Odhalené zadky sme tu mali odjakživa. Za trendom sa skrýva protest aj marketing

Herečka Zoe Kravitz prišla na Vanity Fair párty po tohtoročných Oscaroch v šatách od značky Saint Laurent. Spredu strohé čierne hodvábne šaty s dlhým rukávom vzadu efektne odkrývali polovicu herečkinho pozadia, prekrytú len priesvitným tylom.

Butt crack, bum crack, butt cleavage, angličtina má pre oblasť hranice medzi chrbticou a zadkom niekoľko názvov, v slovenčine sa musíme uspokojiť so slovným spojením "vytŕčajúci zadok".

Nedá zabrať len lingvisticky, ale aj spoločensky, keďže tu sa končí (alebo pre niekoho začína) všetka sranda. Čo i len trochu odhalené pozadie je ešte aj dnes veľmi kontroverzné. Môže byť provokáciou, vyjadrením názoru aj zábavou, záleží na nálade.

Z nejakého dôvodu je však vnímané citlivejšie ako napríklad ženský výstrih či naked dress (nahé šaty z priesvitných textílií). Dôkazom je aj už spomínaná Zoe, ktorá vzbudila väčší rozruch ako kolegyne v priesvitných šatách či s hlbokým výstrihom.

Na milánskom fashion weeku na začiatku tohto roku sa objavilo hneď niekoľko značiek, ktoré do kolekcií zaradili nohavice s ultra nízkym pásom. Zadok je však príliš silný symbol na to, aby mohol odhalený fungovať v mainstreamovej móde.

Nie je znovu v móde. Nikdy z nej nevyšiel

V prvej polovici dvadsiateho storočia sa spoločnosť potila aj z odhalených členkov.

Neskôr boli napríklad dekolty akceptované len u pár celebrít a aj tie museli žiť s označením "extravagantná a vyzývavá". Keď si herečka a modelka Vikki Dougan, na Zlaté glóbusy v roku 1957 obliekla zdobenú róbu s výstrihom na chrbte, ktorý končil len niečo málo nad jej zadkom, ľudia boli v šoku.

Asi najznámejšia je fotografia, na ktorej sa Dougan nakláňa ponad cateringový stôl a staršia pani v slušnom kostýme jej zvedavo nazerá na holý chrbát.

Dougan si z odhaleného chrbta urobila trademark a vyslúžila si prezývku "The Back". Jej herecká kariéra bola síce krátka, no o jej outfitoch hovoríme dodnes.

Trochu "nižšie" zašla francúzska herečka Mireille Darc, ktorú v sedemdesiatych rokoch preslávil film Veľký blondín s čiernou topánkou. Minimalistické "malé čierne" šaty od Guya Larochea mali na chrbte taký hlboký výstrih, že herečke z nich naozaj viditeľne vytŕčal zadok.

Jeden z najznámejších módnych momentov kinematografie, ktorý dnes sedí v nejednom pinterest moodboarde o quiet luxury, však nevznikol náhodou.

Darc si vo filme zahrala špiónku, mala k dispozícii len osem dní natáčania a mohla si vybrať outfit. Poprosila preto Larochea, aby jej vytvoril zapamätateľnú róbu. Keď ju uvidel režisér, dal prepísať scenár a celá scéna sa točila okolo prekvapivého odhalenia vytŕčajúceho zadku, píše Vogue France.

Reakcia jej hereckého partnera Pierra Richarda je stopercentne autentická, keďže róbu až do natáčania nikomu neukázali.

Kostým vo filme či šaty na premiéru ešte stále nedokazovali, že ultra nízky pás môže byť súčasťou bežného oblečenia. Podčiarkovali však večnú fascináciu touto časťou tela.

Britský návrhár Alexander McQueen považoval miesto, kde sa končí chrbtica a začína sa zadok za najzaujímavejšiu a najerotickejšiu partiu.

V roku 1994 ako čerstvý absolvent módnej školy Central St. Martin pomenoval svoju prvú kolekciu oblečenia Taxi driver. Dodnes najvýraznejším kusom z nej sú nohavice bumster, ktoré začínali doslova v polovici zadku.

Podľa Andrew Boltona, kurátora MET múzea v New Yorku, sa McQueen inšpiroval jednak rovnomenným filmom s Robertom de Nirom a jednak aj obyčajnými robotníkmi na stavbe.

McQueen strihom experimentoval s predĺžením tela, podľa kurátora však išlo aj o anarchiu, ktorú dizajnér odpozoroval z britských ulíc. Bol to provokatér a dobre rozumel kultúre punkáčov a skinheadov. Bumster nohavice šokovali, no v McQueenovej tvorbe sa objavovali pravidelne.

O takmer tridsať rokov ich z archívu do kolekcie vrátila Sarah Burton, ktorá v tom čase kreatívne viedla značku Alexander McQueen.

Po McQueenovi sa však k zadku priklonili aj ďalší dizajnéri. Hojne ho odkrýval Thiery Mugler, ale aj Tom Ford počas svojho pôsobenia v značke Gucci. Ten k ultra nízkemu pásu pridal aj dnes už legendárne vytŕčajúce G-string tangáče s kovovými géčkami ako logom značky.

Kim Kardashian v archívnom modeli Gucci, ktorý navrhol Tom Ford. (zdroj: Instagram/@kimkardashain)

Od nich je to už len na krok ku kultúre popstars ako Christina Aguilera či Britney Spears alebo Destiny's Child, ktoré definovali štýl Y2K a z vytŕčajúceho zadku urobili spôsob, ako vyjadriť názor. Módny aj politický.

Zadok patrí tomu, kto sa pozerá

"Zadky, akokoľvek hlúpe sa často zdajú, sú nesmierne zložitým symbolom, plným významu a nuáns, humoru a sexu, hanby a histórie,“ hovorí novinárka Heather Radke, ktorá sa pozadiam venovala vo svojej knihe Butt: A Backstory.

Snažila sa ponúknuť historický kontext vnímania zadkov. Od čias obchodu s otrokmi, cez 19. storočie a robustné krinolíny, 90. roky spojené s estetikou ultraštíhlej postavy, a teda "žiadneho zadku", až po obdobie "brazilian butt liftingu" ako najznámejšieho a vcelku rizikového estetického zákroku na zväčšenie pozadia.

Zadok je nástrojom fetišu, raz ho skrývame, inokedy zdôrazňujeme. Spoločnosť však mala vždy jasnú predstavu o tom, ako by mal vyzerať. Už Rubens ho v období renesancie chcel "okrúhly, objemný, pevný a mäsitý".

Podľa novinárky Radke je to smiešne, pretože ide o časť tela, ktorú si sami nevidíme. Ako píše vo svojej knihe: zadok patrí viac divákovi ako jeho majiteľovi.

A práve to z neho robí dokonalý objekt na vyjadrenie názoru. Ukázať holý zadok bolo totiž po stáročia najjednoduchším spôsobom, ako prejaviť nesúhlas.

Bez ohľadu na to, ako poburujúci alebo nevkusný môže takýto módny statement byť, vždy sa v ňom skrýva podprahové posolstvo.

Keď Britney Spears a Christina Aguilera profesionálne (aj fyzicky) vyrástli a chceli sa vymaniť spod tlaku okolia, väčšinou to prebiehalo zmenou šatníka. Nízky pás a vykúkajúce tangáče boli jasným odkazom, že sú si vedomé svojho tela a sexuality.

Rovnako ako aj nespočetné množstvo zadok odhaľujúcich outfitov na rôznych spoločenských eventoch. Za všetky spomenieme Madonnu a jej outfit na MET Gala 2016. Ako sama neskôr povedala na svojom instagrame, zosobňoval jej slobodu aj boj za práva žien.

Išlo o protest proti patriarchálnym aj všeobecne spoločenským očakávaniam, ktoré zväzujú obe pohlavia.

"Ak máte problém s tým, ako sa obliekam, je to len odraz vašich predsudkov," napísala Madonna.

Kto to bude nosiť?

Na začiatku tohto roka na prehliadke zimnej kolekcie talianskej značky Dsquared2 na mólo vystúpila transrodová modelka Alex Consani v obtiahnutých kožených nohaviciach s ultra nízkym pásom, siahal možno do polovice bedier.

Po móle na predstavení značky Diesel sa zase prechádzal model v bedrových džínsach padnutých do polovice zadku. Generácia Zoomerov miluje všetko to, na čo mileniáli spomínajú s husou kožou, bedrové džínsy vrátane.

Úprimne, tento špecifický strih lichotí len špecifickému tvaru postavy. Obyčajní ľudia nevyzerajú ako Zoe Kravitz ani ako modeli a modelky z prehliadok. Narážame tu na výrazné praktické obmedzenia.

Napriek neúnavným pokusom značiek, "trend" naďalej ostane v medziach protestov na červenom koberci či marketingových ťahákov značiek.

A ak aj niekedy uvidíme vytŕčajúci zadok na ulici, prvá vec, ktorá nám napadne, nebude protest, ale skôr chýbajúci opasok.