Kaviareň Matsu býva poobede plná ľudí. Študenti spokojne popíjajú matchu a listujú si v poznámkach. Dopíjam espresso a podávam si ruku s majiteľmi kaviarne Japoncom Kaoru Tamai a jeho manželkou Veronikou Tužinčinovou.
Spoznali sa v bare v Jokohame a kaviareň si otvorili preto, že im tu pred deviatimi rokmi chýbala dobrá káva. Až postupne sa začali špecializovať na japonský zelený čaj matcha. Dnes Kaora Bratislavu nazýva hlavným mestom kávy.
„Chceli sme tu zostať maximálne tri roky. Nakoniec sme tu už deviaty rok,“ hovorí Japonec, ktorý okrem Jokohamy žil aj v africkej Ghane a vo Švédsku. Bratislava sa nakoniec stala jeho druhým domovom a v septembri si spolu s ďalšími japonskými expatmi otvoril reštauráciu Ramen No Wasukei.
Zoznámili ste sa v Jokohame. Aké bolo od začiatku komunikovať v cudzom jazyku?
Kaoru: Keď sme sa stretli, pracoval som v západnej Afrike a v Japonsku som bol len na dovolenke. Náhodou som sa ocitol v bare, kde Veronika pracovala. Dali sme sa do reči.
Veronika: Od začiatku sme komunikovali po anglicky, Kaoru nevie po slovensky a ja po japonsky. Je to v niečom náročné, niekedy sme stratení v preklade. Ale to je normálne, keď máte vzťah s niekým, kto je z druhého konca planéty.
Ako vás prijali vaše rodiny?
Kaoru: Bolo to v oboch prípadoch trochu iné, ale nikto sa k nášmu vzťahu nestaval negatívne. Ani jedna z našich rodín nevie dobre po anglicky, takže v tomto ohľade to bolo trochu náročné.
Keď ste prišli na Slovensko, hneď si si tu našiel prácu?
Kaoru: Stále som pracoval v Ghane, kde som mal bar a škôlku. Cestoval som služobne cez Japonsko, západnú Afriku na Slovensko stále dokola. Takto sme fungovali prvé dva roky.
Veronika: Ja som tu zatiaľ pracovala v kaviarni v Bratislave. Dnes je to pražiareň Jungle Roastery, predtým sa volali W Café. Stále sme s nimi v kontakte a kupujeme od nich kávu.
Kaoru Tamai žije na Slovensku už deväť rokov. (zdroj: Marko Erd)Vtedy prišiel nápad otvoriť si vlastnú kaviareň?
Veronika: Asi áno, chceli sme si otvoriť spoločný gastro biznis. Keďže už som mala v tejto oblasti skúsenosť, vedeli sme spoločne viesť kaviareň.
Kaoru: Ja milujem kávu a pred deviatimi rokmi tu nebolo veľa kvalitných kaviarní. Práve preto som chcel jednu založiť. Vedeli sme, že tu chceme zostať minimálne tri roky, a preto sme sa rozhodli, že kaviareň bude dobrý krok. Veronika vedela veľa o káve, ja som mal zasa skúsenosť v gastre.
Nechceli ste si otvoriť škôlku aj na Slovensku?
Kaoru: Nie, nič také. Myslím, že ich je tu dosť.
Bratislava dnes zažíva boom dobrých kaviarní. Hovoríš, že pred deviatimi rokmi to vyzeralo inak.
Kaoru: Áno, Bratislavu momentálne považujem za hlavné mesto kávy. Mnohým kaviarňam naozaj záleží na tom, akú kávu podávajú. Pozri sa, koľko kaviarní je len na tejto ulici. (Špitálska, pozn. red.) My sme chceli miesto, kde sa budú ľudia cítiť ako doma. Nie ako na návšteve.
Veronika: Bratislavčania sa tiež zmenili. Teraz je trend, že ľuďom záleží, čo majú na sebe, čo pijú a odkiaľ to je. Sociálne siete zohrávajú svoju rolu. Aj preto majú ľudia radi „specialty“ kaviarne. Je to niečo, čo tu bude dlhodobo.
Domáci vás vnímajú ako kaviareň, ktorá sa špecializuje na japonský zelený čaj matcha. Kedy si ju prvýkrát ochutnala, Veronika?
Veronika: Asi pred 13 rokmi vo viedenskom Starbuckse. Bol to pre mňa jednoducho cool nápoj, ktorý musím ochutnať. Ale úprimne mi tá matcha vôbec nechutila. Až neskôr som sa začala o tento nápoj oveľa viac zaujímať.
Iced matcha latté. (zdroj: Instagram/Matsu)Prečo si ju napokon zaradila do ponuky?
Veronika: Matchu sme tu veľmi nevideli, malo ju možno zopár čajovní. Na začiatku na nej nebol založený náš koncept. Na začiatku bola pre nás matcha len tajomný zelený prášok. Museli sme sa o nej učiť, tak ako aj slovenský trh. Napadlo nám však, že by sme to mohli skúsiť.
