Vyliečila sa z rakoviny: Hejteri mi písali, že som slabý jedinec a príroda si to vybrala

Desať rokov žije vo francúzskom Montpellieri.

Erike museli odstrániť prsník. Erike museli odstrániť prsník. (Zdroj: Archív respondentky )

Erika Mokrý prišla na Slovensko z francúzskeho mesta Montpellier, kde žije už desať rokov. Vyliečila sa tam z rakoviny, ktorú jej diagnostikovali na 28. narodeniny.

Dnes sa prostredníctvom svojho občianskeho združenia Tak trochu inak snaží pomáhať onkologickým pacientom rôznymi projektami. Aktivity občianskeho združenia financuje z predaja šatiek, turbanov a svojej knihy, no najmä vďaka ľuďom, ktorí prispievajú 2 % zo svojich daní.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

"Ak by som v živote nemala rakovinu, nikdy v živote toto občianske združenie nezaložím. Aj keď je to hrozná veta, často si hovorím, že všetko, čo sa deje, sa deje z nejakého dôvodu," hovorí 35-ročná Erika Mokrý.

SkryťVypnúť reklamu

Na instagrame ju sleduje 35 000 followerov, ktorých zaujal jej príbeh. Často čelí internetovému hejtu. Aj po rokoch je pre ňu ťažké si ho nepripúšťať.

"Čo sa ma naozaj dotklo, bol komentár, že som slabý jedinec a že príroda si vie vybrať," opisuje nenávisť na sociálnych sieťach.

Čo presne je tvojou náplňou práce v Montpellier?

Už dva roky pôsobím na Montpellierskej univerzite, kde sa venujem prevažne administratíve. Moja práca je dynamická a vyžaduje presnosť aj rýchlosť, čo mi veľmi vyhovuje. Ako Slovenka vo Francúzsku vnímam, že máme trochu iný prístup k efektivite – vieme pracovať rýchlo a systematicky. Práve táto schopnosť mi umožňuje nielen zvládať svoju prácu s prehľadom, ale zároveň si nájsť čas aj na občianske združenie Tak trochu inak, ktoré je pre mňa dôležitým priestorom na sebarealizáciu.

SkryťVypnúť reklamu

Vďaka tomu, že pracujem vo verejnom sektore a mám 56 dní dovolenky, si môžem dovoliť pravidelne cestovať na Slovensko. To mi umožňuje tráviť čas s rodinou, aj sa aktívne venovať rozvoju projektov môjho občianskeho združenia.

Aké boli začiatky vo Francúzsku?

Odsťahovala som sa do Francúzska za manželom, ktorý je tiež Slovák a v tom čase tam hrával hokej. Mala som 25 rokov a vedela som po francúzsky len „bonjour“ a „merci“. Po absolvovaní jazykovej školy pre cudzincov som začala pracovať v McDonalde, kde som nakoniec zostala sedem rokov.

Táto skúsenosť mi veľa dala, ale aj vzala. Na jednej strane som sa naučila pracovať v novom prostredí, no zároveň mi to podkopalo sebadôveru, najmä v súvislosti s jazykom. Vedenie mi často dávalo pocítiť, že som cudzinka.

SkryťVypnúť reklamu

Vďaka podpore manžela som nabrala odvahu a rozhodla sa nájsť si novú prácu. Hneď v prvej firme, kde som prešla výberovým procesom, ma prijali. Začala som tam pracovať ako asistentka v developerskej firme, kde som mala na starosti administratívu a komunikáciu s klientmi.

Rozmýšľali ste niekedy o návrate?

Aj keď mi chýba Slovensko, najmä rodina a priatelia, odchod do Francúzska považujem za dobré rozhodnutie. Aj pre liečbu rakoviny. Momentálne sme spokojní tam, kde sme a verím, že vo Francúzsku už zostaneme.

Prečo si sa rozhodla podstúpiť liečbu vo Francúzsku?

Úprimne si neviem predstaviť, že by som bola pri mojej diagnóze liečená na Slovensku. Vo Francúzsku som už mala nastavenú liečbu aj lekárov.

Ani jeden z nich mi nedal nikdy pocítiť, že som cudzinka. Paradoxne jediný, kto mi to dal najavo, bol lekár s ruským pôvodom.

SkryťVypnúť reklamu

Veľa som si však musela študovať slovíčka z francúzštiny, aby som všetkému rozumela. V cudzom jazyku však bolo pre mňa ľahšie počuť, že mám rakovinu.

Po francúzsky to nebola rakovina, ale "le cancer". Akoby som to slovo aj tú diagnózu lepšie znášala. Dlho mi trvalo povedať "mám rakovinu" po slovensky.

Rakovinu ti diagnostikovali na 28. narodeniny. Ako si to psychicky zvládala?

Veľmi mi pomohlo, že som nemala čas rozmýšľať. Bola som okamžite vtiahnutá do kolotoča vyšetrení. Od prvého sona, mamografie a výsledku biopsie prešiel týždeň a oznámili mi výsledky. Keď som sa ich dozvedela, už mi robili CT-čko, MR a ďalšie vyšetrenia.

Pamätám si však, že som sa raz opustila, kým som čakala na CTčko. Bolo to náročné, no zachránila ma veta mojej radiologičky, ktorá mi povedala, že si nemám klásť zbytočné otázky prečo ja a prečo teraz?

SkryťVypnúť reklamu

Vysvetlila mi, že mám sústrediť všetku svoju energiu na liečbu. A naozaj som sa nikdy počas liečby toto samej seba neopýtala. Snažila som sa jednoducho riešiť lekárov, zamrazenie vajíčok, operáciu, chemoterapiu a tak ďalej.

Už máte účet? Prihláste sa.
Dočítajte tento článok s predplatným SME.sk
Odomknite článok za pár sekúnd cez SMS predplatné za 5 € každý mesiac.
Pošlite SMS s textom CB8RR na číslo 8787.
Zaplatením potvrdíte oboznámenie sa s VOP a Zásadami OOÚ.
Najobľúbenejšie
Prémium bez reklamy
2 ,00 / týždenne
Prémium
1 ,50 / týždenne
Štandard
1 ,00 / týždenne
Ak nebudete s predplatným SME.sk spokojný, môžete ho kedykoľvek zrušiť.
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťZatvoriť reklamu