Mladým ľuďom sa nepáči, že sa slovenskí politici o nich nezaujímajú, nepozdáva sa im fungovanie štátnych inštitúcií ani úroveň tolerancie a kultúrnej otvorenosti.
„Nepáči sa mi, kam táto krajina smeruje. Svoju budúcnosť si tu nepredstavujem,“ povedal Closeru v ankete na trnavskom bilingválnom gymnáziu maturant Tomáš.
Ani zďaleka nebol jediný. Na tému štúdia sme sa zhovárali s ôsmimi maturantmi z dvoch rozdielnych gymnázií, z ktorých ani jeden nechcel zostať študovať na Slovensku. Naše vysoké školy si nechávali len ako zálohu a poistku.
Každý piaty slovenský vysokoškolák odišiel študovať do zahraničia. V súčasnosti máme v zahraničí viac ako 32-tisíc vysokoškolákov. Tento počet sa každým rokom pomaly, ale isto zvyšuje.
Kto tu zostane? Najlepší študenti chcú zo Slovenska odísť, politika za tým nie je, tvrdí sociológ Čítajte Až 42 percent vysokoškolákov v prieskume občianskeho združenia Therapolis z roku 2024 tvrdilo, že chce po prvom stupni štúdia na slovenskej vysokej škole dokončiť školu v zahraničí. Odchádzajú na odporúčania známych, nepáči sa im kvalita našich škôl a na to, aby odišli, ich prehovárajú vlastní rodičia a blízki.
„Je to postupný trend, ktorý sledujem už viac ako desať rokov. Podiel ľudí študujúcich v zahraničí stále trošku rastie. Navyše, na slovenských vysokých školách študuje čoraz viac zahraničných študentov. Z dvoch tretín to už dnes kompenzuje podiel slovenských študentov, ktorí odišli do zahraničia,“ hovorí riaditeľa Sociologického ústavu SAV Miloslava Bahnu, ktorý sa už viac ako dekádu špecializuje na medzinárodnú migráciu.
Neodchádzajú navždy
Sociológ Bahna vo svojom prieskume v roku 2015 zistil, že po dvoch rokoch od skončenia štúdia v zahraničí sa takmer 50 percent študentov vrátilo naspäť na Slovensko. Tento trend sa potvrdil aj v ďalšom prieskume z roku 2020.
Odvtedy sa však spoločenské pomery na Slovensku zmenili. Podľa spomínaného prieskumu Theraopolis si dnes až 66 percent mladých ľudí myslí, že politici sa nezaujímajú o potreby mladej generácie, 65 percent respondentov hnevá fungovanie štátnych inštitúcií a 59 percent študentov označilo za problém úroveň tolerancie.
Slovenka žije vo Švajčiarsku: Začínala som s oberaním ovocia na farme, dnes mám komfortný život Čítajte Podľa sociológa sa však naratív neustále mení.
„Myslím si, že keby ste takýto prieskum robili v roku 2018, študenti by za najväčší problém Slovenska označili napríklad korupciu. Tieto odpovede zvyčajne reflektujú súčasný naratív o tom, čo na Slovensku nefunguje a čo je zlé,“ vysvetľuje a dodáva, že žiadne dáta zatiaľ nepotvrdili výrazný vplyv súčasnej politickej situácie na odchod ľudí zo Slovenska.
„Dnes máme na Slovensku naratív, že po septembrových voľbách všetci odchádzajú, no podľa dát z jednotlivých mesiacov na českom pracovnom trhu tomu nič nenasvedčuje. Nenastal tam žiadny výrazný zlom. Medzi politickou situáciou a odchodom mladých ľudí zvyčajne neexistuje priame spojenie,“ tvrdí.
Záleží na prostredí
Podľa Bahnu sú dôvody na štúdium v zahraničí jasné – škola, ktorú človek navštevuje, ale aj rodina, z ktorej pochádza.
„Veľmi záleží na strednej škole, na ktorú chodíte. Najvyšší podiel študentov, ktorí odchádzajú študovať do zahraničia, sú absolventi bilingválnych gymnázií,“ vysvetľuje.
Zároveň záleží na rodine – ak majú rodičia vysokú školu, existuje vyššia šanca, že svoje dieťa pošlú študovať do zahraničia.
Bahna si myslí, že ak by študenti bilingválnych gymnázií nechceli ísť študovať do zahraničia, okolie by ich mohlo považovať za ľudí s nízkymi ambíciami, ktorí nechcú nič dosiahnuť.
Gymnázium Jána Hollého v Trnave. (zdroj: Facebook/Gymnázium Jána Hollého Trnava)Tento prístup sme na dvoch trnavských gymnáziách – Súkromnom gymnáziu BESST a Gymnáziu Jána Hollého – odpozorovali aj my.
„Nemám dôvod zostávať na Slovensku, chcem vyskúšať zahraničné vysoké školy, ale určite by som sa v budúcnosti rada vrátila domov,“ povedala pre Closer maturantka Ela.
Jej spolužiačka Veronika skonštatovala, že „kvalita vysokých škôl na Slovensku nie je úžasná“, takže od začiatku hľadala možnosti v zahraničí.
Nikto z opýtaných študentov na gymnáziách neplánoval zostať na Slovensku.
„Štúdium v zahraničí je fenomén, ktorý je silne koncentrovaný na gymnáziá. Najnižší podiel študentov odchádzajúcich do zahraničia je na stredných odborných školách. Títo študenti pritom tvoria až 70 percent maturantov na Slovensku,“ hovorí Bahna.
Zmeškali vlak
V Českej republike v súčasnosti študuje viac ako 20-tisíc slovenských študentov. Podľa sociológa Bahnu však odísť študovať do zahraničia a odísť študovať do Česka nie je úplne to isté.
Na mnohé české vysoké školy sa dnes slovenský študent dokáže dostať jednoduchšie ako na vysokú školu na Slovensku.
„Slovenské školy v proklientskom prístupe zmeškali vlak. SCIO testy si študent môže urobiť v okresnom meste a na vysokú školu do Česka môže byť prijatý bez toho, aby vôbec fyzicky prekročil hranicu,“ hovorí.
Masarykova Univerzita v Brne. (zdroj: Wikimedia Commons/Michal Klajban)Bariéra medzi štúdiom na Slovensku a v Česku je dnes minimálna. Bahna to ilustruje napríklad na vedeckých publikáciách či knihách. „Ak niekto vydá prácu alebo knihu v Česku, nie je to rovnaká prestíž, ako keby publikoval napríklad vo Veľkej Británii,“ vysvetľuje.
V rebríčkoch kvality vysokých škôl sa české školy každý rok umiestňujú vyššie ako slovenské vysoké školy. Bahna spomína na to, ako pred viac ako dvadsiatimi rokmi robil prijímačky na vysokú školu on – nápad hlásiť sa do Brna mu vtedy prišiel ako exotická voľba.
„Teraz je táto dilema zodpovedaná. Aj na základe toho, ako rozprávame o slovenských univerzitách, ale aj vďaka tomu, že Česko investovalo veľké peniaze do rozvoja vysokých škôl, zatiaľ čo slovenské vysoké školy zaostali,“ konštatuje.
Slovenské vysoké školy sú podľa neho viditeľne ošumelejšie. Zaostávajú aj z marketingovej stránky.
„Študenti vám povedia, že v Česku majú lepšie vybavené učebne, dobrú knižnicu, pekný priestor na štúdium,“ vysvetľuje s tým, že imidž zohráva pri voľbe školy veľkú rolu.
Neriešia prestíž
Zaujímavo vyznieva štatistika, podľa ktorej sa prístup slovenských študentov k výberu vysokej školy mierne líši, ak sa namiesto Česka vyberú napríklad do Holandska či Dánska. Zatiaľ čo počet slovenských študentov v Česku kontinuálne stále rastie, v iných krajinách západnej Európy to podľa Bahnu nepozorujeme.
„Faktom zostáva aj to, že v krajinách ako Holandsko či Dánsko máme veľa študentov na vysokých školách nižšej kategórie – školy, ktoré sú orientované na prax,“ objasňuje situáciu.
VIA University College v dánskom meste Horsens. (zdroj: VIA University College)Ako príklad si môžeme vziať Holandsko. Bahna hovorí, že v Holandsku študuje približne 1700 slovenských študentov, z ktorých okolo 55 percent študuje na univerzitách. Až 45 percent slovenských študentov si však vybralo praktický typ vysokej školy, čo je podľa neho relatívne vysoké číslo.
To však neplatí pre Česko. Na Fakulte informačných technológií VUT v Brne študuje viac slovenských ako českých študentov. „Príchod zahraničných študentov má tendenciu vytvárať klastre – ak škola láka slovenských študentov, tak vyrastie podiel slovenských študentov,“ hovorí.
Zatiaľ čo slovenskí študenti odchádzajú študovať do zahraničia, na Slovensko vo veľkom prichádzajú študovať cudzinci.
„Z dvoch tretín to už dnes kompenzuje podiel slovenských študentov, ktorí odišli do zahraničia. Slovenské vysoké školy našli dieru na trhu a prilákali mnohých ukrajinských študentov. Už máme dve fakulty, kde je väčšina študentov z Ukrajiny. Na šiestich fakultách máme tretinu študentov z Ukrajiny,“ vysvetľuje Bahna.
Podľa Bahnu len čas ukáže, ako sa slovenské vysoké školy budú vedieť popasovať s novými výzvami, ktoré príchod študentov zo zahraničia prinesie. „Otázkou je, akým spôsobom zvládne vysoká škola integrovať ukrajinských študentov a či tým neodplaší ešte viac slovenských študentov,“ uzatvára sociológ.
