Matej Jurášek pred dvoma rokmi zbalil svoju manželku aj malého syna Miša, predal byt v Bratislave a ako rodina sa spoločne presťahovali na portugalský ostrov Madeira. Medzitým sa im narodila dcéra Ana, zabývali sa v dedinke Jardim do Mar. Pôvodný madeirský dom premenili na apartmány.
Tvrdí, že dnes by sa mu predať byt a za rovnaké peniaze sa presťahovať na Madeiru už nepodarilo.
Slovenka sa presťahovala na Bali: Dokázala som tu postaviť dom, ktorý mi dnes zarába na živobytie Čítajte Posledné týždne k nim začali prúdiť prví hostia, ktorí si môžu vybrať zo štyroch rôznych apartmánov. Rarach, ako znie Matejova prezývka, chodí svojich hostí osobne ubytovať a chce s nimi mať osobný kontakt.
Aj to je jeden z dôvodov, prečo sa ubytovanie nechystá ponúkať na Airbnb či Bookingu.
Plánovali ste hneď po presťahovaní na Madeiru kúpiť nehnuteľnosť a prenajímať ju turistom?
Nebol to plán úplne od začiatku. Keď sme boli prvýkrát na Madeire, bol som nadšený a hovoril som manželke, nech mi povie jediný dôvod, prečo by sme sa tam nemali presťahovať.
Ona sa ma spýtala, čo by sme na Madeire robili, keď tam dokopy nič nie je. Hovorím jej, no práve, nič tu nie je, takže máme obrovský priestor robiť niečo vlastné.
Vtedy som nevedel, že to bude prenájom apartmánov, ale veci sa vyvinuli tak, že sa nám podarilo predať byt v Bratislave a zrazu sme mali prostriedky na to, aby sme investovali na Madeire. Nemuseli sme vymýšľať koleso, je to ostrov, kam chodí kopec turistov z celého sveta po celý rok. Povedal som si, že toto je ono.
Kedy padlo finálne rozhodnutie?
Predtým, ako sme sa rozhodli pre Madeiru, sme vedeli, že sa chceme presťahovať niekam na juhozápad Európy. Urobili sme si rešerš, akú destináciu si vybrať, ak tam chceme investovať peniaze, čas aj detstvo našich detí. Pociťovali sme potrebu odísť zo Slovenska.
Na Madeire sme videli veľa príležitostí pre mladú rodinu. Všade inde už bolo všetko, tam bol priestor na to, aby sme mohli uspieť. Prieskum trhu, ubytovacích kapacít a služieb som si však nerobil.
Nezaujímalo ťa, aká je na ostrove konkurencia?
Nepokladám to za veľmi dôležité, konkurenciu naokolo nevnímam. Vybrali sme sa cestou vlastnej klientely. Neponúkame len ubytovanie, ponúkame Madeiru.
Na instagrame som si chcel vytvoriť cieľovku, ktorá bude mať Madeiru rada a bude ochotná využiť naše služby. U mňa si ľudia nekupujú len pobyt na jednu noc, ale celý madeirský zážitok a pocit, že tu majú Slováka, ktorý im dokáže pomôcť so všetkým, čo by sa im na dovolenke mohlo prihodiť.
Za posledný rok mám dojem, že tvoje meno už zľudovelo a naozaj si ho veľa ľudí spája s týmto ostrovom. Keď napríklad niektorí travel blogeri zdieľajú akciové letenky na Madeiru, hneď ľuďom odporúčajú, nech sa ti ozvú. Máš dojem, že to tak naozaj je?
Je to na dobrej ceste. Vždy sa pousmejem, keď mi niekto napíše s tým, že na mňa dostal odporučenie od kolegu či kamaráta. Pretože to je presne to, v čo som dúfal, keď som to začal robiť. Aby každý, kto chce ísť na Madeiru, mal okolo seba niekoho, kto povie, ozvi sa Rarachovi.
Keď sme sa rozprávali pred dvoma rokmi, hovoril si mi, že ste byt v Bratislave nechceli prenajímať, ale rovno predať. Vystačili vám nakoniec financie z predaja bytu na kúpu nehnuteľností a rekonštrukciu?
V čase, keď sme to riešili my, to finančne vychádzalo. Byt v Bratislave sme predali v dobrom čase a po naozaj dlhej a úpornej snahe sme na Madeire dokázali kúpiť to, čo sme chceli. Po ešte dlhšej a úpornejšej snahe sme to zrekonštruovali.
Vtedy si mohol vziať kôpku peňazí z bytu v Bratislave a prehodiť ju na Madeiru tak, ako sme to spravili my. Ale nebolo to také jednoduché. Kým sa na Slovensku predal byt, vybavili sme všetky papierovačky a kúpili nehnuteľnosť na Madeire, ktorú sme chceli zrekonštruovať, medzitým začali rásť ceny domov aj materiálu.
Navyše, my sme vždy objavili niečo nové, čo sme chceli pridať, takže sa nedá povedať, že sme to nakoniec zvládli spraviť v pomere jedna k jednej. A dnes sa to už nedá vôbec. Za šesť mesiacov, odkedy sme sa rozhodli presťahovať, až kým sme predali byt a odišli na Madeiru, sa tam ceny nehnuteľností zdvihli o 30 percent.
Kedysi sa byt v Bratislave dal vymeniť za bývanie a dom na Madeire. (zdroj: archív respondenta)Hovoril si mi tiež, že zo Slovenska chcete odísť, pretože si cítil zväčšujúcu sa názorovú priepasť medzi tebou a ostatnými ľuďmi počas pandémie a po vypuknutí vojny na Ukrajine. Teraz premiér Fico rozpráva o údajnom štátnom prevrate. Hovoríš si občas, že to bolo dobré rozhodnutie?
Vieš, kedy niekedy nad tým rozmýšľam? Každých päť minút. Tie správy nás neustále zasahujú, lebo na Slovensku nám stále záleží, máme tam kamarátov a rodinu.
To, čo sa doma deje, je presne to, čoho som sa vtedy bál, že môže nastať v budúcnosti. Nastalo to a ani vyhliadky nie sú dobré. Často myslím na to, že to bolo najlepšie rozhodnutie, aké sme kedy spravili.
Vždy sa vraciam k otázke, či by som bral toto, čo mám dnes, keby mi to niekto ponúkol pred rokom. Odpoveď vždy znie, že absolútne áno.
Dedinku Jardim do Mar ste si vybrali náročky?
Do dedinky Jardim do Mar, v ktorej bývame, sme sa dostali len vďaka tomu, že susedom pomáhame prenajímať apartmány. Je to ako barter.
Získať bývanie v Jardim do Mar by inak bola nereálna záležitosť, pretože každý v dedine chce apartmány prenajímať len krátkodobo alebo si tam nechcú pustiť hocikoho. Je to veľmi špecifická dedinka.
Dom, z ktorého sme spravili apartmány, nemáme v Jardim do Mar, ale kúpili sme ho nad mestečkom Calheta. Má výhľad na oceán, nie je ďaleko od pláže, obchodov ani reštaurácií.
Chceli sme madeirský dom, lebo sme z toho nechceli spraviť všedný hotel, ale zážitok. Pri rekonštrukcii sme preto v dome udržali všetky madeirské prvky, ktoré sme vedeli zachrániť, ale zároveň sme chceli mať moderné a čisté apartmány.
Podarilo sa?
Podarilo sa. Ulica, na ktorej sa nachádza, je madeirská, všade naokolo bývajú miestni obyvatelia, hneď vedľa máme poncha bar s tradičným madeirským drinkom. Všetko v našej štvrti dýcha Madeirou.
Predpokladám, že nájsť takýto dom nebolo jednoduché.
Predstav si, že ideš kupovať byt v Bratislave. Vyhodí ti okresy Bratislava I až V, zistíš, že v Bratislave I stoja byty 400-tisíc eur a to si nemôžeš dovoliť, ale niekde na konci Vrakune vieš byt kúpiť za 130-tisíc. Keď tam prídeš, zistíš, že v tej lokalite bývať nechceš.
To sme zažili aj na Madeire. Zlá občianska vybavenosť, vlhké prostredie, vysoká nadmorská výška. Faktorov bolo veľa. Nakoniec sme náš dom nekúpili ani len cez inzerát, ale raz som sa frustrovaný vozil po ostrove a osobne som sa ľudí pýtal, či náhodou tento dom nie je na predaj. Keď mi povedali áno, tak ja, že dobre.
V akom stave bol dom, keď ste ho našli?
Bol v neobývateľnom stave. Keby som to mal k niečomu prirovnať, tak dom, ktorý sme kúpili, bol v takom stave, v akom sa momentálne nachádza ministerstvo kultúry. Potreboval kompletnú rekonštrukciu, zmenu od základov a veľa lásky, aby mohol znovu slúžiť všetkým.
Veľa ľudí, ktorí investovali do nehnuteľností v zahraničí, hovorí, že štandard a kvalita práce, ktorú spravia robotníci v cudzine, často ani zďaleka nedosahuje štandard kvality na Slovensku. Je to tak aj na Madeire?
Určite áno, ale budú ťa presviedčať, že to je štandard. Nad robotníkmi som sa snažil stáť a dozerať na nich čo najčastejšie, ale fyzicky to nebolo možné robiť neustále. Musel som sa starať o dieťa, teda medzičasom už o dve deti, a riešiť obsah na sociálne siete. A spoznávať Madeiru.
Poviem príklad. Stojím nad robotníkom a hovorím mu lámavou portugalčinou: "Maestro, potrebujem, aby v tej sprche bol spád, nech z nej odteká voda." On mi hovorí: "Maestro, nič sa nebojte, ja to tak robím, dobrý spád bude." Hovorím mu, že sa mi to nezdá, ale presvedčil ma, že bude.
Na druhý deň prídem do apartmánu, samozrejme, žiadny spád tam nie je. Pýtam sa, čo to má znamenať, ale on mi len tvrdil, že sa nemám báť, všetko bude odtekať. Keď sme zapojili vodu, jasné, že voda vytekala von. Nikto sa tam neponáhľa, na všetko majú čas.
Nebol si z rekonštrukcie neustále frustrovaný?
Väčšinu času som si rekonštrukciu užíval, lebo sme postupne videli, že sa náš sen čoraz viac približuje. Niektoré veci trvajú dlho a nevidno ich, niektoré trvajú deň a vidíš obrovský posun.
Tak to bolo, keď ma robotníci upokojovali, že to bude vyzerať úplne inak, keď apartmán vymaľujú. Dovtedy robili rozvody, elektrinu, rúrky.
Na druhý deň som prišiel, bolo vymaľované, a neviem, ako sa im to podarilo, či tam v noci priviezli karosu ľudí, ale naozaj bolo vymaľované, a bol som nadšený. Potom položili podlahu a znovu to bol iný dom.
Rekonštrukcia bola namáhavá, ale Rarach si ju užil. (zdroj: archív respondenta)Na svojom instagrame si ľudí celé mesiace bavil peripetiami s objednávkou z IKEA. Zvládli ste už všetko prevziať, odovzdať a dokončiť?
Rozhodli sme sa, že kuchyne si objednáme z IKEA. Štyri kuchyne. Boli ochotní, milí, komunikovali s nami v angličtine, ale trvalo tri mesiace, kým sme navrhli všetky štyri kuchyne. Po troch mesiacoch sme spravili objednávku za desiatky tisíc eur a čakali, čo sa bude diať.
Bola to veľká skúška nášho manželstva, lebo sa narodila dcéra Ana, postupne nám dochádzali peniaze a IKEA si z nás robila dobré ránko.
Keď chceš v Bratislave gauč, prídeš k Avionu, vyberieš si gauč, na druhý deň ti ho privezú domov a hotovo. Je to úplne iný pocit, keď na niečo čakáš päť mesiacov.
Objednávka našťastie nakoniec prišla.
Po dvoch mesiacoch od zaplatenia prišla prvá objednávka - bolo to po piatich mesiacoch od prvého telefonátu.
Obsahovala tisíce položiek a pätina z nich bola poškodená alebo neprišla. Mali sme 48 hodín na to, aby sme všetko otvorili, skontrolovali a nahlásili ako poškodené alebo chýbajúce. Čo bolo poškodené, to sme museli odložiť, pretože IKEA si to prišla prevziať a odviezť naspäť.
Mimochodom, to bol február 2024. Posledné uskladnené veci, po ktoré si mali prísť, si od nás odviezli začiatkom januára 2025. Museli sme si preto k domu prirobiť ďalšiu miestnosť, lebo sme to nemali kam dávať.
Pred pár týždňami ste spustili rezervačný systém pre apartmány, spadol ti kameň zo srdca?
Nespadol mi kameň zo srdca, lebo nie som spokojný. Ľuďom som chcel priniesť kvalitné apartmány, lenže popritom všetkom som nemal dosť času pripraviť pre nich web, ktorý by sa mi pozdával.
Nikdy nebývam nervózny, nemám ani trému, ale keď som mal poslať e-mail a ukázať ľuďom našu stránku, pociťoval som taký stres, že som z toho dostal hnačku. Nebol som si istý produktom, ktorý ponúkam. Tak dlho sme na tom pracovali a ja som sa zľakol, čo sa stane, keď ten web ľudia otvoria. Nespadne? Dáva ďalší krok po vybratí dátumov zmysel?
Všetko síce funguje, ale medzičasom pracujeme na tom, aby rezervačný systém vyzeral úplne inak. Bude na tom robiť agentúra, ktorá sa v tom špecializuje.
Vaše apartmány nie sú na Bookingu ani na Airbnb. Je to zámer?
Je to zámer. Moja práca, ktorú robím na sociálnych sieťach, nie je finančne ohodnotená, nepredávam kolagén a nežijem z toho. Prezentujem Madeiru. To, čo by som zaplatil Bookingu na provízii, si chcem nahnať sám cez vlastný rezervačný systém.
Je pravda, že som teraz zistil, že potrebujem nový systém, ktorý ma bude stáť pár tisíc, ale nie je to o peniazoch. Chcem ľuďom ponúkať madeirský zážitok od nás, nech ľudia vedia, že je to naše. Na Booking ani Airbnb neplánujeme ísť, máme skvelú fanúšikovskú základňu a verím, že nám to bude stačiť.
Rarach apartmány neplánuje ponúkať na Airbnb ani Bookingu. (zdroj: archív respondenta)Aký ste zatiaľ mali dojem z hostí, ktorí k vám už prišli a ubytovali sa vo vašich apartmánoch?
Keď si na Airbnb, nevieš, akí ľudia sa k tebe prídu ubytovať. Môžu to byť najlepší alebo najhorší ľudia na svete, je úplne jedno, aká národnosť alebo veková skupina to je. Nepomôžeš si, ľudia sú rôzni.
V tomto je super náš instagram, lebo ľudia, ktorí ma sledujú a poznajú môj príbeh, sú väčšinou podobne myšlienkovo nastavení ako ja. Takže väčšina ľudí, ktorí k nám chodia, sú na rovnakej vlnovej dĺžke ako my.
Stále chodím ľudí ubytovať a robím osobný check-in. Mám rád kontakt s ľuďmi a dúfam, že aj oni to majú radi. Keď sa ma potom manželka pýta, akí ľudia prišli, väčšinou odpovedám, že sú to naozaj super hostia.
Nemáš z nich občas dojem, že za tebou prídu a správajú sa, akoby ťa už poznali celé roky? Ja si s priateľkou posielam vaše storky a hocikedy preberáme, čo majú nové Rarachovci, preto by som možno tento pocit mal, keby si ma prišiel vyzdvihnúť a ubytovať.
Mám ten pocit, aj to poznám z opačnej strany. Kedysi som obdivoval Sajfu spolu s Veronikou, chcel som sa živiť ako on, obliekať ako on, komunikovať ako on, vychovávať deti ako on. Mali na mňa vplyv. Nikdy by mi nenapadlo, že si to raz niekto povie o mne.
S manželkou Andreou sme si posielali Sajfove a Veronikine storky o tom, čo práve robia. Dnes sú to pre mňa Matej a Verča, lebo sa poznáme a sme kamaráti.
Každému, kto nás má rád a chce nás podporiť, by som chcel dopriať autentický zážitok z Madeiry. Hostí ubytujem, prehodím s nimi pár slov, keď je viac času, dáme si s nimi kávu alebo drink. Nie vždy je to však možné, lebo hostí v apartmánoch pribúda a ľudí, ktorí si prenajímajú autá, sú stovky mesačne.
