Dobové kulisy, dobové kostýmy, dobová hudba, dobová zápletka. Nie, toto nie je opis seriálu Dunaj, k vašim službám, ktorým televízia Markíza posledné dva roky týždeň čo týždeň triafa do čierneho. Ulovila divákov, ktorých si už nedá vziať.
Tento opis sedí aj na seriálovú novinku s názvom Sľub. Diváci sa na premiéru môžu tešiť už v pondelok večer na obrazovkách Markízy.
Televízia si po skúsenostiach s Dunajom uvedomila, že minulosť priťahuje pozornosť. A čím polarizujúcejšie obdobie, tým lepšie.
Slovenský štát vymenila za socializmus, naverbovala partiu známych hercov na čele s Kobielskym, Cinkotom či Tlučkovou, tento ansábel doplnila mladými puškami Švecom, Brnčálovou či Baranom a seriál bol na svete.
Markíza si od Sľub očividne sľubuje veľa. Do vysielania ho nasadzuje ako nový denný seriál, od pondelka do piatka o 17.55 h.
Overený recept na úspech
Začína sa školský rok 1984/1985, na školskom dvore visí nápis "Za nové víťazstvá socializmu" a pred príhovorom riaditeľa sa pri pódiu pomaly zhromažďuje učiteľský zbor. Učiteľom robia spoločnosť ustráchaní žiaci aj uponáhľaní rodičia.
Hlavnej úlohy seriálu sa zhostila mladá herečka Adriána Brnčalová alias učiteľka Zuzana, ktorá sa ocitá na životnej križovatke. Učí ôsmakov na základnej škole, jej žiaci ju milujú, ale ona nemiluje... Chcela by, ale nemá koho.
Vhodných adeptov spočiatku akoby nebolo dosť, ako sa však ukáže hneď v prvej epizóde, možno ich nakoniec bude priveľa. O jedného navyše.
Markíza očividne nechcela zbytočne riskovať. Namiesto komplexnej zápletky budeme opäť hľadať právu lásku, tentoraz aj so záväzkami. Vyberie si Zuzana mladého telocvikára alebo švárneho chirurga z nemocnice? A ozaj, musí byť v každom slovenskom seriáli zákonite očarujúci lekár?
Hlavné postavy seriálu Sľub. (zdroj: TV Markíza)Pravda, so scenárom to netreba zbytočne preháňať. Predsa len, človek príde z práce, chce si vyložiť nohy a zaspomínať na to, ako bolo za socíku lepšie, lebo v mliečnom bare mali parádne kokteily za dve koruny.
Znie to, ako keby dala televízia scenár napísať Evite Twardzikovej. A naozaj, scenár písala ona.
Nebudeme si klamať, príbeh nás zatiaľ nechytil za srdce. Nedá sa však povedať, že by sa o to televízia nesnažila. Mladú učiteľku nechala zaľúbiť sa do dvoch mužov naraz, do bytu riaditeľa školy poslala príslušníkov Verejnej bezpečnosti a zástupkyňu postavila pred dilemu, ako zarobiť dosť peňazí na dovolenku v Juhoške namiesto Balatonu.
Celé to zaklincovala chudákom Adamom Bardym, ktorý sa nedožil ani konca prvej epizódy. Síce sa práve stal otcom, ale vzápätí zomrel pri autonehode. Možno si povedal, že hrať novú postavu obchodníka v Dunaji je väčšia prestíž ako Fetiše socializmu. Pardon, Sľub.
Prvoplánová nostalgia
Aha, tamtú ozdobnú stenu sme kedysi mali doma aj my, vyhŕkli sme po prvej minúte seriálu. Nebolo to poslednýkrát, čo sme v Sľube zazreli kus nábytku, dekoráciu či oblečenie, ktoré v detstve stále patrilo do bežnej výbavy priemernej slovenskej domácnosti.
Markíze sa opäť podarilo vyskladať parádne kulisy. Ani si nedokážeme predstaviť, koľko času a námahy zaberie produkcii zháňať a vymýšľať všetkým postávam nové outfity z 80. rokov. Ale možno len stačí prehrabať jeden vintage bazár.
Sľubu dokáže zaručiť ako-taký dlhodobý úspech aj bez vymakaného príbehu prvoplánová nostalgia, na ktorú sú v Markíze súdiac podľa prvej epizódy experti.
Televízia umne zasadila začiatok deja do roku 1984. Do revolúcie ďaleko, ale pracovných dní v roku 2025 máme pred sebou habadej, takže keby chcela, 80. roky môže v seriáli dojiť donekonečna.
Aj takto vyzeral život za socializmu. (zdroj: TV Markíza)Málokto si bude k seriálu Sľub sadať s očakávaním, že sa dozvie celý historický kontext socialistického zriadenia v Československu od roku 1948 až do roku 1989.
Na druhej strane, vždy dobre padne zaspomínať si na súdružky učiteľky, pionierske tábory, dovolenky pri Balatone či rifle z tuzexu. Na zlé sa zabudlo, dobré sa stalo ešte lepším. Forma v tomto prípade predčila obsah.
Príbeh je do veľkej miery jednoduchý a nároční fajnšmekri obľubujúci kvalitnú japonskú kinematografiu v pôvodnom znení bez tituliek si asi neprídu na svoje, ale neznalému človeku aspoň priblíži dobu, ktorú sme na Slovensku žili ešte pred necelým polstoročím.
Mnohí mladí ľudia si pri sledovaní Sľubu možno uvedomia, že časť socialistického nábytku z roku 1984 dnes nápadne pripomína niečo, čomu hovoríme škandinávsky minimalizmus, a že outfity našich otcov a mám z fotiek v albumoch v súčasnosti nosí polovica Bratislavy.
Seriál, aký tu chýbal
Chýbal na obrazovkách slovenských televízií denný seriál, do ktorého by sa divák vedel lepšie vžiť?
Taký, ktorý by trošku provokoval a brnkal na emócie, ale zároveň človeka neunavil prehnane intelektuálnym dejom, nad ktorým by sa po skončení epizódy musel aj trošku zamyslieť?
Áno, chýbal.
Sľub spĺňa všetko, čo chce jeho divák vidieť. Aj sa hľadá láska, aj sa bude trošku riešiť politika, ale nie veľmi, nech to náhodou niekoho neurazí, aj alkoholizmus v rodine sa vyskytne, aj snaha o emigráciu na imperialistický Západ bude na programe dňa.
V seriáli nechýbajú ani obľúbené lahôdky. (zdroj: TV Markíza)Mladú generáciu bez spomienkového optimizmu za socializmom zrejme pionierske šatky nenadchnú tak ako generáciu našich rodičov. Ale o to Markíze zrejme ani nejde.
Seriál neurazí, ale rozhodne poteší. Ktovie, možno sa z neho vykľuje kvalitne vystupňovaná dráma, ktorá v retrospektíve upozorní na to dobré, ale aj na to zlé, čo Slovensku štyridsať rokov socializmu prinieslo. V inom prípade z toho ostane len evitovka z osemdesiatok.
