Prelom februára a marca je dlhé roky tou najdôležitejšou časťou roka pre všetkých fanúšikov mobilných technológií vrátane smartfónov. Pravidelne vtedy začína Mobile World Congress, čo je jeden z najväčších veľtrhov zameraných na spotrebnú elektroniku a moderné technológie.
Čoskoro ubehne už štyridsať rokov od prvého kongresu. No kým ešte dekádu dozadu bol tento veľtrh naozaj oslavou nových zaujímavých modelov, tento rok ho ovládla dvojica písmen – AI.
Podobný problém sa celým segmentom tiahne už od minulého roka a AI dominovalo aj veľtrhu CES v Las Vegas. Je však umelá inteligencia v smartfónoch aj niečím viac ako len dočasným marketingovým lákadlom?
Smartfóny narazili na fyzické limity ľudí
Keď som sa snažil nájsť svoj úplne prvý telefón, tak som narazil na limity internetu. V období, keď každý nosil za opaskom slávny Ericsson s jednoriadkovým displejom, bol Samsung SGH-200 exotickou alternatívou.
Každý z mojich ďalších modelov bol úplne odlišný – či už úžasne tenký Ericsson R320s, Nokia, na ktorej som sa mohol hrať poriadne hry, alebo potom Palm Treo s qwerty klávesnicou.
Až do príchodu prvých smartfónov s displejmi natiahnutými po okraje sa výrobcovia predbiehali v nekonvenčných a občas naozaj nepoužiteľných dizajnoch.
To je niečo, čo tým súčasným už nejaký čas poriadne chýba. Ak sa pozrieš na zástupy v akejkoľvek cenovej kategórii, nájdeš produkty vyrobené podľa jednotnej šablóny.
Špecifických odlišností je málo a väčšinou môžeme hovoriť o dizajnových drobnostiach, nie o zásadných veciach. Skús však zaloviť v hlbinách internetu a pozri si, na čo nás lákali predajcovia koncom minulého tisícročia.
Štýlové dámske telefóny pripomínajúce rúž či pudrenku a obľúbené sklápačky. Tie sa síce nakoniec vrátili vo veľkom štýle, spolu so skladacími modelmi sú však jedinou väčšou zmenou, ktorej sme sa za posledné roky dočkali.
Z najväčšej časti za túto stagnáciu však môže spojenie rôznych limitov: čo je pohodlné pre naše ruky, vrecká a čo zatiaľ dokážeme vyrobiť. Súčasné technológie nám dali dočasnú stopku, ktorej výsledkom je ponuka dizajnovo totožných smartfónov.
Dlhé roky sme si mysleli, že tento koncept je neprekonateľný. Čo prekoná ten súčasný? (zdroj: Sony Ericsson)V Barcelone neukázali nič prevratné
Aj keď sú veľtrhy stále skvelým zdrojom noviniek a vedia nám prezradiť smerovanie celého trhu, tak sa z nich postupne vytrácajú tí najväčší hráči. Dôvod je jednoduchý, nechcú, aby sa ich najväčšie novinky stratili v zástupe tých ďalších.
Čo tu však stále nájdeš, je veľké množstvo nekonvenčných konceptov, netradičných zariadení a pokusov s neistou budúcnosťou. Tento rok to boli napríklad smart hodinky reagujúce na prepracovaný systém gest, alebo aplikácia pre smartfón, ktorá zo šepkania vytvorí s pomocou AI normálny hlas.
Čo nám však ukázali tí najväčší z najväčších? Huawei smartfón, ktorý zložíš na tri časti, a Realme a Xiami smartfóny, ktoré s doplnkami zmeníš na plnohodnotné „bezzrkadlovky“.
Realme ti dovolí k veľkému snímaču v tele smartfónu pripojiť obrovské objektívy, Xiaomi na to ide na odlišným spôsobom a magneticky si k tele pritiahne objektív, ktorý však v sebe má aj snímací čip. Obidve novinky sú ale skôr len prepracovaným riešením niečoho, čo sme videli už pred rokmi a pri iných výrobcoch.
Najzaujímavejšie tak nakoniec dopadol krehko pôsobiaci notebook od Lenova s obrovským skladacím displejom a extrémne tenký Galaxy S25 Edge od Samsungu, ktorý však nakoniec aj tak nebol tým najtenším smartfónom na veľtrhu.
Každopádne bude zaujímavé sledovať, či vlastne chceme tak tenké smartfóny a čo všetko sme ochotní obetovať. Bude hrúbka stále negatívne vplývať na kapacitu batérie, rýchlosť jej nabíjania a na možnosti fotoaparátu?
A je tu aj ďalší prehliadaný problém, konkrétne v kombinácii tenkého tela a výkonného čipu. Samsung do svojho 7,2 mm hrubého Galaxy S25 síce vložil najlepší čip Snapdragon 8 Elite, no ten po 20 minútach hrania poskytoval ledva 40 percent z pôvodného výkonu – výhradne pre vysokú teplotu.
Mimochodom predaje tých najtenších smartfónov z minulého roka neboli vôbec rekordné.
Aktuálne najtenší smartfón od Samsungu - Galaxy S25 Edge (zdroj: Samsung)AI ako hnací motor celého odvetvia
Umelá inteligencia sa nadobro usadila v mnohých produktoch spotrebnej elektroniky, či sa nám to páči, alebo nie. V tichosti sa dostala do viacerých zariadení, možno ju nájdeš vo svojej chladničke, práčke, klimatizácii, televízore a možno ju aj aktívne využívaš vo svojom smartfóne.
Problém nie je s jej prítomnosťou, ale s tým, ako ju propagujú samotní výrobcovia.
V obrovských halách na veľtrhu CES AI doslova kričala z každého druhého stánku. V Barcelone k využitiu AI vydávali výrobcovia dokonca samostatné tlačové správy plné bombastických ohlásení, bohužiaľ väčšinou len veľmi všeobecných až vágnych.
Pritom mimo zraku bežného používateľa prebieha veľká AI revolúcia už nejaké obdobie. No keďže sa deje na úrovni hardvéru a operačného systému, je pred našimi zrakmi viac menej úspešne ukrytá.
Počiatky AI na prenosných zariadeniach totiž takmer výhradne vyžadovali spracovanie dát v cloude. Výkon čipov bol na tieto potreby nedostatočný, prípadne neúmerne zaťažoval čipy a tým pádom by znižoval výdrž batérie.
Súčasné smartfóny strednej a vyššej triedy však majú moderné čipy s výkonnými a optimalizovanými časťami určenými práve pre potreby využitia funkcií s umelou inteligenciou.
Spracovanie dát sa tak postupne presúva z cloudu na samotné zariadenia, čo nielen zvyšuje využiteľnosť aj mimo mobilného signálu, ale zároveň aj zvyšuje ochranu osobných údajov.
Čínsky Honor má s AI veľké plány, zatiaľ však len veľmi všeobecné. (zdroj: Honor)Keď funkcie zaostávajú za možnosťami
S ohľadom na obrovský posun v možnostiach súčasných čipov od Applu, Googlu a Qualcommu by sme mali smartfóny plné úžasných nových funkcií, zjednodušujúcich nám život nevídaným spôsobom.
Skutočnosť je odlišná, prípadne ešte horšia, ak si okrem slovenčiny s iným jazykom veľmi nerozumieš. Tu najväčší pokrok spravil Google s jeho Gemini, konkrétne s funkciami vyhľadávania na obrazovke a hlavne s funkciou rozhovoru dostupnou aj v slovenčine.
Akokoľvek úchvatne však pôsobí živý tlmočník od Samsungu, s našim rodným jazykom pri ňom nepochodíš. Našťastie pri práci s textom sú dostupné funkcie plne využiteľné aj u nás a reálne ti dokážu ušetriť množstvo času, teda pokiaľ im nebudeš vždy slepo veriť o výstup si občas aj skontroluješ.
Tento problém s vymýšľaním si je však prítomný aj pri práci s fotografiami. Na jednej strane nám umožní odstrániť akýkoľvek objekt z fotografie, prípadne tú menej kvalitnú výrazne vylepší. No bude to stále to, čo si sa aj pokúšal zachytiť?
Počas nedávneho testovania smartfónu od Honoru som bol príjemne prekvapený kvalitou fotografií pri vysokom, 60- až 100-násobnom priblížení. Dôvodom bolo šikovné využitie umelej inteligencie na vylepšenie obrazu.
Moje nadšenie však rýchlo opadlo po následnom zistení, že sa výsledok až tak úplne nezhoduje so skutočnosťou. Je to ale logické, AI si tu domýšľa a vyberá to najpravdepodobnejšie a najvhodnejšie.
Kde presne bude tá hranica, keď je fotografia ešte „moja“ a keď už bude zásluha viac patriť umelej inteligencii?
Chceš odstrániť objekt z fotografie? Nie každá AI v smartfóne zvládne túto úlohu bezchybne. (zdroj: Matúš Paculík)Sme v slepej uličke?
Za posledné desaťročie sme boli svedkami, ako smartfóny v našich vreckách dobehli naše ľudské limity a odstránili množstvo obmedzení, ktoré sa nám nepáčili. Možno si aj ty práve čítaš tento text na zariadení, ktoré má taký ostrý displej, že tvoje oko nedokáže vnímať akúkoľvek jeho nedokonalosť.
Nemusíš na nič čakať, jeho reakcie sú bleskové, nemusíš riešiť nedostatočnú kapacitu a fotografie sú výrazne lepšie, ako z bežných kompaktných fotoaparátov a vlastne sú lepšie aj v porovnaní so základnými zrkadlovkami, ktoré sme so sebou nosili ešte tak desať rokov dozadu.
Dostali sme sa teda do situácie, keď je náročné zaujať niečím prelomovým. Ešte vyššie rozlíšenie je zbytočné a brutálne vysoký výkon je taktiež prežitkom, o ktorom nás presvedčila najnovšia séria smartfónov od Googlu.
Keď výrobcovia konečne vyriešia výdrže batérie, budeme mať v rukách už úplne dokonalé zariadenia. Samozrejme, dokonalé len z nášho súčasného pohľadu. Umelá inteligencia nakoniec môže byť tým prvkom, ktorý nás posunie vpred.
Od nástupu prvej generácie zariadení s veľkými dotykovými obrazovkami ich používame úplne rovnakým spôsobom len s tým rozdielom, že teraz je to používanie príjemnejšie a rýchlejšie.
AI sa nám snaží túto kostrbatosť a neohrabanosť ťukania do obrazovky uľahčiť plynulou konverzáciou a automatickým vykonávaním zložitejších úkonov. Je pripravená za nás robiť rôzne úlohy, pričom tu však stále pretrváva určitá oprávnená nedôvera.
Dokáže letákový národ Slovákov dôverovať umelej inteligencii pri rutinnom objednávaní potravín? Chceme sa chváliť fotografiami, ktoré nie sú až tak úplne reálne?
A možno tým najväčším obmedzením je absencia samotných znalostí toho, v čom nám umelá inteligencia už teraz vie spoľahlivo pomôcť a v čom taká dobrá nie je.
Veď namiesto hľadania najbližšieho spoja sa na cestu môžeš spýtať AI, prípadne si jej dáš skontrolovať dôležitý e-mail narýchlo napísaný na smartfóne, aby si pred nadriadeným nepôsobil ako negramotný barbar.
Ako učiteľ si môžeš počas pár sekúnd vytvoriť krátky test, prípadne ti pomôže s nápadmi, keď nevieš, čo narýchlo uvariť z obsahu tvojej chladničky. Možno teda nepotrebujeme žiadne prelomové smartfóny, ale len sa naučiť využívať to, čo nám už dnes ponúkajú.
