V posledných dňoch sa v médiách a na sociálnych sieťach spomína maskovaná skupina, ktorá používa neonacistické symboly a útočí na ľudí. Viaceré videá, ktoré zverejnila samotná skupina (ich tiktokové a telegramové účty sú už vymazané), ukazujú, ako do ľudí kopú na ulici či v MHD.
V súvislosti s touto skupinou, ale aj s násilnými činmi, ktoré v posledných rokoch na Slovensku spáchali mladí ľudia, sa objavujú otázky o tom, čo robiť s radikalizáciou mládeže a ako predchádzať násilným skutkom.
Podľa Estery Köverovej, ktorá pracuje aj s mládežou ohrozenou radikalizáciou, nábor aj organizáciu takýchto skupín dnes veľmi uľahčujú sociálne siete. Mladým ľuďom najviac pomôžu priateľstvá a snaha ponúknuť im alternatívy.
"K násilnej radikalizácii sa dostávajú z dôvodu nenaplnených potrieb, takže ak viem, čo potrebujú, môžem im ponúknuť alternatívu v tom, ako to získať," vysvetľuje.
Köverová pôsobí ako pracovníčka s mládežou v občianskom združení Mládež ulice, ktoré sa zameriava na terénnu sociálnu prácu s deťmi a mládežou.
V rozhovore pre Closer ďalej približuje, prečo stereotypné predstavy o radikalizovaných mladých ľuďoch neplatia, dokedy sa môže táto situácia stupňovať a tiež, čo môžu urobiť napríklad ich rovesníci, ktorí si začnú všímať premenu kamarátov a kamarátok.
Kopú do ľudí v MHD aj na ulici. V Bratislave vyčíňa maskovaná skupina, používa neonacistickú symboliku Čítajte Prekvapili vás správy o skupine v Bratislave, ktorá využíva neonacistickú symboliku a bije ľudí v uliciach?
Nemôžem povedať, že ma to prekvapilo. Nie je to síce obvyklý jav v kultúrnom kontexte Bratislavy, ale som si istá, že podobné útoky sa dejú aj v iných regiónoch Slovenska a hovoríme o tom menej.
Deje sa to aj vo svete, aj v demokratických krajinách.
Myslíte, že mediálna reakcia na túto tému bola primeraná?
Myslím, že je dobré, ak médiá varujú, že si treba na niektorých miestach dávať väčší pozor a pohybujú sa tam násilné osoby. Ale ak som dobre pochopila, prvotná správa vyšla skôr, ako o tom polícia vedela, a tie účty na sociálnych sieťach následne skupina zmazala.
Mám tam obavy, či sa tým nesťažilo vyšetrovanie, či im to neposlúžilo ako varovanie.
Stereotypne si radikalizovaného mladého človeka predstavujeme ako menej inteligentného, chudobného človeka, ktorý zažil násilie či šikanovanie. Je táto predstava založená na pravde?
Je tam veľká rôznorodosť, závisí to aj od stupňa zapojenosti do radikalizovanej skupiny.
Ja pri práci vychádzam z výskumov nórskeho vedca Toreho Bjørga, podľa ktorého sú lídri týchto skupín iní ako nasledovníci, a tí sa zase líšia od náhodných členov, ktorí tam nie sú pre ideológiu.
Stereotyp o nižšej spoločenskej vrstve alebo chudobe do nejakej miery platí. Čím viac ľudí sa v spoločnosti nemá dobre – nielen ekonomicky, ale celkovo –, tým väčšia živná pôda na radikalizáciu. Ale vzdelanie podľa všetkého nehrá úlohu, aj vzdelaní ľudia môžu páchať radikálne násilie.
To, čo všetkých spája, sú nenaplnené potreby, rovnako ako pri hocakom inom type rizikového správania.
Vieme opísať profil tých vodcov?
Podľa odbornej literatúry sú dva typy lídrov. Môžu byť charizmatickí, hluční, ale aj utiahnutí, tichí, intelektuálni, ktorých by sme možno označili ako nerdov. O prvej skupine sme si mysleli, že je na ústupe, ale posledné udalosti ukazujú, že to tak nie je.
Tí introvertnejší lídri sa väčšinou radikalizujú na internete, osamote. Takíto boli napríklad Breivik alebo Juraj K.
Ale aj tu platí, že tých motívov môže byť viac, a nie každý líder radikalizovanej skupiny bude zapadať do týchto opisov.
Pri niektorých útokoch, naposledy v Spišskej Starej Vsi, sa hovorilo aj o mizogýnii, ktorá ovplyvňovala útočníka. Ako súvisí rod s násilím?
Rodovosť zohráva veľkú rolu. Aj keď niektoré skupiny neútočia vyslovene na ženy, prieskumy a dáta aj zo zahraničia ukazujú, že sklon k extrémizmu je poháňaný aj zmenou spoločenského postavenia mužov. Ich funkcia v spoločnosti už nie je taká jednoznačná ako kedysi, muži hľadajú svoju rolu a môže ich prilákať násilná skupina, ktorá pôsobí mačisticky, mužsky, vypočuje si ich a dá im priestor.
