Článok pôvodne vyšiel na webe Hospodářské Noviny
V utorok konečne vyšlo pokračovanie kultovej hry Kingdom Come: Deliverance od štúdia Warhorse. Hráčov zavedie do krajín Koruny českej v 15. storočí.
Prvý diel mal po celom svete nečakaný úspech. Realistické zobrazenie stredoveku a osobný príbeh mladého kováčskeho syna, ktorý sa snaží pomstiť svojich rodičov zabitých vojskom Žigmunda Luxemburského, si získali milióny fanúšikov.
Druhý diel má oveľa väčšie ambície a rozpočet, ktorý dosiahol miliardu korún. Vývojári by chceli predať aspoň dvojnásobok ôsmich miliónov kópií prvého dielu. A sú na dobrej ceste k tomu, aby sa im to podarilo.
Za tým si stojíme, aj keď štúdio Warhorse má s Hospodářskými novinami spoločnú históriu - niekoľko mesiacov sme mali spoločné kancelárie. Ale to už dávno neplatí. Nadšenie z pôvodnej hry však pretrváva, rovnako ako naše veľké očakávania od novej hry, ktoré posilnila aj kontroverzia okolo úniku údajov z hry a útoky samozvaných bojovníkov za inklúziu a rozmanitosť.
Nakoniec je to jednoduché. Vývojári sľúbili, že druhý diel zostane verný tomu, čo robilo pôvodnú hru jedinečnou, len vo väčšej a lepšej verzii. A to sa aj potvrdilo. Kingdom Come: Deliverance II síce nemá taký rozpočet ako Cyberpunk 2077, Fortnite alebo Grand Theft Auto, ale aj tak ukazuje oveľa väčším a bohatším tímom, ako vytvoriť silný príbeh a presvedčiť hráčov, že sú jeho neoddeliteľnou súčasťou.
Hraním Kingdom Come: Deliverance II som strávil viac ako sto hodín, aby som vám mohol priniesť podrobnú recenziu.
Fantastický príbeh zasadený do reality
Paradoxne, o príbehu nemôžeme prezradiť veľa. Nie je to zakázané, len by to bola škoda. Jindřich sa stretne s množstvom historických i vymyslených postáv a celý príbeh má niekoľko zvratov, pri ktorých neviete, či sa máte smiať, plakať, alebo si nadávať, že ste na zápletku neprišli skôr, hoci ste mali všetky indície pod nosom. To je jedna z vecí, ktorú si nechcete nechať ujsť.
Samozrejme, doručiť správu kráľovskému podkomorníkovi na strane panskej jednoty nebude také jednoduché. Príchod hlavných hrdinov na hrad Trosky prekazia zbojníci a Jindřich s pánom Ptáčkom ledva uniknú.
Dobre oblečený pobočník mladého šľachtica skončí opäť sotva s tunikou na chrbte. Bez koňa, bez zbraní, bez brnenia. Je na hráčovi, aby Jindřicha dostal späť do formy. S trochou snahy a poctivej práce či nečestného úsilia sa mu to však podarí a dostane novú šancu splniť svoje poslanie, ktoré ho vtiahne do sveta vysokej stredovekej politiky.
Z Trosecka sa vydajú do Kutnej Hory, klenotnice českých kráľov, navštívia slávne pevnosti v okolí mesta, samotný Vlašský dvor a bane, v ktorých baníci ťažia striebornú rudu. Čaká ich aj sľúbené stretnutie s kráľom a budúcim cisárom Svätej ríše rímskej...
Nechýba pomsta, láska, zrada, pomoc z nečakaných miest... ale bola by škoda prezradiť niečo konkrétne. V hre sú aj veci, ktoré akoby do nej „nepatrili“. Oplatí sa však vývojárom dôverovať. Dobre napísané postavy a situácie dokážu vysvetliť aj vzburu vo vojenskom tábore kráľa Žigmunda.
Zároveň autori ponúkajú hráčom dostatok možností reagovať spôsobom zodpovedajúcim moderným časom a stredovekej nálade. Trochu to pôsobí, akoby sa Dan Vávra s hráčom pohrával. Šokuje, ale je presvedčený, že ho dokáže presvedčiť a získať na svoju stranu.

To, že sú niektoré veci historicky nedoložené a nepravdepodobné, neznamená, že sú úplne nemožné. Herný svet sa od prvej hry zmenil. Nie v čase, ale v mieste a v ľuďoch, ktorí tento svet obývajú. Jindřich sa z dediny dostal do veľkomesta plného zahraničných „turistov“. Ani dnes v Ratajach nestretnete človeka čiernej pleti, ale v Kutnej Hore pri troche šťastia áno.
Skvelé postavy a veľa slobody
Celý príbeh funguje nielen vďaka dobre napísaným scénam a prepojeniu osobného príbehu s historickými udalosťami predhusitského obdobia českých dejín. Funguje aj vďaka postavám, ktoré celý príbeh vytvárajú a posúvajú dopredu.
Jindřich a pán Ptáček sú stálicami prvého dielu. Spolu s nimi sa vracia aj obľúbený „bezbožný“ farár Bohuta. Vracia sa aj veliteľ Žigmundovho vojska Markvart z Úlic aj so svojimi kumpánmi a ďalšími antagonistami z prvého dielu. Napriek tomu pribúdajú ďalšie nové postavy. Od tajomnej Kateřiny a kráľovského komorníka Ota III. z Bergova, ktorý sa do dejín zapísal svojím podielom na zajatí Václava IV. až po zbedačených šľachticov a žoldnierov, pred ktorými si slušní ľudia zamykajú dvere.
V porovnaní s prvým dielom sú postavy príbehu menej čiernobiele - pôsobia ľudskejším, uveriteľnejším dojmom. Nie sú to bábky ani maškary a majú veľký vplyv na celkový dojem z príbehu. Keby sa Jindřich a s ním aj hráč starali len o seba, celý príbeh by stratil polovicu svojho čara.
Podobne prepracované sú nielen postavy, ale aj vedľajšie úlohy. Namiesto bežného herného klišé v štýle „prines mi desať krysích chvostíkov“ sú aj tie najmenšie úlohy súčasťou fungujúceho a živého sveta. Jednoduchšie úlohy často zavádzajú do hry nové mechaniky alebo sa snažia ukázať zaujímavé miesta a rozšíriť informácie, ktoré má hráč o hernom svete.

Aj zdanlivo jednoduchá úloha sa môže zmeniť na niekoľkohodinovú ságu. Jedna z mojich obľúbených úloh mení Jindřicha na vyšetrovateľa trestných činov. Jednorazová zápletka s mŕtvou slúžkou sa rozvetví, prenasleduje hlavného hrdinu po celej Kutnej Hore, hráčom dopraje pekné divadlo a keď ste si už takmer istí, ako sa celý prípad skončí, príde ďalší zvrat. Veľké množstvo vedľajších úloh navyše priamo súvisí s hlavným príbehom a nejakým spôsobom ho ovplyvňuje alebo rozvíja.
Kingdom Come: Deliverance II, podobne ako prvý diel, ponúka rôzne možnosti splnenia množstva úloh v závislosti od hráčových rozhodnutí. Niekedy je možné sa z nepríjemnej situácie vykecať, inokedy stačí počkať na tmu, obliecť sa do tmavého a premeniť sa tak na stredovekého zlodeja či dokonca vraha, zatiaľ čo odvážlivci sa môžu pustiť do priamej konfrontácie.
Posledná, najjednoduchšia možnosť nie je vždy najrozumnejšia. Najmä psychopatickí jedinci potom môžu jednoducho vkĺznuť do tábora nepriateľov, otráviť kotol s kašou a čakať, kým zbojníci chvíľu po raňajkách vypustia dušu. Musím však prezradiť, že na rozdiel od prvej hry Kingdom Come: Deliverance II obsahuje aj príbehové úlohy, ktoré sa v podstate nezaobídu bez zakrádania sa, takže aj ten najsvätejší Jindřich by sa mal naučiť aspoň základy zákerného postupu: zakrádanie a vylamovanie zámkov.

Jindřich má viac ako jednu možnosť aj pri rokovaniach. Na presvedčenie svojich partnerov môže použiť hrozby, charizmu, výrečnosť, šľachetnosť, znalosť prírody alebo práva... Každá z týchto možností súvisí s tým, čo sa Jindřich v hre naučil, ako je oblečený a v akom je stave.
Vyhrážanie funguje lepšie, keď po ňom siahne hrdina v drahom brnení s veľkým mečom pri páse, ako keď to na drsných zbojníkov skúša Jindřich oblečený v brokátovom plášti, bez zbraní a brnenia. A pokus o očarenie úradníka ľahko zlyhá, keď je ten istý brokátový kabát pokrytý blatom alebo krvou.
Presvedčivý svet plný neviditeľných pravidiel
To, že jednu úlohu možno riešiť rôznymi spôsobmi, je možné len vďaka tomu, že Warhorse Studios vytvorili funkčnú repliku stredovekého sveta, jeho malý výsek. Už v prvej hre mali všetky postavy konkrétnu úlohu a riadili sa ňou. Ráno vstali, išli do práce, najedli sa, išli spať... Ak Jindřich dostal úlohu ísť na druhý deň ráno na lov a hráč na to zabudol, úloha sa skončila neúspechom. Herné postavy nečakali trpezlivo na mieste, kým hráč príde.
Druhý diel pokračuje v tomto realistickom prístupe. V podstate simuluje správanie všetkých postáv „v tomto svete“. Ich role a úlohy sú ešte rozmanitejšie a podrobnejšie. Všetky postavy môžu reagovať na rôzne situácie, či už ide o to, ako je Jindřich oblečený (alebo nahý), či sa potuluje po ich svete, či blokuje dvere, alebo schodisko...

Postavy v hre sú tiež opatrné. Ak sa hráč zdržiava tam, kde by nemal, pôjdu skontrolovať truhlice, či im nechýbajú predmety. A ak v truhlici nenájdu pamätný ruženín svojej starej mamy, budú si jeho neprítomnosť spájať s Jindřichovou prítomnosťou...
Ak uvidia Jindřicha stáť nad mŕtvolou, budú utekať pre drába, a ak začnú v noci miznúť veci, budú ostražitejší. Po uliciach bude chodiť aj viac strážcov a tí budú aktívnejší pri osobných prehliadkach...