Kaviareň black. nájdeš v centre Bratislavy mimo hlavného ťahu turistov. Doobeda je plná ľudí, takmer si nie je kam sadnúť.
Majiteľ Jakub Ševčík v kaviarni pred siedmimi rokmi začínal ako barista. Dnes ju vlastní aj manažuje. So zanietením hovorí o výberovej káve a komunite kávičkárov, ktorú sa snažia v black. vytvoriť.
Sú jedna z mála kaviarní, ktorá na sociálnych sieťach dáva najavo svoj politický postoj. Ich vtipné videá s Matovičom, Pellegrinim, či Dankom videlo na sociálnych sieťach takmer pol milióna ľudí. Dostávajú za ne množstvo hejtu od podporovateľov koalície.
Za nápadom spojiť citáty politikov s reklamou na batch brew stojí Miro Kobyľák, marketingová duša kaviarne. Pôvodne začali s bilbordmi pred troma rokmi.
"Schyľovalo sa ku komunálnym voľbám a situácia bola tragikomická. Chceli sme sa politicky vyhraniť a takisto trochu odľahčiť atmosféru. Nechceli sme však polarizovať spoločnosť," hovorí Kobyľák.
Posledný rok ste známi najmä pre videá, v ktorých vytrhávate z kontextu vyjadrenia politikov a striháte ich do dialógu s vaším baristom.
Miro: Po pozitívnom ohlase na bilbordy sme sa rozhodli, že témy politiky sa budeme držať aj naďalej. Pred poslednými parlamentnými voľbami sme si však povedali, že nechceme ostať len pri bilbordoch, ale opäť prídeme s niečím novým. Tak sme prirodzene prešli k formátu videí a postupne z toho vznikla rubrika, kde k nám do kaviarne prichádzajú rôzni politici.
Zobrali sme hlášky politikov, zmenili sme kontext a vytvorili sme alternatívny príbeh, ktorý nám prišiel smiešny. Zasadili sme tento príbeh do kávovej komunity. Náš nápad sa chytil a mal veľmi pozitívne ohlasy. Nevyužívame však umelú inteligenciu, čo dnes robí väčšina profilov. Chceli sme pracovať s reálnymi hláškami.
Jakub: Nebolo to impulzívne rozhodnutie. Chceli sme týmto spôsobom vyjadriť aj náš občiansky postoj a poukázať na spoločenskú situáciu.
Uvažovali ste, že videá budú sponzorované?
Miro: Videa tohto typu sme nemali nikdy sponzorované a ani nechceme mať. Je to pre mňa istá hranica, cez ktorú nechcem prejsť. Neviem, ako je to z právneho hľadiska ošetrené, no využívať ich tváre v platenej reklame mi minimálne nepríde v súlade s kostolným poriadkom. Chceme to nechať v rovine vtipného videjka, na ktoré človek narazí na sociálnej sieti organicky.
Vo videách barista vedie dialóg s Andrejom Dankom, Ladislavom Kamenickým, či Marianom Kotlebom. Čo by ste robili, keby prišli do kaviarne?
Miro: Mal by som morálny problém s tým, že by som mal niektorým politikom naliať kávu. No nikdy nikto z nich zatiaľ neprišiel.
Reagovali niekedy na vaše videá?
Jakub: Viem, že nejaké videá sa dostali k Igorovi Matovičovi a ten to prijal s humorom. O iných politikoch neviem.
Miro: Paradoxom je, že Matovič na facebooku vtedy veľmi vystrelil a dosiahol vysoké čísla. Zdieľali ho potom smerácke skupiny, ktoré sa na našich videách priživovali bez toho, aby vedeli, že predtým sme si robili srandu z Roberta Fica či Petra Pellegriniho.
No my sme pre týchto politikov malé ryby. Rozpadá sa im štát pod rukami a keby nás začali riešiť, boli by sme na tom ako krajina už asi veľmi zle.
Veľa ľudí, najmä podporovateľov koalície vám po videami aj vulgárne nadáva.
Jakub: Je zaujímavé sledovať tie komentáre na facebooku, pretože človek na nich vidí, ako je na tom naša spoločnosť zle. Občas si to prečítame.
Nerozumiem, prečo sa tí ľudia potrebujú k všetkému vyjadrovať, urážať nás a polarizovať. Divím sa, že na to majú čas a neriešia podstatnejšie veci. Často sa vedia poriadne vyhádať aj medzi sebou.
Miro: Tých komentárov je kvantum, je to strašné. Zaujalo ma, že týchto politikov vnímajú ako svojich hrdinov či vodcov. Preto cítia potrebu ich obhajovať a nadávať nám.
Predpokladám, že vám veľa ľudí aj písalo aj súkromné správy.
Miro: Áno, píšu dosť veľa správ. Väčšinou na to odpisujem, že im želám krásny deň a nech sa im v živote darí. Nemám potrebu burcovať v nich vášne či pretláčať svoje názory. Aj takýmto spôsobom sa snažím dať najavo, že bratislavská kaviareň nie je taká, aká ju prezentuje Fico či ostatní politici.
Jakub: Mne poslali aj pár mailov. V jednom nebolo nič, len capslockom napísané, že Matovič môže za smrť 50-tisíc ľudí. Bol to taký výkrik do tmy.
Báli ste sa niekedy?
Miro: Keď som si čítal tie komentáre, spočiatku mi nebolo mi všetko jedno. Boli medzi nimi aj vyhrážky. Na základe videí sa vedia ľahko dopátrať k tomu, kde máme kaviareň. Zatiaľ sme však našťastie nemali žiadny takýto incident.
Ďalší typ komentárov je, že sme platení opozíciou. Nesmie, samozrejme, chýbať ani Soroš.
Čo všetko ťa inšpiruje k tvorbe týchto meme videí?
Miro: Vždy si poviem, že chcem dať sebe aj našim followerom pauzu od politiky, nevyjde to. Na Slovensku sa teraz neustále niečo deje. Nechcem suplovať zomri., no nedá sa nereagovať. Vždy príde nejaká tlačová konferencia, kde zaznejú veci, ktorých sa nedá nechytiť.
Videá teda vznikajú veľmi nepravidelne a väčšinou spontánne na základe toho, čo sa práve deje na politickej scéne. Nemáme žiaden kalendár, ktorého politika dáme kedy von.
Hovorí sa už aj o predčasných voľbách, takže možno budete mať opäť inšpiráciu na obsah. Ako osobne vnímate aktuálne dianie? Rozmýšľali ste už aj nad odchodom zo Slovenska, ako mnohí mladí ľudia?
Miro: V médiách sa teraz skloňuje vystúpenie z EÚ či NATO. Ak by k tomu došlo, tak by som reálne uvažoval o odchode zo Slovenska.
Jakub: Vnímam aktuálnu situáciu, no zostávam optimistický. Reálne nad odchodom zo Slovenska neuvažujem aj preto, že vybudovať si značku je veľmi zložité. Najmä v gastre. Fungujeme sedem rokov, no prvých šesť sme ledva prežívali. Nebránime sa však rozšíreniu do Českej republiky.
V kaviarni black. sa podáva výberová káva, ktorú si sami pražia. (zdroj: Marko Erd)Okrem "pripečeného marketingu", ako to sami nazývate, sa ľuďom s blackom spája aj výberová káva. Bolo ťažké Slovákov naučiť na ovocnejšiu kávu?
Jakub: Máme jednu veľmi šťavnatú reakciu na googli, keď nám ľudia písali, že naša káva chutí ako grepový džús. Museli sme teda ľuďom často vysvetľovať, čo je výberová káva.
Miro: No stávalo sa aj to, že niekto prišiel, dal si kávu, povedal, že je to kyslé, no o týždeň prišiel zasa. Zachutila mu.
Ako je to dnes?
Jakub: Konzumenti sa viac prispôsobili a pochopili, o čom to je. Preto je výberových kaviarní oveľa viac. My sa to snažíme robiť najlepšie, ako vieme. Posúvame hranice výberovej kávy.
Spomínaš, že vzniklo veľmi veľa výberových kaviarní. Je to tak, v Bratislave ich len na tejto ulici nájdeš niekoľko. Aké to bolo pred siedmimi rokmi?
Jakub: Vtedy sa výberová káva ešte len hľadala. Prvá generácia baristov to mala ťažšie v tom, že to nebolo nijako zadefinované. Boli iba dva póly - kyslá káva, či talianska horká káva. Dnes to ľudia vnímajú ako životný štýl. Prídu sem aj vďaka prostrediu a celkovému "vajbu".
Vidím to napríklad na mojich rodičoch. Keď cestujú a chcú lepšie spoznať dané mesto, zájdu do lokálnej výberovej kaviarne.
Miro: Je to tak, sedem rokov dozadu tu bolo len pár kaviarní. Kedysi sme mali dva mlynčeky, na jednom sme mali ovocnú (kyslejšiu) kávu a na druhom sme mali konzervatívnu voľbu. Ten druhý mlynček sme odstránili, lebo oň nebol záujem. Na tom vidieť, ako sa preferencie ľudí menia a časom vyvíjajú.
Miro: Veci robíme presne tak, ako chceme a ako nás to baví. Nechytáme sa každého trendu a máme úzku skupinu ľudí, ktorí si nás idú. Máme našich stabilných zákazníkov. Tým, že sme v centre, sem chodí aj veľa turistov.
S väčšinou zákazníkov sa obaja poznáte. To nie je zvykom v každej kaviarni.
Jakub: Áno, veľa z nich poznáme a presne vieme, čo si kto dá. Na druhej strane však razíme heslo, že zákazník nie je náš pán. Zažili sme totiž párkrát naozaj šikanu za barom.
Ako sa prejavovala?
Jakub: Asi sa o tom málo hovorí, no zákazníci majú často rôzne poznámky a správajú sa neslušne. Museli sme riešiť aj sexizmus a vysvetľovať zákazníkovi, že jeho správanie naozaj nie je v poriadku. Alebo sme ľudí upozorňovali na to, aby si so sebou nebrali šálky.
Dá sa udržať kaviareň v tak obrovskej konkurencii?
Miro: Nové kaviarne vznikajú, no klientela rastie znovu s nimi. Nemám pocit, že je tu skupina ľudí, o ktorú musíme bojovať. Kaviarne, ktoré vznikli, nás neohrozujú. Každá kaviareň má niečo do seba a dokáže osloviť určitú skupinu ľudí. Myslím si, že fungujeme viac-menej v harmonickom spolužití.
Jakub: V minulosti to bola super vec, lebo sme chceli vybudovať povedomie o výberovej káve. Čím viac kaviarní vzniklo, tým lepšie. Pred pár rokmi mi prišlo, že veľa podnikov je tu rovnakých. Teraz sa to však zmenilo. Každý nový koncept má jasnú predstavu, kým chce byť. Preto si potom nájdu svoju komunitu.
Musia mať kvalitný produkt, no aj dobrú prezentáciu značky.
Podporujú sa kaviarne navzájom?
Jakub: Medzi kaviarňami tá komunita úplne neexistuje. Poznáme sa, vidíme sa na festivaloch, nikto nemá proti nikomu nič. Všetko je okej, no nejako sa aktívne nestretávame, ani nekomunikujeme.
Miro a Jakub sa v blacku s každým zdravia. (zdroj: Marko Erd)Myslíš, že sa kaviarne sa navzájom inšpirujú pri cenotvorbe?
Jakub: Podľa mňa sa toto deje skôr v menších mestách. Viem to na základe rozhovorov s kaviarňami, do ktorých dovážame kávu. Nemám pocit, že to robia podniky v Bratislave.
Čo hovoríš na sťažnosti ľudí na cenu kávy v Bratislave?
Jakub: Cena kávy radikálne rastie. Som ešte dosť zvedavý, ako sa to vyvinie. V zahraničí je bežné, že si ľudia platia za kávu oveľa viac, než tu. Samozrejme, je problém, že tu k tomu nemáme prispôsobené platy. No stále sme oproti iným krajinám vo výberovej káve lacnejší.
Úprimne nerozumiem, ako môžu kaviarne fungovať, pokiaľ si nenastavia vyššiu cenu. My sme tak spravili už vopred a vďaka tomu sme schopní nepanikáriť, robiť veci konzistentne a prispôsobovať sa trhu. Ceny sme nemenili už asi dva roky napriek všetkému, čo sa deje.
Moja túžba tiež je zabezpečiť mojim ľuďom dobrý plat. To je pri odvodovom zaťažení strašne náročné. Málo sa poukazuje na to, že cena práce ľudí v gastre je nízka. Nedá sa to zo dňa na deň zmeniť. No presne s tým súvisí aj cena našej kávy.
Jakub, aké bolo stať sa manažérom a majiteľom kaviarne po tom, čo si v blacku. začínal ako barista?
Jakub: Je to obrovská výhoda. Tým, že som si prešiel všetkými pozíciami, viem sa vcítiť do mojich zamestnancov v blacku. Snažím sa pozerať na veci z ich pohľadu.
Viem tak aj riešiť problémy lepšie. Keď si človek zažije štýly rôznych manažérov a vedenia, vie, ako veci fungujú a nefungujú. Dôležitý je tiež, že sa o veciach často bavíme. Tiež som chcel ľudí nechať sa viac angažovať a realizovať.
Veľa ľudí v gastre je mikromenežovaných a priestor na realizáciu chýba. Ja však práve vidím, že mladí ľudia, ktorí pracujú v tejto oblasti, to potrebujú. Veľmi nám to pomohlo sa posunúť.
