Odkedy okúsil barcelonské slnko, jedlo a pláže, nechcelo sa mu zostávať na Slovensku. Marek Toman sa pred rokmi vybral na Erasmus do Španielska a po návrate domov vedel, že je to krajina, v ktorej si vie predstaviť život.
Slovenka sa presťahovala na Bali: Dokázala som tu postaviť dom, ktorý mi dnes zarába na živobytie Čítajte V Španielsku dnes žije viac ako osem rokov, vyskúšal si bývanie v Barcelone, Madride, Valencii a nakoniec zakotvil na Tenerife. Tento ostrov navštívil deväťkrát a na desiaty raz si povedal, že nastal čas sa tam natrvalo presťahovať.
Aj keď po škole mohol získať stabilnú prácu v slovenských softvérových firmách, namiesto toho sa v Barcelone začal venovať dátovému inžinierstvu. Toto rozhodnutie neľutuje, pretože mu otvorilo príležitosti po celom svete, ku ktorým by sa inak možno nikdy nedostal.
Prečo si sa po vysokej škole rozhodol odísť do cudziny a nezostal si na Slovensku?
Všetko sa začalo v prvom ročníku inžinierskeho štúdia, keď som sa snažil dostať na Erasmus. Mal som FOMO, cítil som, že mi niečo chýba a chcel som sa dostať do zahraničia. Na druhýkrát sa mi podarilo dostať sa do Barcelony.
Prežil som tam šesť mesiacov, štúdium bolo super, rovnako ako celá škola. Nikdy sa mi tak dobre v štúdiu nedarilo ako vtedy v Barcelone. Skok z Bratislavy do Barcelony bol obrovský, bol som vystavený pestrému prostrediu ľudí a kultúr.
Bolo to niečo, čo ti počas štúdia v Bratislave chýbalo?
Život v Španielsku má podľa mňa úplne iné grády. Zo začiatku som po meste chodil s otvorenými ústami a hovoril si, že teraz som súčasťou tohto celku aj ja. Bola to éra lacných leteniek, roadtripov, veľa sme sa zabávali a cestovali.
Nechcelo sa mi ísť domov, ale musel som. Nechcel som sa vzdať kontaktu so Španielskom, tak som sa stal členom komunity, ktorá pomáha erasmákom. Dokončil som si inžiniera a črtali sa mi pozície v slovenských softvérových firmách, ktoré si nás odchytávali, lenže mňa to ťahalo naspäť do Barcelony.
Nelákala ťa stabilita, komfort a dobrý plat v Bratislave?
Povedal som si, že to má čas, kedykoľvek sa dá vrátiť do slovenskej firmy. Chcel som žiť v Barcelone, byť znova pri mori a tešiť sa zo života tam. Nedarilo sa mi však nájsť žiadnu prácu, už som bol zúfalý. Nakoniec som si našiel stáž v Madride.
Dokonca mi boli ochotní zaplatiť, čo bolo v tých časoch na stáži nevídané. Väčšina firiem chcela hotového človeka, ktorý by v ideálnom prípade pracoval len za poskytnuté ubytovanie. Ja som dostal plat, ale musel som bývať v Madride, kde som to spočiatku neznášal.
Spočiatku v Madride žiť nechcel. (zdroj: archív respondenta)Prečo sa ti Madrid nepozdával?
Neustále som ho porovnával s Barcelonou. Čím dlhšie som však bol v Madride, tým viac mi prirastal k srdcu. Nakoniec som tam strávil päť a pol roka života, nedám naň dopustiť. Nedá sa však povedať, že po celý ten čas v Španielsku trvalo žijem, skôr tam mám dlhodobé základne, kde si platím nájom.
Čo v praxi znamená platiť si nájom v krajine, ale zároveň v nej nežiť?
Rád by som povedal, že som digitálny nomád, ale nie je to tak. Začalo sa to v Barcelone, tých päť a pol roka som strávil v Madride, nedávno som sa vysťahoval z Valencie a presťahoval som sa na Tenerife. To je štvrtá lokalita, kde si budem v Španielsku "platiť nájom".
Život sa v minulosti vyvinul tak, že som našiel priateľku pilotku z Indie. V čase, keď sa pred covidom začínal náš vzťah, sme si povedali, že skúsime vzťah na diaľku.
V Indii som dokopy strávil možno rok života. Keď vypukol covid, musel som tam nedobrovoľne stráviť štyri mesiace, lebo zo dňa na deň zatvorili hranice. Na Slovensko som sa dostal repatriáciou. V Madride som si vtedy "platil nájom", ale z roka som tam v izbe strávil len jeden mesiac.
Čomu sa venoval prvý startup, v ktorom si na začiatku svojej kariéry v Španielsku pôsobil?
Prichádzali za nami zákazníci, ktorí chceli svoje aktivity umiestniť do kamenných prevádzok. Mali sme dobrú dátovú analýzu. Dokázali sme kombinovať rôzne dátové zdroje, zanalyzovať a vyhodnotiť informácie. Vďaka tomu sme zákazníkovi vedeli povedať, kam by mal prevádzku umiestniť.
Napríklad za nami prišlo KFC, ktoré chcelo mať prevádzku vždy neďaleko McDonald's a Burger Kingu, lebo si navzájom lákajú ľudí, tak sme im našli vhodné priestory.
Ďalšia firma chcela otvoriť sieť fitiek pre majetné ženy, tak sme zanalyzovali dáta od bánk, telekomunikačných operátorov a rôznych aplikácií, aby sme našli vhodné ulice, kde by sa takéto fitká uživili.
Momentálne sa presťahoval na Kanárske ostrovy. (zdroj: archív respondenta)Všetky tieto dáta ste mali aj z aplikácií, pri ktorých platí pravidlo, že ak je produkt zadarmo, tak je produktom zákazník?
Je to presne tak. Na základe dát sme vedeli zistiť, v ktorom bloku v Madride žijú bohaté ženy, vedeli sme si vytvoriť prehľad príjmových skupín a zacieliť na klientelu, ktorú firma hľadala.
Dokonca za nami raz prišlo kasíno, ktoré k sebe chcelo nalákať mladých mužov. Celé dni mali v uliciach dievčatá rozdávajúce letáky, ale bolo to neefektívne. My sme im na základe dát našli uličky a časy, kde ženy s letákmi umiestniť. Naozaj im to fungovalo, zvýšili svoj výnos a boli s nami spokojní.
Znie to tak, že ťa to celkom bavilo.
Celkovo som tam strávil deväť mesiacov, dokonca sme zmluvu predlžovali. Dátové inžinierstvo vtedy bolo ešte v zárodku, ale chytilo ma to. Potom ma z firmy uchmatla konkurencia v podobe španielskej firmy Carto, ktorá sa venovala problematike kartografickej vizualizácie.
Odtiaľ ma vyhodili, lebo zlyhal obrovský projekt a na niekoho to museli hodiť. Ako dátový inžinier som potom nastúpil do startupu, ktorý sa zameriaval na zodpovedné investovanie.
Spolupracovali sme s Európskou úniou, mali sme výskumníkov, ktorí pracovali na štúdiách a vypracovávali odporúčania, ako by inštitúcie mohli zodpovednejšie investovať peniaze. To sa mi páčilo, malo to zmysel. Nebolo to len o tom, že vytvárame ďalšiu webovú aplikáciu, bola za tým misia. Ale nakoniec som po čase odišiel aj odtiaľ.
Misiu sa nepodarilo naplniť?
Hľadal som novú výzvu a zaujal ma švédsky startup, ktorý sa venoval karbónovému účtovníctvu. Na základe dát od zákazníkov sme vedeli vypočítať, aké emisie vyprodukovali svojím fungovaním. Bolo to fascinujúce, bavilo ma to, ale vyhodili ma po šiestich mesiacoch, keď sa loď začala potápať.
Vyskúšal si aj život v Indii, ale vyhovuje mu Európa. (zdroj: archív respondenta)Začal si vďaka tomu zodpovedne narábať so svojimi osobnými financiami aj ty?
Čím som starší, tým viac na to dbám. Už roky investujem a odkladám si peniaze na budúcnosť. Počas covidu ma chytilo investovanie, ale aj špekulácie. Skúšal som akcie, opcie, zažral som sa do toho a trochu som sa aj popálil. A poučil.
Teraz som zodpovedný pasívny investor, ktorý si odkladá peniaze nielen na dôchodok. Snažím sa držať rozpočtu, ktorý si nastavím, ale nechce sa mi to všetko zapisovať niekam do excelu. Mám rád aplikácie, ktoré zanalyzujú moje výdavky a nastavia mi ciele, ktorých by som sa mal držať.
Na základe tvojich pracovných skúseností mám dojem, že keď chce človek pracovať v startupoch, v jednej firme nevydrží veľmi dlho. Mýlim sa?
Hej, platí to v práci aj v bývaní. Pri startupoch sa hovorí tri roky a dosť, u mňa aj pri bývaní. Po toľkých zmenách to chcelo odstup - sabatikal. V Španielsku máš nárok na podporu v nezamestnanosti len po prepustení z práce alebo ukončení kontraktu, tak som to využil a šiel cestovať.
Napokon som zakotvil vo firme, kde som doteraz. Ide o spoločnosť, ktorá sa snaží zefektívniť rozhodovacie procesy vo veľkých korporáciách. Našimi klientmi sú firmy z indexu S&P 500, ktorým pomáhame robiť lepšie rozhodnutia na základe dát. S pomocou AI vieme odporučiť, ako optimalizovať procesy napríklad vo výrobe, výskume alebo v logistike.
Následne im vieme odporučiť, aké procesy môžu zoptimalizovať napríklad vo výrobe alebo v logistike. Väčšinou ide o zlepšenia o pár percent, ale pri ich tržbách to sú desiatky až stovky miliónov eur ročne.
Môžeš pracovať odkiaľkoľvek na svete?
Nemám to obmedzené miestom. Vždy, keď som hľadal novú prácu, mal som podmienku, že musím mať možnosť pracovať remote. Môj kontrakt je naviazaný na Španielsko, kde platím dane, ale pracovať môžem odkiaľkoľvek.
Pozoruješ stále zobďaleč spoločenskú situáciu na Slovensku?
Mám veľa kamarátov zo Slovenska, s ktorými sa dodnes navštevujeme a cestujeme spolu. V Bratislave by som si vedel predstaviť fungovať, bratislavská bublina sa najviac približuje k životu, ktorý som si vybudoval v Španielsku.
Mám vnútornú nádej, že veci na Slovensku sa môžu posunúť k lepšiemu napriek marazmu, ktorý vládne v našej spoločnosti, napriek aktuálnej vláde a všetkému zlému, čo sa deje. Aj preto nikdy nevylučujem, že sa raz na Slovensko vrátim.
Hovoríš, že by si sa neoznačil za digitálneho nomáda, tak možno skôr svetoobčan?
Trafil si klinec po hlavičke, ale som viac euroobčan ako svetoobčan. Keď som bol v Indii, mal som možnosť žiť nad pomery. Vtedajšia priateľka bola z dobre zabezpečenej rodiny a môj európsky plat mi tam poskytoval vysoký štandard.
Tešil som sa z toho, mohol som žiť ako "maharadža". Hovoril som si, Marek, aké by to bolo, keby si mal šoféra, upratovačku aj kuchára. Nebol problém si to v Indii zabezpečiť. Bolo by o mňa postarané.
Napriek tomu všetkému som si po čase uvedomil, že mojím životným priestorom je Európa.
Marek sa od skončenia vysokej školy venuje dátovému inžinierstvu. (zdroj: archív respondenta)Nelákalo ťa to? Žiť si ako kráľ.
Určite, tá predstava bola veľmi atraktívna, mať personál a neriešiť. Napríklad keby si šiel v Indii do parádnej reštaurácie, ktorá by v Bratislave stála viac ako sto eur, tam by si za jedlo nechal 10 alebo 15 eur. Smiešne peniaze, takže to človeka zvádza.
Ale nevedel som sa stotožniť s tým, že v Indii neexistovala európska organizácia života. Chýbali mi naše vzájomné interakcie, prostredie a priestor, na ktorý som zvyknutý v Európe, ako aj rodina a priatelia. Je iné sadnúť do lietadla v Madride a byť na Slovensku za 2,5 hodiny ako cestovať domov z Indie.
Nakoniec si nezakotvil ani v Madride, ale presťahoval si sa na Tenerife. Respektíve, budeš si tam "platiť nájom". Čo ťa tam doviedlo?
Mne 'odpálilo dekel', keď som prvýkrát zistil, že Kanárske ostrovy sú súčasťou Európy. Láka ma život pri oceáne, bavia ma vodné športy. Vždy som tam našiel pokoj. Pochodil som všetky ostrovy, ale na Tenerife som bol deväťkrát a povedal som si, že na desiaty raz sa tam už presťahujem. A tak sa aj stalo.
Na začiatku to bola taká sladká myšlienka, avšak pretaviť to do reality je už ťažšie. Napríklad taká garsónka tam stojí 1000 až 1200 eur. Keby si bol ochotný platiť toľko, môžeš tam bývať hneď zajtra.
To som nechcel. Celý čas som v Španielsku býval v zdieľaných bytoch, lebo tam to nie je nič nezvyčajné. Jednoizbáky si väčšina ľudí sama nevie dovoliť utiahnuť a dostupnosť bývania je veľký problém.
Keďže 1200 eur mesačne si platiť nechcel, s akou výškou nájmu si skončil?
Mal som šťastie. Rozpočet som si nastavil na 800 eur, ale keď som tam bol pred rokom, nenašiel som žiadne vhodné možnosti. Naposledy som tam šiel na deväť dní s tým, že to vyriešim, ale nedarilo sa. Až na posledný deň som sa natlačil na obhliadku.
Byt sa mi páčil, ale agentúra si odo mňa pýtala všetko možné - pracovnú zmluvu, výplatné pásky za posledného pol roka, kamarátovu zmluvu aj výplatné pásky alebo odporúčanie od predchádzajúceho majiteľa bytu, kde som býval.
A to som nič nekupoval, len hľadal podnájom. Dnes platím 550 eur mesačne a hovorím si, že celý ten proces stál zato.
Vrátiť na Slovensko sa Marek zatiaľ nechystá. (zdroj: archív respondenta)Dnes máš dlhoročné skúsenosti ako dátový inžinier, ale keď sa spätne pozrieš na ponuky softvérových firiem na konci štúdia v Bratislave, neľutuješ, že si sa nestal napríklad bežným programátorom?
Bol som nerozhodný, vyštudoval som zo zameraním na bezpečnosť a kryptografiu. Stať sa napríklad etickým hackerom vyžaduje byť tým najlepším z najlepších, mať široký záber, byť stále popredu. Keď som po škole šiel na stáž, ešte som nevedel, čo ma bude baviť.
Odbor dátového inžinierstva ma začal baviť, bol som v tom dobrý a povedal som si, že v tom chcem pokračovať. Celý môj život sa odvtedy nesie v znamení riešenia problémov - ráno vstanem a riešim problémy až do večera.
Kamaráti mi dokonca píšu, čo treba vyriešiť, lebo za tie roky zo mňa spravili kladivo, ktoré všade vidí klince. A ja ich chcem zatĺkať.
Máš pocit, že v osobnom živote trpíš profesionálnou deformáciou?
Jednoznačne. Moja bývalá priateľka mi vyčítala, že všade potrebujem vidieť problém a riešenie. Hovorila mi, nech viac prejavujem emócie a nech som viac otvorený k ľuďom. Snažím sa na tom pracovať.
