Daniel Feldmar je praktizujúci žid, no na prvý pohľad by to nikto nespoznal. Nijako špeciálne sa neoblieka, nenosí jarmulku, na krku mu však visí retiazka s Dávidovou hviezdou. Väčšinu času je skrytá pod oblečením.
V Bratislave študuje medicínu na Univerzite Komenského a aspoň dvakrát mesačne sa snaží navštevovať synagógu.
Dlho netušil, že prítomnosť ozbrojenej ochranky pred synagógou počas bohoslužby nie je bežná vec. Pochopil to až pri náhodnej debate s kamarátom, ktorý mu hovoril o tom, ako chodieva do kostola.
Keď sa ho Daniel pýtal, kto im sprostredkuje ochranku pred kostolom, nechápal, o akej ochranke to rozpráva.
Daniel dnes napriek tomu Bratislavu považuje za relatívne bezpečné mesto, kde ako žid môže žiť slobodný život bez toho, aby sa za bežného dňa stretával s antisemitizmom.
Slovo relatívne použil schválne. Myslí si, že stačí jeden sfanatizovaný človek na to, aby medzi ľuďmi rozosial teror. Aj útočník zo Zámockej začínal svoj manifest slovami, že za všetko môžu židia, dodáva.
Slovák žije v Španielsku: V Indii som mohol žiť ako "maharadža" a mať personál, no chýbala mi Európa Čítajte Čo si si pomyslel, keď si si otvoril instagram a uvidel si, že Kanye West predáva tričká s veľkým hákovým krížom?
Je to pre mňa šokujúce. Nebudem sa tajiť tým, že sám Kanyeho počúvam, mám rád jeho hudbu a poznám veľa pobožných židov, ktorí ho tiež počúvajú. V šoku sme boli už pred pár rokmi, keď s týmito rečami začal.
Som znepokojený z toho, na akú ľahkú váhu sa to berie. Mám kamarátov, ktorí len opakujú, že ho aj tak nikto neberie vážne, lebo je blázon, ale to nie je pravda. Stačí si prečítať komentáre.
Židov je na svete menej ako 20 miliónov, Kanye mal na twitteri viac ako 30 miliónov followerov. Stačí, aby to časť ľudí brala vážne a už môžeme byť v relatívnom nebezpečenstve. On využíva nenávisť.
Hovoríš, že stačí málo na to, aby sa židovská komunita necítila bezpečne. Máš pocit, že Bratislava je pre židovskú komunitu bezpečná?
Bratislava je podľa mňa bezpečné mesto, v ktorom antisemitizmus na verejnosti nepociťujem. Na sociálnych sieťach je to iné. Neprejde ani deň, keď by som si na internete neprečítal aspoň jeden antisemitský komentár.
V Bratislave žije čoraz viac kultúr, je to jedno z najotvorenejších miest na Slovensku, čo znamená, že pre žida je tam život relatívne bezpečný. Mimo Bratislavy, v obciach, kde sa ľudia nestretávajú s inými kultúrami, môže byť situácia iná.
Aj tak si použil slovné spojenie "relatívne bezpečný". Prečo?
Som pesimista. Neviem, či to spôsobuje generačná trauma, ale vždy rozmýšľam nad tým najhorším scenárom. Snažím sa byť pripravený.
Nemôžem povedať, že Bratislava je úplne bezpečná, pretože počas bohoslužieb v synagóge na Heydukovej musíme mať pred synagógou ozbrojených esbéeskárov a policajtov. Preto je to relatívne.
Keby sme si povedali, že v Bratislave nám nič nehrozí, tak by sme si klamali. Nemôžeme nič riskovať.
Daniel je aktívnym členom mládežníckej židovskej komunity. (zdroj: Marko Erd/SME)Keď som bol v bulharskej Sofii, pred návštevou synagógy som musel prejsť bezpečnostnou kontrolou ako na letisku. V kostole nikto nič neriešil. Je toto pre teba bežný štandard?
Som na to zvyknutý odmalička, vnímal som to ako normu. Pred pár rokmi som sa o tom rozprával s kamošom - pobožným kresťanom, tak som sa ho opýtal, ako to majú vyriešené na bohoslužbách s ochrankou a políciou. On nechápal, čo sa ho pýtam.
Zistil som, že mať ozbrojených esbéeskárov pred synagógou je veľmi špecifická vec. Ale neprekáža mi to, vďaka nim sa cítim bezpečne.
Patríš medzi aktívnych členov slovenskej židovskej komunity v Bratislave. Ako vyzerá stretnutie vašej komunity?
