Hovoriť o peniazoch hneď na začiatku vzťahu? Podľa dátového analytika Mareka Malinu by malo ísť skôr o čas, keď si dvaja jednoducho užívajú spoločnosť toho druhého. Keď sme sa jeho aj ďalších respondentov a respondentiek spýtali, kedy je na rozhovor o financiách ten správny moment, odpovede sa líšili.
Pre niekoho je to, keď začnete spolu bývať. Pre iného vtedy, keď chce vedieť, či ten druhý nemá nezdravý vzťah k peniazom. Alebo keď výrazný rozdiel v príjmoch začne ovplyvňovať samotné randenie.
Na tému financií vo vzťahoch sme oslovili ľudí z umeleckej, vedeckej aj influencerskej scény. Rozprávali sme sa o tom, ako riešia rozdelenie nákladov v partnerskom vzťahu, ako otvárajú túto citlivú tému a či má vo vzťahu miesto aj "moje", nielen "naše".
Peniaze môžu byť zdroj problémov v romantických vzťahoch
Ukázal to prieskum spoločnosti Credit Karma. Z neho vyplynulo, že 56 percent opýtaných z generácie Z a 61 percent mileniálov hovorí, že sa vo vzťahoch hádajú pre peniaze.
Viac ako 40 percent z každej skupiny tvrdí, že sa ohľadom financií hádajú každý mesiac a tieto nezhody často vedú až k rozchodu.
Okrem toho mladí ľudia riešia aj správanie a vyjadrovanie sa okolo peňazí. Podľa rovnakého prieskumu je pre Gen Z red flag, ak sa partner alebo partnerka nechce podieľať na výdavkoch a namiesto toho očakáva, že ten druhý všetko zaplatí. Pre mileniálov je red flag bezhlavé míňanie.
Pre viac článkov o vzťahoch, financiách, time managemente a ďalších praktických otázkach, ktoré riešiš na začiatku dospelosti, si prečítaj našu sériu Život po dvadsiatke.
Malo by sa v romantickom vzťahu otvorene hovoriť o peniazoch?
Marek Malina, analytik finančných trhov: Neviem, či existuje nejaká odborná odpoveď na túto otázku. Minimálne prvé mesiace by som túto otázku neotváral, pretože verím, že tie by mali patriť užívaniu si vzájomného života. Debata o peniazoch môže túto idylku prekaziť.
Ak nastane čas na spoločnú budúcnosť, bolo by naivné neplánovať a keď chce niekto plánovať, musí vedieť z čoho variť, čiže debata o financiách by mala prebehnúť.
Iná vec je, ak hovoríme o prípade, keď jeden zarába výrazne viac ako ten druhý. Môže nastať situácia, že lepšie zarábajúci z páru je zvyknutý na iný životný štandard, vyššie výdavky, cestovanie a druhá strana si to nemôže dovoliť.
V takomto prípade je určite potrebné túto tému otvoriť s cieľom nájsť spoločné riešenie.
Petra Dzvoníková alias Petush, blogerka a podcasterka: Myslím si, že na to je "time and place", a teda rozhodne to nie je niečo, čo by som ja osobne vyťahovala na začiatku vzťahu ani prvé mesiace.
Myslím, že správny čas je napríklad vtedy, keď sa spolu sťahujeme, teda začneme mať nejaké spoločné náklady, či už sú to len nákupy potravín, alebo spoločný nájom.
Čo ak zarábam menej ako partner/ka? 5 otázok o peniazoch vo vzťahu Čítajte Samuel Kováčik alias vedátor, teoretický fyzik a popularizátor vedy: Jasné, jednoznačne. Okrem toho, že je to dôležité pre spoločné vzájomné fungovanie a zľaďovanie predstáv, to môže byť dôležité z pohľadu odhaľovania problémov.
Napríklad, veľa ľudí sa stáva závislých od hazardu a kým problém s alkoholom je ľahké uvidieť, problém s hazardom a pôžičkami sa dá dlho skrývať, ak pred sebou veci tajíme.
Michal Belej, divadelný autor a režisér: Podľa mňa je to otázka spolužitia, keď sa partneri chcú stať ekonomickou jednotkou, a vtedy je namieste tieto veci komunikovať. Ale sú isté typy vzťahov, v ktorých to nepovažujem za nevyhnutnosť.
Napríklad sú romantické vzťahy, v ktorých partneri nepotrebujú žiť v jednej domácnosti a každý si chce zachovať istú mieru nezávislosti vo vzťahu. Ak partneri chcú fungovať ako separátne ekonomické jednotky, potom to asi nie je rozhodujúce.
Marek Malina, analytik finančných trhov. (zdroj: archív respondenta)Ako túto tému otvoriť?
Samuel: Asi najlepšie postupne – človek sa kalibruje niekedy aj nevinnými otázkami ako "A nie je toto drahé?". Je asi aj dôležité sa pýtať na víziu: "Ako by si to chcela mať? A ako sa k tomu dostať?"
Petush: Z mojej skúsenosti to najlepšie vypáli vtedy, keď to príde tak nejak prirodzene, vývojom vzťahu. Myslím, že úplne najdôležitejšia je transparentnosť a úprimnosť, či v tejto, alebo akejkoľvek inej téme.
Prípadne ak je to pre nás dôležité aj mimo "prirodzeného vývoja", treba si sadnúť v nejakej vhodnej chvíli a spoločne to prebrať. Nebáť sa toho.
Marek: Neviem si predstaviť, že by som mal vo vážnom vzťahu mať problém hovoriť s mojou polovičkou o čomkoľvek vrátane financií. Vieme, že komunikácia je základom úspešného vzťahu. Ak sa niekto bojí, z akého uhla túto tému uchopiť, možno by som začal dôvodom, prečo chcem vôbec financie svojej polovičky riešiť.
Ak nastane napríklad, že jeden z páru by najradšej stále cestoval, chodil po reštauráciách a tak ďalej, a druhý si to dovoliť nemôže, začal by som práve vysvetlením, že vyjasnenie si finančných možností môže pomôcť pochopiť sa navzájom.
Takisto pred prípadným riešením spoločnej budúcnosti by som mal vysvetliť, že ak plánujeme spoločné bývanie s hypotékou alebo nájomné, treba si určiť finančné možnosti.
Dve výplaty, domáce zviera a žiadne deti. Hovorili sme s pármi, ktoré namiesto detí chovajú domáce zvieratá Čítajte Michal: Nikdy som nemal zábrany o tomto hovoriť alebo ukázať svojmu frajerovi stav účtu. Nehovoriac o tom, že o zárobkoch v kultúre otvorene komunikujem na instagrame.
Myslím si, že už aj v spoločnosti platy prestávajú byť tabu, lebo pracovné inzeráty uvádzajú minimálnu mzdu, tak si viete urobiť predstavu o financiách aj podľa pracovnej pozície.
Mám kamarátky, ktoré si potenciálnych frajerov preverujú cez zoznamy neplatičov alebo kataster nehnuteľností. Otvorenosť asi vždy bude najlepšia stratégia.
Michal Belej, divadelný autor a režisér. (zdroj: archív respondenta)Čo pre teba znamená férové rozdelenie nákladov vo vzťahu?
Michal: S frajerom používame Splitwise a máme to nastavené na 50:50. K tomuto sme dospeli tak, že on otvorene povedal, že sa nepotrebuje dať pozývať.
Marek: Rešpektujem tých, ktorí majú striktne dané, že s výdavkami sa ide vždy 50:50. Poznám takých a som s tým "v pohode" a je to za mňa ešte viac v pohode, ak sú príjmy oboch približne rovnaké.
Na druhej strane, ak jeden z páru zarába výrazne viac, prečo by nezaplatil čosi navyše? Život je len jeden a je krátky. Ak svoju polovičku ľúbim, minuté peniaze na spoločné zážitky by ma trápiť nemali.
Petush: Mala som rozpísaný post na túto tému, pretože ma zaujalo vyjadrenie Márie Dušičkovej v zmysle, že ako vydatá žena predsa nebude platiť účty za elektrinu, na čo má muža.
Tak za seba by som rada povedala, že ja mám (a vždy som mala, aj v menej vážnych vzťahoch) muža rozhodne na kopec iných vecí, než na platenie účtov za elektrinu. Pre mňa je totiž férové rozdelenie nákladov vo vzťahu niečo, čo je veľmi individuálne a odvíja sa od mnohých rôznych faktorov.
Budem hovoriť z vlastnej skúsenosti: Keď sme na začiatku nášho vzťahu s manželom žili prvýkrát spolu, zarábali sme síce približne rovnako, no byt bol jeho a my sme boli na začiatku vzťahu. Logicky nám z toho vyšlo, že sa asi nebudeme rovným dielom skladať na hypotéku alebo zariadenie bytu.
No väčšinu nákladov na stravu, spoločné aktivity a bývanie sme si delili, účty za byt som platila ja. Neskôr, keď sa nám zmenila situácia a ja som zarábala násobne viac aj vzhľadom na pandémiu, keď on svoju prácu vykonávať nemohol, som to finančne ťahala ja.
Tak to vyplynulo zo situácie a pripadalo mi to fér najmä s ohľadom na to, že vďaka tomu, že bol doma a nepracoval, mohol pokryť iné veci, ktoré by som inak riešila ja, a tak som mala ja viac priestoru na prácu. Dnes sa naša situácia opäť zmenila, takže aj rozdelenie nákladov je opäť iné, vychádzajúce z toho, kto koľko pracuje a koľko zarobí a aj z toho, kto svoj čas venuje viac deťom a neplatenej práci v domácnosti a okolo rodiny.
Preto si myslím, že je dôležité nastaviť si tieto veci v romantickom vzťahu vždy podľa aktuálnej situácie a tak, aby to vyhovovalo obom, a nie podľa nejakého bájneho ideálu, ktorý nás len zbytočne oboch môže dostať pod tlak.
Samuel: Nie nutne to musí byť 50:50, ideálne ak sa to nemusí riešiť a automaticky to ide tak, že sú obaja spokojní. Ak však napríklad žena pracuje o dve hodiny viac ako muž a doma ju čaká upratané a navarené, je asi pochopiteľné, ak na hypotéku prispeje viac – keďže partner na fungovanie domácnosti prispel viac svojím časom.
Samuel Kováčik alias Vedátor, teoretický fyzik a popularizátor vedy. (zdroj: Marko Erd)Mali by si ľudia vo vzťahu nechať aj niečo, čo bude len "moje" a nie "naše"?
Samuel: S tým podľa mňa nie je problém. Vo vzťahu sa predsa z dvojice nestáva jeden človek, nie?
Michal: Ono to je vyslovene subjektívne. Mám niektoré veci, ktoré v mojej hlave dotvárajú moju identitu a sú ako keby mojou súčasťou. Sú to napríklad foťáky, knihy, platne, ale aj oblečenie.
S frajerom máme rovnakú veľkosť a niekedy si oblečiem jeho veci. Keď on berie moje oblečenie, tak som na to háklivý. Ale to sa nedeje tak často, lebo on má lepší šatník. Rozhodne si však nepožičiavame notebooky, to vnímam ako súkromnú zónu, kam nepotrebujem loziť.
Marek: Myslím si, že je to individuálne. Hocičo povieme, nájdu sa takí, ktorí s tým súhlasiť budú, a tiež takí, ktorí nie. Záleží na povahe.
Niekto berie peniaze veľmi vážne a prikladá im vysokú hodnotu, pre iných takú významnú rolu nehrajú. Niekto môže pristupovať k vzťahu racionálne, a teda vnímať štatistiky hovoriace o čoraz častejších rozvodoch a nechávať si tak niečo "svoje". Ďalší budú vnímať celú túto tému viac "romanticky".
Neverím, že existuje správna odpoveď.
Petush: Myslím, že aj toto je niečo veľmi individuálne. My máme aj "moje" z titulu toho, že obaja podnikáme, a teda tie financie sú z tohto hľadiska rozložené inak, než keby sme obaja boli napr. zamestnancami, ale zároveň všetko beriem ako "naše".
Teda aj keď nemáme jeden spoločný účet a nedelíme si 100 % všetky financie, tak to vnímam tak, že čo je moje, je aj tvoje. Len on by asi "neinvestoval" toľko do kozmetiky, ako ja, haha.
Zároveň z domu to poznám tak, že všetko mojich rodičov bolo počnúc ich svadbou "naše" a páči sa mi to, nemala by som s tým problém, ak by sme to tak v praxi mali aj my.
Petra Dzvoníková alias Petush, blogerka a podcasterka. (zdroj: archív respondentky)O čom v kontexte peňazí vo vzťahu nehovoríme v spoločnosti dosť a bodlo by, keby sa to zmenilo?
Marek: Ľudia vo všeobecnosti podceňujú otázku financií a najmä témy investovania. Myslím, že by bodlo, ak by manželské páry komunikovali o možnosti zaobstarania si lepšej životnej úrovne na dôchodku alebo zabezpečenia lepšieho štartu do života pre svoje deti nastavením pravidelného investovania oboch.
Týmto "ušlachtilým" činom by zlepšili svoju finančnú situáciu alebo situáciu svojich detí a predišlo by sa tomu, že k tomu prispieva iba jedna strana.
Petush: Možno ani nie vo vzťahu, ale tak celkovo o tom, akí sme mnohí finančne negramotní a ako sa vlastne neučíme o peniazoch absolútne nič. Je to pre mňa fascinujúce, najmä z pohľadu človeka, ktorého finančná gramotnosť je naozaj niekde na úrovni základnej školy.
Mnohokrát manželovi hovorím, že by možno bolo fajn, keby mal nad všetkými našimi financiami kontrolu on, pretože on je racionálnejší a nemá potrebu uspokojovať svoje vnútorné dieťa nezmyselným kupovaním hlúpostí, ktoré nepotrebuje.
Bodlo by tiež, keby sa viac hovorilo o finančnej závislosti mnohých žien od svojich partnerov. Pretože toto je veľký problém.
Ja to síce hovorím zo žartu, že v našom vzťahu by to bolo fajn, keby to mal všetko pod palcom on, no kedysi ma táto predstava absolútne desila, pretože viem, aké to je, keď je žena od muža finančne závislá, napríklad keď odíde na materskú a o to ťažšie je potom sa z takého vzťahu vymaniť. A to je reálny problém v našej spoločnosti, myslím, že oveľa viac ako v západných štátoch.
Takže o tom by sa rozhodne malo viac hovoriť. O tom, ako veľmi dokáže finančná závislosť od partnera ovplyvniť v negatívnom zmysle slova ženu, keď je napríklad násilný, či už psychicky, alebo fyzicky.
Michal: Podľa mňa by sme mali otvorene hovoriť o téme vdovského, na ktoré vzniká nárok iba na základe heterosexuálneho manželstva. Existujú rôzne partnerstvá, do ktorých ľudia vstupujú z ekonomických dôvodov a smrť partnera môže v týchto vzťahoch spôsobiť finančné ťažkosti.
Nehovorím iba o homosexuálnych zväzkoch, ale sú ľudia, ktorí spolu prežili život a nikdy sa nezobrali. Však záujem o manželstvo štatisticky klesá. Ak by som si ako gej zobral nejakú náhodnú ženu, ku ktorej nič necítim, štát by sa o ňu po mojej smrti postaral. Avšak to neplatí pre môjho partnera. A pritom aj ja platím odvody do Sociálnej poisťovne, z ktorej sa vypláca vdovské.
Systém sa tvári, že je solidárny, ale platí to iba pre jednu skupinu ľudí.
Samuel: Ako si rozkladať pôžitky naprieč celým životom. Nie je zdravé neodkladať žiadne peniaze a nie je zdravé neodkladať nič, aj keď by sa dalo. Možno je dobré občas rozprávať o tom, akú hodnotu má čas.
Napríklad sú ľudia, ktorí nie sú ochotní zaplatiť za veci, ktoré môžu byť zadarmo; treba si však uvedomiť, že nielen peniaze, ale aj čas je limitovaný. A ak si viem napríklad zaplatiť za rýchlejší odvoz z letiska či objednať sa na presný čas, môže to stáť zato. A nemusí – to už býva na diskusiu.
