V minulej firme sme skúšali napríklad hľadať potenciálnych klientov na školách, no nakoniec to dopadlo tak, že nám len odohnali klientov. To ma naučilo, že je dôležité si ľudí preverovať.
V čom ti vyhovuje život v Poprade?
Ak by som sa mal riadiť pocitmi, rád by som tu zostal žiť dlhodobo. Som skôr rodinný typ, mám rád svoj okruh ľudí a známych. Zároveň som si vedomý, že je dobré si vyskúšať život aj v inej krajine. Preto rozmýšľam, že by som na nejaký čas možno skúsil Vietnam alebo Thajsko.
Primárne by som však chcel zostať v Poprade a podnikať. Na tomto meste mám rád, že sa odtiaľto veľmi rýchlo dostanem do hôr či k vode. Vážim si aj náš čerstvý vzduch, popradskú prírodu.
Hocikedy sa vyberiem napríklad na Kvetnicu. Nehovorím, že nemám rád miesta, kde to viac sociálne žije. No v zásade sa mi na Poprade páči, že nie je hektický ako Bratislava. To mesto ma čoraz menej. Je to aj tým, že vidím skúsenosti ostatných, ktorý sa vracajú späť. Osobne si viem predstaviť život a prácu v Prahe.
(zdroj: archív respondenta)Hovoríš, že Poprad nie je hektický, no počas sezóny sa v ňom premelie veľa ľudí. Ako vnímaš ako lokálny obyvateľ turistov?
Poprad určite nie je hektický, aspoň čo sa týka nočného života – v porovnaní s Bratislavou je to úplne iný svet.
Turistov vnímam pozitívne. Bývam v centre a do práce chodím cez námestie, takže mám možnosť vidieť, ako mesto ožíva, najmä počas podujatí ako napríklad letné Viva Italia dni.
Subjektívne mám však pocit, že od čias covidu došlo k poklesu, najmä čo sa týka domácich turistov. Ľudia sú opatrnejší a viac sa držia v šetrnom režime. Často sa pýtam kamaráta, ktorý má stánok s horcovicou na Štrbskom Plese, ako sa mu darí.
Vždy len povzdychne: "Zlaté časy pred covidom. Vtedy som mal oveľa viac ľudí pri stánku a predávalo sa omnoho viac.“
Sú pre vás Tatrancov už Tatry drahé? Niektoré prevádzky pri turistických trasách si účtujú dosť vysoké ceny. Prekvapila ma napríklad kaviareň Mondieu v Starom Smokovci, kde som za cappuccino zaplatila päť eur.
Áno, Tatry sú pre domácich určite drahé, najmä v porovnaní s Poľskom, kde sú ceny oveľa atraktívnejšie. A to je veľká škoda, pretože mnohí domáci si radšej vyberú výlet za hranice, kde za rovnaké peniaze dostanú viac.
Cítiš, že sa Poprad ako mesto posúva?
Osobne si myslím, že Poprad sa dosť posúva dopredu. Máme klienta, ktorý je developer a viem napríklad, že sa v rámci mesta dosť rozhýbala aj výstavba. To je skvelé, pretože tým vznikajú nové pracovné miesta.
Stále si však myslím, že je tu veľmi málo reklamných agentúr, čo je na škodu. Práve preto, že veľmi veľa firiem by rado spolupracovalo s lokálnymi partnermi. Nemajú však výber, tak si hľadajú firmy v Bratislave. Takže v mojom odbore je naozaj deficit ľudí a agentúr.
Je problém uplatniť sa tu priamo v odbore?
Poviem to tak, že ak chce človek v regióne nájsť dobre platenú prácu, musí mať buď šťastie, alebo dobré známosti. Našťastie sme pracovitý národ a tí, ktorí sú aktívni a snaživí, si často vytvárajú viacero zdrojov príjmu alebo pracujú na dvoch miestach naraz.
Mnohí moji priatelia a spolužiaci, ktorí nemajú prax napríklad v marketingu či IT, teda v odboroch, kde môžu pracovať nezávisle od lokality, odišli do zahraničia. Pracujú tam ako elektrikári, skladníci či v poľnohospodárstve a ich platové podmienky sú neporovnateľne lepšie.
Na druhej strane mám aj kamaráta, ktorý je talent v IT a dizajne. Momentálne pracuje z domu pre agentúru v Bratislave a čiastočne aj pre nás, a je spokojný. Predtým však desať rokov pôsobil v digitálnej agentúre v Spišskej NV a nikdy nebol úplne spokojný s platom. Jednoducho, v našich končinách je stále ťažké nájsť prácu, kde by aj šikovný človek mohol byť finančne spokojný.
Poznáš veľa mladých ľudí, ktorí si tu vedia predstaviť dlhodobý život?
Sú dva tábory ľudí. Poznám veľa skeptikov, ktorí tu nevidia nič prosperujúce, no nechcú vyjsť z komfortnej zóny a odísť. Sú tu viac-menej zatvrdnutí. Druhý tábor sú skôr bojovníci, ktorí vedia, že to tu nie je ružové. No snažia sa, makajú niekoľko hodín denne a nesťažujú sa. Vedia sa zabezpečiť aj finančne.
Medzi nich sa radíš aj ty?
Áno, práve preto žijem v Poprade.
Pozoruješ vo svojom okolí, že sa mladí ľudia z mesta sťahujú do menších dedín, kde si kúpia lacnejšie nehnuteľnosti?
Mám pocit, že ľudia do tridsiatky tu väčšinou veľa cestujú, nechcú sa hneď usadiť a stavať si dom. Radšej idú do iného mesta alebo do zahraničia, aby si vyskúšali život tam. Potom sa niektorí z nich vracajú a po tridsiatke si často stavajú domy mimo Popradu.
Ja bývam momentálne priamo v meste. Mojím snom bolo vždy vlastniť byt v mladom veku, čo sa mi aj splnilo. V Poprade je nedostatok dobrých bytov, sám som veľmi dlho hľadal dvojizbák. Novostavby sú veľmi drahé a môžu si ich dovoliť len majetnejší ľudia. Nie bežný pár ľudí, ktorí zarába 1200 eur na hlavu.
To, že sem chodí toľko developerov vnímam skôr negatívne.
Prečo?
Pretože ľudia strácajú miesta v podnikaní a nahrádzajú ich developerské projekty. Zaniká tu priestor pre drobných podnikateľov. V týchto projektoch sú zaangažovaní ľudia zo zahraničia či z Bratislavy. Odháňajú tým lokálnych podnikateľov, ktorí živia tento trh.
Vyhovuje ti Poprad z hľadiska sociálneho života?
Toto je tu najväčší deficit. Okrem katolíckej univerzity tu nemáme vysoké školy. Chýbajú nám študenti, ktorí odchádzajú preč. Menší podnikatelia preto nemajú iniciatívu tu budovať gastroprevádzky, kluby či bary. Keď sa chcem ísť zabaviť a spoznať niečo nové, tak väčšinou idem do Košíc.
Za to máte jednu z najvýraznejších vianočných výzdob na Slovensku. Údajne ju tvorí viac ako 50 prvkov.
Úprimne, myslím si, že tieto peniaze by sa dali určite využiť rozumnejšie a efektívnejšie. Z môjho pohľadu je to prehnaná a zbytočná investícia. Ale na druhú stranu, majú turisti aspoň krásne selfie na instagram.
Smer porazil Progresívne Slovensko v parlamentných voľbách v Poprade len o necelé jedno percento. Cítiť v meste polarizáciu názorov, vytváranie skupín?
V Poprade sú výrazne názorovo rozdelené skupiny ľudí. Mesto je podľa mňa stále dosť konzervatívne, najmä vďaka staršej generácii. Osobne sa považujem za libertariána a ako podnikateľ nemám blízko k príliš konzervatívnym hodnotám.
V bežnom živote však vnímam polarizáciu veľmi intenzívne – ľudia sú často vyhrotení a názory ich rozdeľujú viac než by bolo zdravé.
Sú mladí ľudia v tvojom okolí občiansky angažovaní?
Myslím si, že sme politicky aktívnejší ako kedykoľvek predtým. Dokonca aj generácia Z je oveľa iniciatívnejšia, čo sa týka volieb – viac sa zaujímajú o dianie a chcú mať vplyv na to, kam krajina smeruje. Politika už nie je len „téma pre starších“, mladí sa o nej rozprávajú častejšie, či už v debatách s priateľmi alebo na sociálnych sieťach.
Veľa ľudí chodí aj na protesty. No opäť je to o tých táboroch. Sú ľudia, ktorí sa snažia si život usporiadať tak, aby sa nemuseli spoliehať len na vládu. Potom sú tu ďalší ľudia, ktorí chodia vyslovene na protesty. Potom sú tu takí, ktorí sa len sťažujú, no nie sú ochotní nič meniť.
Ja sa radím medzi tých, ktorý vedia, že ekonomický život nie je úplne ideálny. Nepáči sa mi, ako momentálne vyzerá politika. No zároveň viem že sa musí každý spoliehať sám na seba a na svoj okruh ľudí.
