Patrik Bándry z Nových Zámkov je kaderníkom už desať rokov. Najskôr popri odbornej kaderníckej škole, neskôr v salóne Hair Salon Dreams.
Zúčastnil sa na rôznych medzinárodných súťažiach, no život v zahraničí ho nikdy nelákal. Oveľa viac mu vyhovujú Nové Zámky. Myslí si, že mesto je otvorené voči podnikateľom.
„Novozámčania sú veľmi zvedaví ľudia. Keď sa otvorí niečo nové, hneď tomu dajú šancu,“ vysvetľuje 25-ročný Patrik.
V Zámkoch si vybudoval život a ako sám hovorí, musel by sa stať zázrak, aby odtiaľ odišiel. V rozhovore hovorí aj o úzkostnej poruche, ktorá mu celé roky spôsobovala panické záchvaty.
„Nebojím sa o tom hovoriť nahlas. Ani v takom malom meste, akým sú Nové Zámky. Psychické zdravie tu už nie je tabu téma,“ dodáva.
Pokračujeme v sérii rozhovorov Zostali sme dooma. Closer sa rozpráva s mladými ľuďmi, ktorí sa rozhodli žiť v menších regiónoch Slovenska a neutiekli za lepším životom do veľkých miest či do zahraničia.
Ak chceš byť súčasťou série a porozprávať o svojom živote v regióne, ozvi sa na kamila.sebestova@petitpress.sk.
Vždy si inklinoval k práci s vlasmi?
Áno, už od detstva som česal celú rodinu – mamu, otcovu aj maminu sestru. Vždy som mal k vlasom vzťah a rád som ich upravoval. Aj preto som sa rozhodol ísť na kadernícku školu.
Študovali sme zaujímavé veci ako dermatológiu, typológiu tvárí či psychológiu. Preto viem ľuďom úprimne povedať, aký účes by sa im hodil a aký nie. Najďalej ma však posunuli kadernícke súťaže.
Na akých súťažiach si sa zúčastnil?
Mám za sebou asi sedem súťaží, no v najlepšom si spomínam na moju prvú súťaž v rakúskom St. Pöltene. Vyhrali sme za Slovensko prvé miesto.
Každý rok som potom cestoval inam, zúčastnil som sa súťaží v Rumunsku, Maďarsku, Slovinsku či Česku. Aj keď cestovanie až tak nemám rád, vďaka robote som si vlastne celkom pocestoval.
Nikdy si nechcel pracovať v jednej z týchto krajín?
Z tých miest ma lákala asi iba Praha. Tam by som si vedel predstaviť zostať. No keďže nerád cestujem, nechcel som ísť do iného mesta, ktoré vôbec nepoznám. V tomto smere ma zahraničie nelákalo.
Rozhodol si sa podnikať v Nových Zámkoch.
Áno, mal som napríklad ponuku v Bratislave, no rozhodol som sa, že tam nepôjdem. Musel by som dochádzať hodinu.
My živnostníci si vieme upravovať pracovný čas podľa seba a to mi v Nových Zámkoch vyhovuje. Radšej zostávam vo svojom kolektíve, kde všetko poznám.
Kaderníctvo je pre mňa práca, ktorú si viem predstaviť robiť celý život. Už som sa presvedčil o tom, že v tom, čo robím, nie som najhorší. Klientov pribúda, takže ďalšie veľké ciele do budúcnosti nemám. Možno ešte pár súťaží.
V salóne Hair Salon Dreams. (zdroj: archív respondenta)Na Slovensku posledné roky evidujeme boom barber shopov, pomaly na každej ulici v Bratislave nejaký nájdeš. Máš v Nových Zámkoch veľkú konkurenciu?
Áno, barberi sú otvorení takmer každý deň. V našej štvrti sú štyri kaderníctva. No ak si nájde človek klientelu, sú schopní ísť za vami hocikde.
Mužov ako klientov stále pribúda. Niekedy sa stane, že barberi ich účesy „dokašľú“ a potom sa prídu ku mne „opraviť“.
Koľko ti trvalo vybudovať si klientelu?
Asi dva roky. Niekedy prídu noví, niekedy starší klienti. Striháme deti, ženy aj mužov.
Mám ľudí z Komárna, z Bratislavy a dokonca aj z Nemecka. Vyslovene na Slovensko prídu kvôli účesu a potom sa tu stretnú s rodinou.
Vie byť komunikácia so zákazníkmi náročná?
Je to náročné, lebo každý klient má inú povahu. Práve pre toto sme sa na kaderníckej škole učili psychológiu. Treba myslieť na to, že ak nie sú klienti komunikatívni, treba ich nechať tak. Ak sú však zhovorčiví, mali by sme sa zapojiť do debaty aj my.
Sme trochu ako takí psychológovia, lebo nám porozprávajú veci, ktoré by mali zostať len v rodine. Raz som sa dozvedel niečo naozaj bizarné od farára, radšej však nepoviem, čo to bolo.
V Bratislave si väčšina barber shopov pýta od 25 eur za mužský strih. Ako to máte cenovo nastavené vy?
Pánsky strih u nás vyjde okolo 9 až 10 eur, dámsky okolo 25. Takže ceny sú rozhodne nižšie než v hlavnom meste. Niektorí ľudia sa na ceny sťažujú aj u nás, no väčšine je to skôr jedno.
Dokážeš si touto prácou dobre zarobiť?
Viem z toho pokryť nájom na kaderníctvo a zostanú mi aj nejaké peniaze na život. Vždy je to tak, že jeden mesiac je slabý a druhý je silnejší. Závisí to často od toho, kedy ku mne začali chodiť klienti, ktorí chodia doteraz, keďže sa prídu ostrihať raz za pár mesiacov.
Väčšinou pracujem štyri pracovné dni a sobotu asi sedem hodín denne. Vždy si spravím aspoň jeden deň voľna do týždňa.
Aký je teraz najväčší trend v Nových Zámkoch?
Predtým bola u žien najčastejšia blond, no posúva sa to na prirodzené odtiene farieb. Bol trend strihov dorovna, teraz to chcú skôr „spostupnené“.
U mužov rozhodne letí mullet štýl. Všetko, čo bolo, sa vracia naspäť.
Je trh v Nových Zámkoch otvorený mladým podnikateľom?
Určite, ľudia v Nových Zámkoch sú veľmi zvedaví. Vždy, keď sa vyskytne niečo nové, chcú to vyskúšať. Keď sa im to zapáči, už to nevymenia.
(zdroj: archív respondenta)Ako je to s cenami bytov či nájmov?
Väčšina mojich kamarátov stále býva s rodičmi, no už si šetria na hypotéku. Mám pocit, že si nehnuteľnosti u nás stále môže veľa ľudí dovoliť.
Moji rodičia teraz napríklad predávali štvorizbový byt za 80-tisíc, čo nie je podľa mňa vysoká suma. Samozrejme, závisí to aj od štvrte. Čím ideš bližšie do centra, tým je to drahšie.
Väčšina mladých ľudí z tvojho okolia zostala v Nových Zámkoch?
Práveže väčšina ľudí, ktorých poznám, žije v zahraničí alebo dochádzajú do Bratislavy či do Trnavy. Na druhej strane tí, čo dochádzajú, v Zámkoch stále bývajú, takže tu prakticky zostali.
Z devätnástich spolužiakov zo strednej školy nás tu však dokopy zostalo päť. V Bratislave či v zahraničí jednoducho bolo viac pracovných príležitostí.
Človek tu musí vedieť nejakým spôsobom pracovať s tým, čo má vyštudované alebo s tým, čo sa v živote naučil. Veľmi často je to aj o kontaktoch.
Keď počúvaš príbehy tvojich klientov, máš pocit, že sú tu spokojní?
Je to tak pol na pol. Niektorí sa sťažujú na to, že tu nie sú žiadne obchody. Hovoria napríklad, že v Nitre je oveľa väčší výber.
Úprimne neviem, čo viac by ešte chceli. Podľa mňa na menšie mesto tu toho je naozaj dosť. Stále vznikajú nové centrá s obchodmi či gastro prevádzkami. Je tu aj veľmi veľký výber kaviarní, barov či diskoték.
Vlastne netuším prečo, ale je to tu celkom rozšírené. Mám pocit, že nové prevádzky si tu klientelu nájdu a zákazníci sú stále spokojní s cenami. Aj drahšie podniky, ktoré sú viac na úrovni, majú stále prijateľné ceny.
V meste žije veľká maďarská menšina. Aký to má vplyv na charakter tohto mesta?
Mám pocit, že menšiny tu mali vždy medzi sebou napätie. Viem, že niektorí Slováci to vnímajú tak, že „na Slovensku po slovensky“ a prekáža im, že tu žije toľko Maďarov.
Na druhej strane mám pocit, že väčšina ľudí multikultúru v Zámkoch prijala.
Ty si vyrastal v slovensko-maďarskej rodine. Rozprávaš viac po maďarsky či po slovensky?
Doma sa rozprávame väčšinou po maďarsky a aj v kaderníctve by ste počuli asi viac maďarčiny. Mamina strana je maďarská, z otcovej máme v rodine Čechov a Slovákov.
Aj keď rozprávam viac po maďarsky, cítim sa viac ako Slovák. Ale všetci sme v podstate podobní ľudia, nevidím medzi nami žiadne rozdiely.
Zaujalo ma, že Nové Zámky sú jedným z mála okresných miest na Slovensku, kde v parlamentných voľbách v roku 2023 nezvíťazil Smer, ale Progresívne Slovensko. Máš pocit, že Nové Zámky sú liberálnejšie?
Práveže si myslím, že je toto mesto veľmi konzervatívne. Prejavuje sa to najmä v tom, že keď sem príde nejaký cudzinec, ohŕňa sa nad ním nosom.
Je to zaujímavé sledovať, ja počúvam takéto názory často aj v kaderníctve. Veľmi sa s tými ľuďmi nepúšťam do diskusií. Radšej to nechám tak, ako to je. Nech si povedia svoj názor.
Na druhej strane tu však žije veľa mladých ľudí, ktorí sú progresívni. Aj ľudia z môjho okolia volia skôr liberálne strany. Neprekáža im, keď je niekto iný alebo iná.
Veľa ľudí tu rieši zbytočne veľa aj LGBTI+ témy. Väčšine je zásadne proti tomu, no nájde sa pár, ktorých to vôbec nezaujíma alebo majú na to úplne opačný názor a podporujú ich.
Ako sa v takomto prostredí cítiš?
Ja skúšam nedať ľuďom najavo, že do tejto skupiny patrím. Vedia to najmä moji najbližší ľudia a úplne to akceptujú. Veď nejde o to, čím si, ale ako vplývaš na svoje okolie.
Slovensko sa v tomto posúva skôr dozadu než dopredu. Preto to nechcem veľmi riešiť pred cudzími ľuďmi. Sú schopní bezdôvodne útočiť a ja by som z toho mohol mať ešte väčšie psychické problémy.
Nikdy sa mi tu však zatiaľ nestalo, že by mi za to niekto nadával.
Okrem kaderníctva máš záľubu v tetovaniach a pírsingoch, ktoré máš aj na tvári. Je takáto inakosť dobre prijatá?
To, že mám na sebe toto všetko tetovanie, je zapríčinené mojou úzkostnou poruchou. Aj bez tetovaní som mal vždy pocit, že sa na mňa ľudia pozerajú.
Je to vlastne súčasť tejto diagnózy. Nezniesol som napríklad, keď som išiel na nákup a boli tam veľké davy. Mal som pocit, že na mňa všetci zízajú. Tak som sa dal potetovať, nech sa majú na čo pozerať.
Našiel si v meste dosť odborníkov na duševné zdravie, ktorí by ti pomohli?
Áno, som spokojný s tunajšou zdravotnou starostlivosťou. Mám všetko poruke a keď som to riešil, bolo tu dosť odborníkov, ktorí mi vedeli pomôcť.
Mal som dokopy asi štyri panické záchvaty, ktoré boli naozaj hrozné. Raz som odpadol a skončil som na neurológii. Odporúčali mi navštíviť psychiatra. Keď mi spravili testy, zhodnotili, že to je úzkostná porucha.
O týchto veciach rozprávaš veľmi otvorene. Ako sa k tomu stavajú ľudia z tvojho okolia?
Nemyslím si, že je psychické zdravie v Nových Zámkoch tabu téma. Ľudia sa o tom rozprávajú čoraz viac. Mám pocit, že každý druhý človek už má nejaké psychické problémy. Je to jednoducho bežné a ja s tým nie som na svete sám.
To mi práve došlo, keď som chodil na terapie a bol som si „oddýchnuť“ na psychiatrii. Naozaj nás tam s týmto problémom bolo veľa. Dá sa s tým žiť, len je treba dodržiavať určité pravidlá a niektoré veci v živote obmedziť.
Vo februári sa na Slovensku rozpútala debata o psychickom zdraví. Ministerka kultúry spochybnila spôsobilosť zamestnancov Bibiany na základe ich duševného zdravia. Psychiatri ostro kritizovali jej vyjadrenia, ozvalo sa aj mnoho ľudí, ktorých sa to dotklo. Ako to vnímaš ty?
Nesúhlasím s jej vyjadreniami, pretože naozaj každý človek má právo na zdravotnú starostlivosť. Každý sa môže obrátiť na odborníka bez ohľadu na to, čo mu je.
Sledujú ľudia v tvojom okolí aktuálne dianie?
Vo všeobecnosti mám pocit, že sa ľudia zaujímajú aj chodia voliť. Ja aktuálne dianie úprimne veľmi nesledujem, počúvam o ňom len prostredníctvom klientov.
Každý má na politikov svoj názor. Nie som z toho úprimne vôbec v strese a ani sa nebojím budúcnosti na Slovensku.
