V mladosti sa vykašli na work-life balance a sústreď sa na budovanie kariéry. Na tomto prístupe sa v našej ankete zhodli šéfovia slovenských firiem, podľa ktorých by sa mladý človek mal zodrať, kým vládze, aby si potom mohol užívať plody svojej práce.

My sme však chceli vedieť, ako sa na celú situáciu pozerajú aj samotní zamestnanci. Oslovili sme viacero mladých ľudí zo Slovenska, ktorí sa s nami podelili o svoje najhoršie príbehy a zážitky s nadriadenými.
Respondentov sme hľadali na sociálnej sieti Reddit, kde sa nám so svojimi príbehmi ozvali desiatky ľudí zo Slovenska.
Všetci z nich však trvali na uverejnení svojho zážitku výlučne pod zárukou anonymity a bez menovania zamestnávateľa – buď nechceli verejne očierňovať firmu, v ktorej sa medzičasom mohla situácia zmeniť k lepšiemu, alebo mali obavy z toho, ako by zareagovali predchádzajúci zamestnávatelia.
Niekto musel po práci šéfovi pomáhať na záhrade, od ďalšieho šéf očakával, že bude pracovať večer, v noci, ale aj počas štátnych sviatkov, podľa toho, ako si zmyslí. A nezaobišlo sa to ani bez bossingu či ponižovania.
Pomoc na záhrade
Tridsaťtriročný Robo nespomína na svoju prvú pracovnú skúsenosť s láskou. Nastúpil ako šofér do firmy, kde šéf od zamestnancov žiadal neštandardné služby.
„Riaditeľ firmy si zmyslel, že po práci budeme celý tím chodiť k nemu domov porobiť nejaké veci v záhrade. Denne sme končili okolo štvrtej alebo piatej a potom sme mali ísť k nemu,“ spomína na toto obdobie.
Tímlíder sa vtedy riaditeľovi nepostavil a nezastal sa svojich kolegov. „Ani nepípol, lebo sa ho podľa mňa bál. Ostatní nadávali, ale len tak popod fúz. Ja som nadával na plné ústa. Keď sme tam boli druhý- či tretíkrát, ani som nevyliezol z auta,“ hovorí.
Robo riaditeľovi povedal, že mu pomáhať nebude, keďže za takúto prácu navyše nie je platený. Odkedy sa vzbúril, šéf už viac zamestnancov k sebe na záhradu neťahal. „Bol som mladý a neskúsený. Stať sa mi to dnes, ani s ním o tom nedebatujem a idem domov,“ hodnotí.

Nulová transparentnosť
Tridsiatnik Martin od roku 2020 do roku 2024 pracoval v košickej IT firme s počtom zamestnancov do päťdesiat ľudí.
Po takmer piatich rokoch sa rozhodol odísť, hovorí, že z tejto pracovnej skúsenosti bude mať nočné mory ešte dlho.
Firmu riadi 70-ročný podnikateľ zaseknutý v 90. rokoch, ktorý prácu cez víkendy bral ako samozrejmosť, lebo keď on ako dôchodca nemá nič iné na práci, musí to platiť aj pre zamestnancov,“ hovorí. Tento manažér je zároveň spolumajiteľom aj konateľov firmy.