Dve tretiny slovenských stredoškolákov plánujú študovať na vysokej škole, dokazuje to prieskum súčasného stredoškoláka, ktorý v roku 2024 vypracovalo ministerstvo školstva. Práve v tomto období si väčšina z nich vyberá štúdium či rieši prípravu na prijímacie pohovory.
Každý piaty slovenský vysokoškolák študuje v zahraničí, najviac ich je v Česku Čítajte Rozprávali sme sa so študentmi medicíny, ekonómie či fotografie, ktorí nám povedali, prečo si vybrali slovenské a české univerzity.
Veľa z nich je na Slovensku spokojných. Oceňujú najmä bezplatné vzdelanie, či príjemné prostredie na fakultách. Ak teda momentálne premýšľaš nad výberom vysokej školy, ich príbehy ti môžu pomôcť sa rozhodnúť.
Tvrdá drina a hodiny za knihami
Zuzka pochádza z lekárskej rodiny. Študuje na Lekárskej fakulte Univerzity Komenského, kde študoval aj jej dedo. Na strednej škole ju najviac bavila chémia a biológia. Preto viac-menej vedela, že pôjde na medicínu.
Zuzka štúdium medicíny neľutuje. (zdroj: archív respondentky Zuzky)"Veľa ľudí z našej školy sa hlásilo do Čiech. Ja som si dala prihlášku iba na Slovensko, lebo som mala od starších medikov informácie o tom, že sa treba sústrediť len na jednu školu," vysvetľuje Zuzka.
Keď ju vybrali bola nadšená. Nečakala však, že štúdium bude až tak náročné.
"Prekvapilo ma, že je toho až tak veľa. Prvý semester sme sa len rozbiehali, potom to začalo. V druháku už idete bežne desaťhodinovky učenia do skúškového. Napríklad na anatómiu som sa priebežne pripravovala od novembra a mala som ju na začiatku januára," hovorí.
Občas závidí ľuďom z iných škôl, že majú oveľa viac času na socializáciu. Aj na medicíne majú občas voľnejší režim, no Zuzka nezažila od začiatku semestra ešte ani jeden deň, kedy sa neučila. Dokonca sa musela na skúšky pripravovať aj na Štedrý večer.
"Každý deň sme písali preverovacie testy, do toho boli zápočty. Po úspešnom absolvovaní skúšok máme voľno podľa toho, ako sa podarí. Predchádza tomu však tvrdá drina a hodiny za knihami," vysvetľuje budúca lekárka.
Ak by sa mala rozhodnúť znovu, vybrala by si tú istú školu. Odporúča ju aj záujemcom o štúdium medicíny.
Cukrárka Anežka sa z Anglicka vrátila do Sabinova: Angličania nám dávali pocítiť, že tam nepatríme Čítajte "Je to dlhá cesta. Pomaly nadobúdam vedomosti, aby som raz mohla byť úspešná v tom, čo robím. Školu mám však veľmi rada. Jediné, čo možno vnímam negatívne, sú staršie priestory, ktoré zostali rovnaké z obdobia, keď tu ešte študoval môj dedo," dodáva.
S náročným štúdiom jej pomáhajú spolužiaci, ktorí si navzájom poskytujú materiály a podporujú ju aj rodičia.
Otvorení ľudia a príjemné prostredie v Zlíne
Diana Michaličová sa rozhodla pre návrat do školy po roku praxe v slovenských médiách. Nastúpila na odbor Současní fotografie v Zlíne. Momentálne je prváčka na magisterskom štúdiu Univerzity Tomáša Baťu. Prioritne chcela ísť do Prahy, no tam ju nevzali.
"Aj keby ma vzali, určite by mi chvíľu trvalo, kým sa rozhodnem," konštatuje prváčka na magisterskom štúdiu.
Diana je zo štúdia fotografie nadšená. (zdroj: archív respondentky Diany)"Je to náročné, pretože musíme vytvárať vizuály založené na teórii. Majú dávať zmysel nielen mne, ale aj ostatným," vysvetľuje.
Na škole majú veľa praktických zadaní a učitelia ich nútia rozmýšľať trochu inak. Prekvapilo ju otvorené a príjemné prostredie univerzity. Štúdium jej dalo možnosť spoznať veci z iného uhľa pohľadu. A tiež spoznať samu seba.
"Zisťujem, čo mám rada a čo nie. Nachádzam si nových skvelých kamošov a skúšam nové veci," hovorí. Školu odporúča všetkým záujemcom. Myslí si, že sa snaží vyjsť študentom v ústrety.
"Organizujú rôzne študentské akcie a majú k dispozícii všetko, čo študent potrebuje. Sú otvorení potrebám alebo sťažnostiam študentov."
Dodáva, že by si túto školu vybrala znova.
Študovať na Slovensku sa oplatí
Monika Gajdošová je v poslednom ročníku programu Marketingová komunikácia na Univerzite sv. Cyrila a Metoda v Trnave. Nad inou školou vraj ani nepremýšľala. V Trnave sa jej páčilo a na dni otvorených dverí jej prišlo sympatické, ako sa škola prezentuje. Páčil sa jej mladý duch fakulty, ktorý je cítiť aj na ich sociálnych sieťach.
Nika popri škole pracuje aj v PR agentúre. (zdroj: archív respondentky Niky)Bakalársky program študovala v angličtine. "Bavilo ma, že tento program prepájal žurnalistiku s marketingom a zároveň mi pomáhal zlepšovať sa v cudzom jazyku," vysvetľuje.
Po týždni od nástupu však prišla pandémia a Monika musela odísť domov. "Skúšky aj prednášky prebiehali online takmer dva roky," hovorí a dodáva, že mala šťastie na spolužiakov, s ktorými si pomáhali.
Magisterské štúdium je pre ňu oveľa náročnejšie, zároveň očakávala, že ich budú viac zapájať do praxe.
"Je pravda, že ak niekto chce, dostane možnosť naberať prax aj na škole. No je to mimo jeho vyučovania a teda aj bez mesačnej mzdy. Na druhej strane oceňujem, že sme mali možnosť naberať skúsenosti popri škole priamo v praxi, prostredníctvom stáží, či part-time jobov, aby sme zo školy nevyšli len s titulom v ruke, ale aj rokmi skúseností," vysvetľuje.
Monika by svoje rozhodnutie už nemenila. Univerzita sv. Cyrila a Metoda je podľa nej škola, ktorá má čo ponúknuť kreatívnym ľuďom.
"Dupľom u nás na Slovensku, kde máme štúdium v štátnych inštitúciách v štandardnej dĺžke zadarmo. Určite mi dalo veľa, zorientovala som sa v základnej problematike a bola som schopná prepojiť vedomosti s praxou," dodáva.
Košice ju pozitívne prekvapili
Elena Karafová sa rozhodla najskôr pre Technickú univerzitu vo Zvolene. Študovala tam dva roky program s drevárskym zameraním, no nebola spokojná. Prestúpila teda na Technickú univerzitu v Košiciach, kde je teraz prvý rok. Raz by chcela viesť vlastnú drevársku firmu.
"Pozitívne ma prekvapil prístup učiteľov. Veľmi sa snažia pomôcť a vyhovieť študentom. Tiež som nečakala krátke vyučovacie hodiny a povinnú dochádzku na prednášky," hovorí Elena.
Štúdium ju motivovalo, aby si zlepšila schopnosti s 3D modelovaním a začala si viac veriť.
Elena Karafová sa chce venovať drevárstvu. (zdroj: archív respondentky Eleny)"Je to naozaj dobrá škola, kde môžeš spoznať veľa ľudí a naučiť sa dôležité veci. Keďže je univerzita priamo v Košiciach, spoje nie sú až taký problém. Som oveľa spokojnejšia než vo Zvolene, už mi nerobí problém chodiť do školy," dodáva.
Ako jediné negatívum vníma to, že im niekedy škola nedá vedieť dôležité informácie cez Teams alebo e-mail. Verí, že vedomosti, ktoré nadobúda počas štúdia, využije na budovanie vlastnej firmy.
Dnes by sa rozhodol inak
Adrián sa rozhodol pre spoločný študijný program Ekonomickej univerzity a Univerzity Komenského Ekonómia a právo. Po strednej nevedel, čo chce v živote robiť a zdalo sa mu, že vďaka dvojodboru bude mať väčší rozhľad. Chcel zistiť, čo ho baví a zaujíma.
"Štúdium sa mu nezdá až také náročné. Bolo len pár predmetov, čo vyžadovalo viac prípravy," hovorí vysokoškolák.
Ak sa podľa neho niekto nevie rozhodnúť, čo má ísť študovať a aspoň trocha sa zaujíma o tieto smery, je to podľa neho dobrá cesta. Ak by sa však mal rozhodnúť znova, išiel by len na právo. Napriek tomu je však spokojný.
"Negatívne len hodnotím občasný prístup učiteľov. Mám z nich pocit, že sa o svojich študentov až tak nezaujímajú," hovorí Adrián, konkrétne príklady však neuviedol.
