S manželom Egypťanom žili päť rokov v Bratislave, mali rozbehnuté kariéry a narodili sa im dve deti. Štát však z ničoho nič označil jej manžela za osobu, pri ktorej existuje dôvodné podozrenie, že ohrozí bezpečnosť štátu.
Ľubomíra Mohamady nechápala, odkiaľ na to cudzinecká polícia prišla.
Napriek tomu štát trval na svojom rozhodnutí. Ľubomíra sa s manželom Mohamedom museli zbaliť a v roku 2019 presťahovať do egyptskej Hurghady, kde začali nový život.
Prvé dva roky na tom bola psychicky zle, nevedela sa zmieriť s tým, že bola vytrhnutá zo slovenskej reality. Potom začala nakrúcať videá o živote v Egypte, tvoriť obsah na sociálne siete a vytvorila si desaťtisícové publikum.
Medzičasom v Egypte zapustila korene, aj keď sa so slovenskými úradmi spolu s manželom dodnes súdia. Na diaľku pracuje pre slovenskú firmu, stará sa o svoje deti a slovenským dovolenkárom v Hurghade odkazuje, aby sa nedali vystrašiť delegátmi, ktorí im kážu nevychádzať z rezortu pre bezpečnosť.
Myslíš si, že priemerný Slovák má dostatok informácií o tom, ako vyzerá bežný život v Egypte?
Veľa ľudí má základný prehľad, ale sú to ľudia, ktorých Egypt zaujíma. Väčšina ľudí na Slovensku má podľa mňa vlastné starosti, nemajú čas rozmýšľať nad Egyptom.
Život v krajinách ako Egypt z mojich skúseností zaujíma najmä ľudí, ktorí sem chodia na dovolenky. Napriek tomu u nás pretrváva veľa predsudkov, už len z dôvodu, že ide o moslimskú krajinu. Nezohráva v tom rolu ani fakt, že tam niekto bol na all-inclusive dovolenke a páčilo sa mu tam.
Vnímame Egypt len ako krajinu lacných all inclusive dovoleniek?
Áno, ľudia najčastejšie riešia práve dovolenky. V médiách však vedia zarezonovať aj témy ako útok žraloka alebo smutné prípady, keď viaceré Slovenky prišli o deti, pretože im ich otec vzal do Egypta. To vždy zvykne preraziť do hlavných správ.
Píše ti veľa Slovákov, ktorí sa chystajú na dovolenku do Egypta, videli tvoj obsah a chceli by sa s tebou napríklad stretnúť a pozhovárať?
Každý týždeň mi napíše niekto, kto má prísť na dovolenku a chce sa so mnou stretnúť na kávu. Veľmi si to vážim, ale nemám na to časovú kapacitu.
Veľa ľudí si napríklad neuvedomuje, že Hurghada nie je rozlohou najmenšie mesto. Ľudia často prídu do rezortov, ktoré sú vzdialené aj hodinu cesty od nášho bytu. Ja pracujem na diaľku pre jeden slovenský e-shop, starám sa o deti, nakrúcam videá na youtube a ešte aj vytváram obsah na sociálne siete, takže času nemám nazvyš.
V jednom zo svojich videí upozorňuješ dovolenkárov na to, aby neverili delegátom, ktorí turistov strašia, že keď opustia brány rezortu a vyberú sa na prechádzku do mesta, hrozí im obrovské nebezpečenstvo.
Je to medzi delegátmi veľmi rozšírené. Sama som to zažila, keď som do Egypta priletela prvýkrát v živote v roku 2009 a delegáti mi hovorili, aké je to vonku nebezpečné, a preto by som sa mala pohybovať len po rezorte.
Nehovorím, že to robia všetci delegáti, ale veľa z nich s tým nemá problém. Samozrejme, ide im o peniaze, pretože týmto spôsobom chcú docieliť, aby si dovolenkári zaplatili fakultatívne výlety cez cestovku a nechodili spoznávať mesto na vlastnú päsť.
Nie je to škoda, keď človek pricestuje do Egypta, krajiny bohatej na históriu a kultúru, ale po celý čas zostane zatvorený v rezorte a neuvidí, ako žijú miestni obyvatelia?
Veľká časť ľudí si zaplatí all-inclusive dovolenku, chcú si ľahnúť k moru a nič viac ich nezaujíma. V poslednom čase sa mi dokonca viackrát stalo, že si ľudia pomýlili Egypt s Tureckom. Ani poriadne nevedeli, do ktorej krajiny to vlastne idú oddychovať.
Druhou kategóriou sú dovolenkári, ktorí milujú históriu a chcú počas dovolenky stihnúť všetko - pyramídy či mesto Luxor a Karnak.
Ale sú aj mnohí, ktorí sa z rezortu radi vyberú aspoň niekam do centra Hurghady a prechádzajú sa v miestnych uličkách. Netreba mať predsudky, Hurghada je normálne fungujúce mesto, kde sa nemusíš o svoju bezpečnosť báť na každom rohu.
Stretol by som na prechádzke po Hurghade veľa turistov a cudzincov?
Po Hurghade sa prechádza veľa turistov, aj turistky v minišatách a nikto to nerieši. Egypťania si na turistov zvykli.
Žena si môže ísť nakúpiť sama, v Hurghade fungujú taxíky, takže z rezortu aj naspäť do rezortu sa dokáže dostať bez problémov a nikto sa na ňu nevyrúti za to, že nie je zahalená. Hurghada je turistické mesto, v ktorom trvalo žijú desiatky tisíc cudzincov z rozdielnych kultúr.
Treba si však napriek tomu dať pozor na nejaký špecifický typ správania, ktorý by mohol časť miestnych obyvateľov uraziť či provokovať?
Človek by nemal okato provokovať a mal by sa správať úctivo. Rešpektovať miestne zvyky a miestnych obyvateľov. Do mešity ťa napríklad nepustia s odhaleným telom, ale to sa týka nielen žien, ale aj mužov. Ani do kostolov predsa nepustia ľudí v bikinách.
Uznávam, že v starom centre Hurghady, ktoré je stále tradičnejšie a konzervatívnejšie ako turistické časti, by sa žena mohla cítiť nesvoja. Muži tam po uliciach chodia takmer výlučne v tradičných dlhých šatách a cudzinka medzi nimi vzbudí pozornosť. Budú sa na ňu pozerať, niektorí z nich by na ňu možno začali pokrikovať.
To môže byť pre ženu mimoriadne nepríjemný zážitok.
Za peknou kočkou by sa však otočili a pokrikovali aj muži niekde v Taliansku. Tým, že nepoznáme egyptskú kultúru, muži v dlhých šatách sa nám môžu zdať hrozivejší, keďže sme v moslimskej krajine.
V tradičnejších častiach Hurghady by som teda neodporúčala prechádzať sa v minišatách. Ideálne, ak by žena, ale ani muž nevyzeral tak, že ide práve o polnoci na diskotéku do baru.
Hrozilo by nebezpečenstvo?
Nikto normálny by si tam žene nedovolil nič spraviť. Egypťania vedia, že žijú z turizmu, a tak si turistov chránia. Všade v Hurghade pravidelne hliadkujú policajti. Ak sa niekto niekde cíti nepríjemne, stačí si zavolať taxík a vrátiť sa naspäť na hotel.
Ako reagujú Egypťania, keď sa vyskytne útok žraloka a zaplní to titulky médií po celom svete? Zrejme z toho nie sú nadšení, keďže to môže časť ľudí odradiť od dovolenky v Egypte.
Egypt vráža veľa peňazí do propagácie svojej krajiny a turizmu, ale aj do bezpečnosti. Všetci vedia, že ak dôjde k útoku žraloka, počet návštevníkov v Egypte to rozhodne nezvýši. Keď sa to stane, na ľuďoch vidno, že z toho nie sú nadšení.
Na druhej strane, útoku žraloka sa na sto percent zabrániť nedá, človek sa môže len riadiť radami odborníkov, ktorí odporúčajú, ako sa v mori správať, aby sa človek nedostal do zbytočného rizika.
V súčasnosti žijeme v ére Bookingu a recenzií, takže každý v Egypte, komu záleží na dobrej reputácii svojho podniku, sa snaží kvalitu služieb udržať na vysokej úrovni. Majitelia zákazníkom vždy pripomínajú, aby im zanechali recenziu, ak sa im v reštaurácii či v hoteli páčilo.
Je to však zvláštne, pretože v posledných rokoch mám pocit, že ak sa niečo stane v Egypte, ľudia to vždy vnímajú ešte horšie, ako keby sa rovnaká vec stala niekde v Taliansku či Španielsku.
Hovoríš, že Hurghada je mesto postavené na cestovnom ruchu. Keď ste s manželom v roku 2019 museli nútene opustiť Slovensko, vedeli ste, aké budete mať v Egypte možnosti uplatniť sa na pracovnom trhu?
Situácia na pracovnom trhu veľmi záleží na tom, do ktorého mesta sa človek prisťahuje. Hurghada je turistické mesto, v ktorom by si márne hľadal priemysel. Ľudia najčastejšie pracujú v hoteloch alebo reštauračných službách.
Ak bývate v Káhire, situácia je odlišná, sídlia tam veľké firmy, takže pracovné možnosti sa ani nedajú porovnať s tým, ktoré máme v Hurghade. Hurghada je na egyptské pomery malá.
Ženy si napríklad zriaďujú salóny krásy, ale vo veľkom vznikajú aj súkromné nemocnice, kliniky či ambulancie. Veľa Slovákov prichádza využiť práve zdravotnícke služby, pretože sa často so zamestnancami dokonca vedia dohovoriť po slovensky či česky. Ceny zákrokov sú samozrejme výrazne nižšie ako doma.
Oplatí sa cudzincom pracovať v Hurghade?
Cudzincom sa v Hurghade v porovnaní s Egypťanmi oplatí pracovať, pretože oproti miestnym zarábajú niekoľkonásobne viac. Ale nie je to krajina, kam by sa oplatilo presťahovať kvôli dobrému platu.
Áno, benzín, voda, plyn aj elektrina sú tu lacnejšie, rovnako ako nehnuteľnosti, ale tie platy sú nízke. Egypťania zarábajú v priemere okolo 200 eur mesačne.
Poznám aj pár Slovákov, ktorí si tu založili vlastné podnikanie, ale to je beh na dlhé trate. Vyžaduje si to veľa byrokracie. Nie je to nemožné, ale ani jednoduché.
Keď ste odchádzali zo Slovenska, mal tvoj manžel vopred vybavenú prácu v Hurghade?
Nemali sme dohodnuté nič. Môj manžel začal hneď po príchode obiehať hotely, pretože predtým na Slovensku pracoval v hoteli Kempinski, keď mal ešte pobočku v Bratislave. Mal veľa skúseností, navyše vyštudoval biznis a obchod.
Keď sme v roku 2019 prišli do Hurghady, ponúkli mu jedno lepšie miesto na recepcii v štvorhviezdičkovom hoteli. Po prepočítaní sme zistili, že by tam zarábal 80 eur mesačne, čo by nám nepokrylo dokopy žiadne náklady.
V tom čase sme mali výdavky na európskej úrovni, mali sme aj malé deti, takže to neboli peniaze, z ktorých by sme vedeli vyžiť ako rodina. Napokon si našťastie našiel lepšie zamestnanie, ale trvalo to pár mesiacov.
Na akej úrovni sa v Hurghade pohybujú výšky nájmov či ceny potravín?
Štúdiá, čo sú v podstate naše garzónky, si v Hurghade môžeš kúpiť za 25- až 30-tisíc eur. Vlastniť tu nehnuteľnosť je určite lepšie pre človeka, ktorý chce v Egypte tráviť veľa času, alebo sa sem chce presťahovať na dôchodok.
Čo sa týka prenájmu, v Hurghade sa byt dá prenajať aj za 80, 100 či 120 eur mesačne. Ale nebude to byt pri mori, ani byt v európskom štýle. Ide skôr o orientálny štýl. Bavíme sa o normálnych bytoch, žiadnych rezidenciách s bazénom. Vaši susedia budú prevažne Egypťania, veľmi málo cudzincov.
Ak chcete väčší byt v rezidencii v európskom štýle, bude to stáť možno 300 či 400 eur podľa veľkosti a lokality. Najväčším výdavkom je samotný prenájom, za vodu platíme približne euro mesačne. Je to však úžitková voda na splachovanie či do práčky, nie pitná voda.
Ak by sa do Hurghady presťahoval človek s priemerným slovenským platom, mohol by si dovoliť stravovať sa každý deň výlučne v reštauráciách?
Toto je absolútne reálne. Neviem, ako je to možné, ale v niektorých reštauráciách som už mala pocit, že porcia jedla tam vyjde lacnejšie, ako keby si človek nakúpil všetky suroviny a uvaril si to doma.
Riziko reštaurácii v Egypte spočíva v hygiene. Keď idete do lacnejších podnikov, alebo miest, ktoré si až tak nepotrpia na hygienu, musíte počítať s tým, že sa môžu vyskytnúť črevné problémy. A to človek nechce. V kvalitnej vkusnej reštaurácii dnes stojí večera pre štyroch ľudí okolo 20 až 25 eur. Dobre sa tu vieš bez problémov najesť za 5 eur na osobu.
Hlavnou výhodou Egyptu sú pre mňa nízke ceny zeleniny a ovocia. Oproti Slovensku je to naozaj až smiešne lacné. Ak ste ten typ človeka, ktorý sa vie stravovať na zelenine a ovocí, mali by ste tu minimálne náklady.
Natočila si však aj video, v ktorom si úprimne rozprávala o tom, čo ťa na Hurghade zaskočilo a čo ťa na meste hnevá. Mesto síce leží pri mori, ale ak človek nepríde do luxusné rezortu, na pláž sa len tak ľahko nedostane.
Málokto si uvedomuje, že v Hurghade prakticky nemáme bezplatné pláže. Sú tu možno dve miesta, cez ktoré sa dokážeš dostať k moru, ale tam by ste sa kúpať nechceli. Nefunguje to tak, ako by si človek mohol predstavovať na základe skúseností z luxusného rezortu.
Prístup na pláž stojí 8 až 10 eur na osobu. Ak idete počas dňa využiť služby hotela s plážou, bude to stáť okolo 15 eur. A to sa potom riadne predraží, ak by ste chceli chodiť na pláž každý deň, keďže s obedom by to celé stálo viac ako 25 eur.
Keď niekto zvažuje nákup investičnej nehnuteľnosti v Hurghade, mal by si uvedomiť, že sa mu neoplatí kupovať apartmán ďaleko od pláže. Buď bude mať rezort vlastný prístup na pláž, alebo bude turista celkom frustrovaný.
Žijete po piatich rokoch v Egypte komfortný život? Ty sama si vo videách viackrát hovorila, že si tam odišla prakticky „z donútenia“ a na takúto obrovskú životnú zmenu si nebola pripravená.
Keď sme odchádzali zo Slovenska, bolo to ťažké, pretože som mala 40 rokov. Nebola som dvadsiatnička, ktorá chce spoznávať svet. Mala som vybudovaný život na Slovensku, dve malé deti a neplánovala som nič meniť. V tom čase som bola na materskej dovolenke s mladším synom.
V Egypte sme začínali od nuly. Nemali sme bývanie, nemali sme prácu a deti sme museli vytrhnúť z prostredia, ktoré poznali. Manžel pochádza z Káhiry, v Hurghade bol predtým raz v živote, rovnako ako ja. Museli sme si vybudovať novú sieť kontaktov a vytvoriť si vlastné príležitosti.
Ako vyštudovaná novinárka som po ťažkých prvých dvoch rokoch, kedy som sa dostávala naozaj až do depresívnych stavov, rozhodla premeniť svoju nevýhodu na výhodu. Založila som si sociálne siete a teraz som vďaka tomu stále v kontakte so Slovákmi aj Čechmi.
Manžel si v roku 2019 našiel prácu ako generálny manažér súkromnej rezidencie, kde je spokojný. Naša situácia sa stabilizovala, deti si v škole našli kamarátov a my sme si zvykli na nový život.
Kam sa podľa teba za tie roky, odkedy ste odišli, posunulo Slovensko?
Nechcem to tak povedať, ale mám pocit, že odkedy sme odišli, ide to tam dole vodou. Dnes Slovensko vnímam s odstupom, ktorý som nemala v čase, keď som tam žila. Je mi ľúto, že Slováci majú stále hromadu predsudkov voči hocikomu.
Nechcem, aby Slovensko začalo zo dňa na deň akceptovať celé kultúry a náboženstvá, ale mohli by sme viac tolerovať už len to, ak je niekto iný, ako my.
Odkedy som začala randiť so svojím manželom, pocítila som veľa predsudkov voči Egypťanom. Aj preto sa vo svojich videách snažím ľuďom ukazovať, že všade sa dá žiť dobre, všade sú dobrí ľudia. Na Slovensku aj v Egypte.
Cítila si nevraživosť voči Slovensku ako štátu, ktorý ťa s rodinou prinútil odísť?
Bola som nahnevaná, pretože to bolo nefér. Neurobili sme nič zlé, ale odrazu som bola donútená odísť zo svojej rodnej krajiny. Hej, mňa osobne nikto nenútil, ale chcela som žiť so svojím manželom a deťmi. Musela som odísť s nimi, aj keď moje deti sú slovenskí občania so slovenským pasom.
Viac ako nahnevaná som však bola sklamaná. Nemali sme šancu sa relevantne brániť, nedostali sme poriadne vysvetlenie, len sme museli odísť. Dlho mi trvalo, kým som si povedala, že sa tým nemôžem nechať zožierať navždy, ale ísť ďalej.
Snažíte sa s manželom ešte stále rozhodnutie cudzineckej polície zvrátiť?
Snažíme sa bojovať aj naďalej. Niektoré veci sa minulý rok posunuli, ale stále čakáme na ukončenie celého konania. Prešlo viac ako päť rokov a my sme sa ešte stále nedomohli spravodlivosti. Nikdy mi nenapadlo, že to bude trvať tak dlho.
Päť rokov je dosť dlhá doba. Človek si začne budovať nový život, lebo nemá inú šancu. V začiatkoch som stále čakala na to, či mi na druhý deň nepríde e-mail o tom, že sa môžeme vrátiť na Slovensko, a preto som v Egypte nevedela zapustiť korene. Keď som situáciu akceptovala, bolo to ľahšie.
Rozprávate sa doma o tom, či by ste sa v prípade úspechu presťahovali naspäť?
Týmito debatami sme si prešli viackrát. Momentálne stále čakáme na verdikt, ale nemáme záruku, že sa budeme môcť vrátiť. Je to stále 50 na 50, môže sa to podariť aj nemusí. Slovensko máme radi a určite by sme sa tam radi vracali čo najviac, ale neviem povedať, či by sme sa hneď presťahovali naspäť.
