Kristína Bohušová býva vo Zvolene celý svoj život. Blízky vzťah k Banskobystrickému kraju sa rozhodla pretaviť aj do svojej práce. Na Technickej univerzite v rámci inštitútu Welcome hub pomáha študentom uplatniť sa vo Zvolene a v jeho okolí.
Okrem práce spája Kristínu s mestom najmä vzťah k jej blízkym. Práve tí jej boli oporou pri liečbe reumy, s ktorou Kristína bojuje už niekoľko rokov.
„Moja choroba ma naučila vážiť si, že viem vystrieť prsty na rukách,“ hovorí 25-ročná Zvolenčanka.
Pokračujeme v sérii rozhovorov Zostali sme doma. Closer sa rozpráva s mladými ľuďmi, ktorí sa rozhodli žiť v menších regiónoch Slovenska a neutiekli za lepším životom do veľkých miest či do zahraničia.
Ak chceš byť súčasťou série a porozprávať o svojom živote v regióne, ozvi sa na kamila.sebestova@petitpress.sk.
Pomáhaš študentom s uplatnením v Banskobystrickom kraji, prečo si sa rozhodla pre túto cestu?
Vychádzalo to z toho, že ani mňa na vysokej škole nikto nepripravil na reálny život. Napríklad na to, ako sa mám správať na pohovore alebo aké komunikačné zručnosti budem v práci potrebovať.
Chýbalo mi to, a preto verím projektu, v ktorom som sa začala rokom angažovať. Tento smer som aj študovala, konkrétne manažment a poradenstvo vo výchove a vzdelávaní.
Čomu všetkému sa venujete v rámci Welcome hubu?
Welcome hub funguje ako neformálny priestor pre študentov Technickej univerzity vo Zvolene, kde sa môžu napríklad učiť medzi prednáškami. Zároveň ich tu pripravujeme na život po škole.
Učíme ich, ako si manažovať čas, ako zvládať stres, ako prezentovať či komunikovať v tíme. Okrem toho ich napríklad aj pripravujeme na pracovné pohovory. Snažíme sa aj posilňovať samotnú komunitu študentov, aby sa navzájom spoznali.
Okrem toho zastrešujeme aj predmet akadémia podnikania, kde študentov učia lektori priamo z praxe. Snažia sa s nimi pracovať na konkrétnych nápadoch v obore, v ktorom chcú podnikať. Motivujú ich k zakladaniu startupov či budovaniu vlastných podnikateľských plánov v kraji.
Čo ťa na tej práci najviac baví?
Keď za nami prídu študenti po workshopoch a dávajú nám pozitívnu spätnú väzbu. Vtedy vidím, že ich to naozaj bavilo. Ešte ma teší, keď sa navzájom spoznávajú medzi fakultami. Tiež pomáhame zahraničným študentom začleniť sa vo Zvolene medzi Slovákov.
Niektorí študenti už za nami chodia riešiť aj veci, ktoré sa netýkajú školy. Máme tak vybudované vzťahy, že sa nám jednoducho chcú zdôveriť.
Ako sa darí zahraničným študentom začleniť medzi Zvolenčanov?
Jednoznačne vnímam určitú bariéru medzi nimi a tunajšími obyvateľmi. Veľa slovenských študentov sa hanbí rozprávať v cudzom jazyku a zahraničných študentov sa skôr stránia. Tí sa tu potom cítia osamelo, keďže sú tu často bez rodiny.
Ako sa ti pracuje s vysokoškolákmi?
Je to naozaj iná generácia, ktorá sa zamýšľa nad vecami do hĺbky. Myslím si, že títo mladí ľudia sú svetielkom nádeje, že to na Slovensku nemusí dopadnúť zle. Páči sa mi, že sa snažia o problémoch komunikovať a riešiť ich. Staršiu generáciu je už ťažšie zmeniť.
Cukrárka Anežka sa z Anglicka vrátila do Sabinova: Angličania nám dávali pocítiť, že tam nepatríme Čítajte Je náročné motivovať mladých, aby v regióne zostali?
Bohužiaľ veľa mladých ľudí chce z tohto kraja odísť do Bratislavy alebo do zahraničia. Najmä preto, že tu majú jednoducho menej možností na sebarealizáciu. Je tu oveľa viac ponúk pre ľudí, ktorí pracujú manuálne, než pre absolventov vysokých škôl.
Necítime sa úplne zabudnutí, ako možno ľudia na východe Slovenska, no mohlo by to byť lepšie. Štát by sem mal nalákať viac firiem, ktoré by tu investovali.
My sa ale snažíme priamo sprostredkovať študentom konkrétne ponuky a prepájať ich so zamestnávateľmi. Niektorí ľudia z týchto firiem dávajú prednášky na univerzite, kde si môžu vyskúšať aj simuláciu pohovoru.
Vo Zvolene vyhral Smer v parlamentných voľbách. Čo podľa teba urobila táto strana správne, aby si získala zvolenských voličov?
Z môjho pohľadu je to zapríčinené tým, že mladí ľudia odchádzajú preč. Vidno, že v Bratislave, kde sa koncentrujú, vyhráva Progresívne Slovensko. Aj keď aj mladí ľudia sú o čosi konzervatívnejší než v Bratislave, stále sú oproti starším liberálnejší.
Čo robia opozičné strany nesprávne?
