Z Ružomberka sa najskôr presťahoval do Prahy, potom do Bratislavy, aby sa opäť vrátil do svojho rodného mesta. Dvadsaťosemročný Denis Buliak je v Ružomberku nateraz spokojný, venuje sa renovácii starých bytov.
Za najväčšiu výhodu považuje, že Ružomberok veľmi dobre pozná. "Viem, ktoré štvrte majú ľudia radi, aj ako sa tu vyvíja trh," hovorí cieľavedomý Ružomberčan. Jeho snom je, aby Ružomberok lepšie využíval svoj potenciál v cestovnom ruchu.
"Narodil som sa tu a cítim, že tomuto mestu niečo dlžím. Robím to aj preto, aby sem moji kamaráti vrátili," hovorí.
Pokračujeme v sérii rozhovorov Zostali sme doma. Closer sa rozpráva s mladými ľuďmi, ktorí sa rozhodli žiť v menších regiónoch Slovenska a neutiekli za lepším životom do veľkých miest či do zahraničia.
Ak chceš byť súčasťou série a porozprávať o svojom živote v regióne, ozvi sa na kamila.sebestova@petitpress.sk.
Aké to bolo, presťahovať sa z 26-tisícového mesta po strednej škole do Prahy?
Bol to rozdiel. Bol som zvyknutý, že som sa do 20 minút všade dostal pešo. Zrazu som si musel zvykať na to, že sa musím pohybovať neustále verejnou dopravou a všade boli zápchy.
Z hľadiska mentality ľudí to bola taká "pozvoľná" zmena, pretože som nastúpil na školu, kde boli väčšinou všetci z menších miest. Nebol som obklopený ľuďmi, ktorí by žili v Prahe desať rokov. Rozdiel som začal vnímať až po rokoch, keď som bol už na vlne pražskej mentality a vrátil som sa do Ružomberka.
Pred návratom do Ružomberka si si ešte vyskúšal život v Bratislave. Čo ťa k tomu viedlo?
Moja priateľka Aneta je embryologička, venuje sa oblasti umelého oplodňovania. V Bratislave dostala prácu a ja som dochádzal do Trenčína z Bratislavy. Vtedy som pracoval na stavebnom oddelení v Lidli. Robili sme výstavbu nových predajní a ja som mal na starosti práve Stredné Slovensko.
Každý deň som odchádzal z Bratislavy o pol siedmej ráno a vracal som sa o pol siedmej večer. Takže som si Bratislavu veľmi neužil. Cez víkendy som sa zasa venoval podnikaniu v Ružomberku. Takto sme fungovali rok.
Dokážem to vyhodnotiť tak, že v Bratislave má človek viac pracovných možností. No rozhodli sme sa aj tak presunúť do Ružomberku.
S priateľkou Anetou. (zdroj: archív respondenta )Prečo?
Mal som svoje plány a sny v Ružomberku. Chcel som to, čo som videl vo svete, vrátiť späť do Ružomberka a začať na tom pracovať. Povedal som si, že práca v Lidli nie je úplne pre mňa a aktuálne začínam pracovať na svojich projektoch.
Dal som výpoveď v práci a potom prišiel zlom, pretože priateľka dostala pracovnú ponuku ako embryologička v Martine.
Tvoja priateľka pochádza z Česka, zvykla si na Slovensku?
Najkomplikovanejšie je to vždy s ľuďmi. Chvíľu jej trvalo nájsť si dobrých kamarátov či známych. Takže v tom trošku trpela a ťahalo ju to späť do Prahy.
No teraz sa už do Ružomberka vraciame šesť rokov a vďaka tomu sa situácia zlepšila. Teraz sme stále v kontakte so známymi, má tu už nejaké väzby.
Čo sa týka tých možností v meste, je to trošku komplikovanejšie. Najskôr sem nechcela ísť bývať, no nakoniec sme našli kompromis.
Vedel by si si predstaviť v Ružomberku založiť rodinu, usadiť sa tu?
Veľakrát sme sa s priateľkou bavili. Ja osobne by som nechcel deti vychovávať v Prahe, najmä vzhľadom na tie vzdialenosti by to bolo časovo náročné.
V Ružomberku je veľká výhoda v tom, že všetky úrady sú pokope, a tak si za jeden deň dokážeš vybaviť úplne všetko. Zároveň na úradoch nie je až tak veľa ľudí, takže nestrácaš čas čakaním.
V Prahe potrebuješ na každý jeden úkon samostatný deň. Musíš strašne veľa času minúť dochádzaním a cestovaním, takže v malom meste vieš byť časovo efektívnejší.
Možno máme v hlave trochu zidealizované, ako tu bude náš život vyzerať. Asi až realita ukáže, či tu budeme schopní zostať. Povedzme, keď tu budeme fungovať tak päť rokov.
Máme taký záložný plán, že by sme možno išli do Brna. Zohráva v tom úlohu aj mentalita tunajších ľudí, ktorá je predsa len iná v Prahe, či Bratislave.
V čom presne?
Vnímame, že sa teraz na Slovensku extrémne polarizuje spoločnosť. Práve v menších mestách vrátane Ružomberka sa stretávam s názormi, že ľudia sa často prikláňajú k Rusku a chcú voliť Fica.
Samozrejme, nie sú takto nastavení všetci, no je ich rozhodne oveľa viac než v Prahe či Bratislave. Tam som sa stretával skôr s progresívnejším myslením, nikto nemal napríklad problém s LGBTI+ komunitami.
Vnímaš tieto nálady skôr medzi ľuďmi v tvojom veku, či medzi staršou generáciou?
Aj medzi mladými ľuďmi. Je tu veľa našich rovesníkov, ktorí majú úplne opačné názory, ako my. Je to možno pol na pol.
Naštrbili rozdielne názory tvoje vzťahy?
Bohužiaľ mám pocit, že to zasahuje aj do súkromnej sféry. Ja osobne sa však snažím do priateľských vzťahov politiku neťahať.
Odhliadnuc od toho, aké majú mladí ľudia názory, máš všeobecne pocit, že sa angažujú v spoločenskom dianí?
Áno, mám pocit, že sa to medzi mladými ľuďmi veľmi dostalo do povedomia. Oveľa viac sa o to zaujímajú, no skôr povrchne. Prečítajú si titulok a šíria názor niekoho iného. Nerobia si na veci úplne svoje kritické názory, nečítajú si o tom možno toľko, koľko by mohli.
V Ružomberku si začal podnikať so starými bytmi, ktoré prerábaš. Ako si sa k tomu dostal?
Pred štyrmi rokmi som sa takto rozhodol kúpiť prvý byt. Začal som to robiť najmä preto, lebo som poznal tunajší trh.
Zistil som, ako to tu funguje, vytvoril som si kontakty. Už poznám ľudí, ktorí robia vodu, elektriku a tiež rôznych ďalších remeselníkov. Taktiež spravujem výrobnú halu.
Kupujem byty, ktoré zrekonštruujem a potom ich predávam znova. Chcel by som sa do budúcna venovať tejto práci aj pre tretie strany, takže by som na kľúč dokázal ponúknuť rekonštrukciu bytu ľuďom, ktorí kúpili starú nehnuteľnosť.
Počas prerábky bytu v Ružomberku. (zdroj: archív respondenta)Rozmýšľal si aj o expanzii do iného mesta?
Keď sme sa sťahovali z Bratislavy, rozmýšľal som nad Martinom. No naozaj mi vyhovuje, že viem, ako sa trh v Ružomberku správa. Považujem to za kľúčové v tomto odvetví. V Bratislave by som si to nedovolil robiť, pretože neviem, ktoré lokality sú atraktívne.
Kto si väčšinou od teba kupuje byty?
Môj cieľ bol predávať byty najmä mladým ľuďom, ktorí chceli ísť bývať do vlastného pekného bytu. Ale je to tak pol ku pol.
Polovicu bytov som predal už aj starším ľuďom, ktorí mali nasporené peniaze a byt dali ďalej do nájmu. Druhú polovicu mladým, ktorí sa chceli osamostatniť.
Dokážete s vašimi platmi vyžiť komfortne?
Áno, určite. No je zrejme komplikovanejšie nájsť si tu špecifické zamestnanie v svojej oblasti. Ukážkovým príkladom je moja priateľka Aneta, ktorá dochádza za prácou do Martina.
Nedávno som sa však zamýšľal nad tým, prečo toľko ľudí ide pracovať do Bratislavy, keď sú reálne napríklad platy v Martine a v Bratislave na niektorých pozíciách podobné. Kdežto v nákladoch je strašný rozdiel.
V Bratislave platíš za dvoj-izbový byt v peknej lokalite 900 eur, v Ružomberku 500. Takže mi vôbec nedáva zmysel, prečo toľko ľudí robí bežnú prácu v Bratislave a platia vysoké náklady za život.
Napriek tomu Ružomberok patrí k mestám, v ktorých počet obyvateľov klesá. Odchádzajú mladí z tvojho okolia za prácou preč?
Je to tak, mladí ľudia sa sem nevracajú. Aj preto som sa sem opäť vrátil a rád by som urobil všetko pre to, aby sa sem vrátili aj ostatní. Keď všetci mladí odídeme, to mesto jednoducho upadne. To sa už deje a preto sa mladí sťahujú preč.
Snažím sa všetkým kamarátom prehovoriť do duše, že ak odídeme, to mesto sa nikdy nepostaví na nohy a nebude prosperovať. Keď sme boli mladší, mal som pocit, že sme mali pre to väčší zápal. Teraz je mnoho ľudí skeptických a nechcú sa do toho púšťať, lebo tomu mestu neveria. Ja mu stále verím.
Vnímam to tak, že som sa tu narodil a keďže to miesto dalo niečo mne, mám veľkú potrebu mu dať niečo aj ja. Najmä si myslím, že má neskutočný potenciál z hľadiska cestovného ruchu.
V okolí sa nachádza viacero lyžiarskych stredísk, napríklad Malinô Brdo alebo Park Snow Donovaly. Máš pocit, že mesto túto lokalitu využíva dostatočne?
Sme obklopení horami a v podstate sme brána do Tatier, no nemám pocit, že tento potenciál mesto dostatočne rozvíja.
Príroda je jedným z dôvodov, prečo som sa sem vrátil aj ja. Je tu na dosah, nemusím za ňou cestovať. Po práci môžem ísť na skialping za domom. Keby som bol možno z mesta, v ktorom nevidím potenciál, nevrátil by som sa sem.
Spomínaš, že nájmy sú oveľa lacnejšie. Čo napríklad gastro?
To už sa podľa mňa na celom Slovensku vyrovnáva, medzi ružomberskými a bratislavskými prevádzkami nie je taký rozdiel. Asi je to aj tým, že tu sú ceny viac uspôsobené pre turistov. Nie je tu však toľko možností.
Máme pár vytipovaných reštaurácii, na ktoré sa môžeme spoľahnúť. No chodíme možno do troch stále dokola.
Takže ružomberské gastro má medzery.
Určite, najmä jeho rozmanitosť. Príde mi, že ľudia v menších mestách si často myslia, že ak budú robiť niečo na priemernej úrovni, stačí to. Potom nadávajú, že im biznis nejde. Ale nerobia tomu žiadny marketing a neodlíšia to od ostatných.
Ale tí, ktorí začali podnikať a priniesli niečo nové a robia to na úrovni, majú zákazníkov. Je vidieť, že ľudia majú radi kvalitné veci a radi tam idú minúť peniaze. Kúpna sila tu je.
Čo by sa muselo stať, aby si zvažoval život v inom meste?
Pre nás je dôležité byť obklopení komunitou ľudí, ktorí majú rovnaké zmýšľanie. Chcú niečo tvoriť a budovať. Ak to tu nenájdeme a neuspokojíme v sebe túto potrebu, pôjdeme asi hľadať ďalej. Myslím si, že za nejakých podmienok sa uživíme všade.
Dokázal by som podnikať v Ružomberku aj na diaľku z Brna, alebo z Bratislavy. Zároveň by sa mi po rokoch možno otvoril nový trh, ktorý by som spoznal. Takže sa necítim v tomto na Ružomberok úplne fixovaný, no je to super štartovacia pozícia.
Možno si však o rok poviem, že tu jednoducho chcem zostať. Uvidím, že sa tu veci rozhýbu, sám priložím ruku k dielu. Možno ma však nahnevá, že keď budem chcieť niečo zmeniť, budú mi hádzať polená pod nohy.
Denis si na Ružomberku najviac váži blízkosť hôr.. (zdroj: archív respondenta)Prečo myslíš, že mesto nie je schopné z Ružomberka spraviť to, čo by si chcel?
Možno nevieme tak dobre písať projekty a nemáme ľudí, ktorí by vedeli za mesto lobovať.
Znieš tak, že by si možno sám chcel ísť raz do komunálnej politiky.
Je to taký môj malý sen. Bavilo by ma, keby som bol poslanec a môžem mať ruky priamo na tom, čo sa deje. S tou myšlienkou sa zahrávam od strednej školy, ale aktuálne pre to nerobím žiadne kroky.
Ako by to mohlo v Ružomberku podľa ideálneho scenára raz vyzerať?
Niekedy sa prechádzame mestom s mojím kamarátom, ktorý je architekt a hovoríme o našich predstavách. Vždy nás poteší, keď niekto príde s novým projektom. No nakoniec sa často nerealizuje, pretože tu je asi päť ľudí, ktorí vlastnia veľkú časť mesta a ty, ani mesto, potom so súkromnými pozemkami nič neurobíš.
Napríklad máme v centre mesta už desať rokov dieru. Plánoval sa tam robiť Aupark, je tam pozemok, ktorý začali rozkopávať, no a potom sa to nejako zaseklo. Je to naozaj škaredé a mohlo by tam napríklad vzniknúť krásne námestie. Neviem, čo sa momentálne deje, ale stojí to už veľmi dlho.
