"Môžeme si tykať, ja som obyčajný chalan," hovorí grécky šéfkuchár Yiannis Fanourakis a s úsmevom nás usádza vo svojej reštaurácii Bistro Suvlaki.
Bielo modrý interiér bistra upúta už z diaľky a keďže je pri ňom takmer vždy živo, nedá sa ho nevšimnúť.
Na stenách visia fotky gréckych ostrovov, ktoré takmer instantne vyvolávajú dovolenkovú atmosféru. Yiannis prišiel na Slovensko v roku 2006 a krajinu považuje za svoj domov. Sám sa usiluje o to, aby sa uňho ľudia cítili ako doma.
Celý čas sa spolieha na stálych zákazníkov a neinvestuje do reklamy. Zdá sa, že ani netreba, v Bistre Suvlaki je každý večer plno.
Pochádzaš z Kréty, prečo si prišiel na Slovensko?
Vyrastal som v meste Ierapetra, kde mám stále otca aj sestru. Mal som kontakt na kamaráta, ktorý ma v roku 2006 zavolal do gréckej reštaurácie na Slovensku. Pôvodne to malo byť na mesiac. Obaja sme boli spokojní, a tak som v tej reštaurácii zostal deväť rokov ako šéfkuchár.
Neskôr som išiel na jeden rok do Ameriky. Chcel som vidieť, ako funguje kuchyňa a naučil som sa jazyk. Potom som prišiel na Slovensko a otvoril som Bistro Suvlaki.
Grécke bistro na Krížnej ulici v Bratislave. (zdroj: Marko Erd)Je to rodinný podnik?
Áno, moja mama sa sem pred piatimi rokmi prisťahovala z Grécka, aby mi s ním pomohla. Ráno chodí do bistra, upratuje tu a potom pomáha s obedovým menu.
Aké je pracovať so svojou mamou?
Dobré, nemôžem sa sťažovať.
Čo ste si radi varili doma v Grécku?
Samé ryby. Pri Kréte je more. Chytili sme ryby a potom sme ich hodili na gril.
A dnes u vás doma prevláda slovenská či grécka kuchyňa?
Doma si varím viac slovenskej kuchyne, lebo grécku mám v bistre. Najradšej mám halušky, no musia byť naozaj dobre pripravené. Tiež milujem kapustnicu. No ja vlastne zjem všetko.
Odjakživa si rád varil?
Áno, som vyučený kuchár. Mám skúsenosti z hotela aj z akadémie. No najväčšou praxou bol pre mňa pobyt v armáde. V Grécku je to povinné, preto som tam bol dva roky. Učil som sa variť pre dvetisíc či štyritisíc ľudí. Pomohlo mi to nielen v kuchyni, ale aj v živote.
Pred dvadsiatimi rokmi sme mali reštauráciu aj v Grécku. Vlastnil som ju s jedným kamarátom, no pohádali sme sa. Ja som potom odišiel.
Ako si si zvykal na Slovensku?
Bolo to ťažké. Prvýkrát som bol mimo domova. Nevedel som jazyk a keď som prišiel, veľa Slovákov nevedelo ani po anglicky. To sa už zlepšilo.
Na druhej strane sa mi tu však páčilo a ľudia boli na mňa veľmi milí. Mám pocit, že teraz sú Slováci trochu uzavretejší. Možno to zapríčinila aj korona.
V Grécku je to inak, my vlastne musíme byť priateľskí, pretože sa živíme turizmom. Iné nemáme, len ostrovy a more.
Interiér podniku Suvlaki. (zdroj: Marko Erd)Nechýba ti more?
Nie, aj tu mi je dobre. Páči sa mi, že môžem v lete chodiť na Draždiak alebo Zlaté piesky. Vždy si dám pri jazere kofolu a langoš. Rád relaxujem tak, že sa pozerám na vodu. To mi vlastne stačí. V Bratislave sa mi žije skvele, mám tu kamarátov, s ktorými chodíme na pivečko. Je mi tu lepšie než v Grécku.
Takže si zapadol medzi Slovákov.
Áno, všeobecne sa cítim Slovákmi veľmi dobre prijatý. Možno pomáha aj to, že už viem po slovensky. Som typ človeka, čo sa nemá problém s niekým rozprávať. Onedlho budem mať aj slovenské občianstvo, takže z toho sa teším. Mám pocit, že ma ľudia budú brať vážne.
Bolo ťažké osloviť Slovákov gréckou kuchyňou?
Na začiatku som mal najviac zákazníkov Grékov. Sídlime vedľa lekárskej fakulty, kde chodia aj zahraniční študenti medicíny. Mnohí chodili na obed či na večeru. V prvých mesiacoch mi pomohli rozbehnúť prevádzku.
Slováci chodili okolo a videli, že bistro je stále plné. Po troch alebo štyroch mesiacoch začali chodiť aj slovenskí zákazníci. Takže Gréci mi spravili reklamu a teraz mám 95 percent zákazníkov Slovákov. Z toho sa veľmi teším.
Odkiaľ beriete suroviny?
Zeleninu kupujeme zo Slovenska, ale 90 percent surovín donesieme každý mesiac z Grécka. Kalamáry mi chodia párkrát za týždeň. Berieme aj z Rakúska, kde majú veľké sklady gréckeho jedla. Všetko robíme na gréckom olivovom oleji.
Suvlaki, grécky šalát a dezert Viagra. (zdroj: Marko Erd)Suvlaki je vaše najpopulárnejšie jedlo, podľa ktorého si pomenoval bistro. Prečo ho ľudia majú tak radi?
Asi je to v tom, že naše recepty sú také jednoduché. Nie je to nič komplikované, okoreníš mäso, pridáš oregano a ugriluješ ho. Je to náš rodinný recept. Každé suvlaki má inú marinádu. Jahňacie napríklad musíš nechať v marináde aspoň dva dni, aby zmäklo. Kuraciemu stačí len jeden deň.
Čoraz viac ľudí prechádza na vegánsku stravu či má rôzne intolerancie. Prispôsobujete sa tomu?
Áno, varíme rôzne zeleninové jedlá a všeobecne veľmi nepoužívame múku. Napríklad do polievky ju nedávame vôbec.
Ako hodnotíš slovenské gastro?
Musím povedať, že Slováci sú každý rok lepší v gastrobiznise. Veľa cestujú, učia sa. Potom prídu a chcú tu vyskúšať nové veci.
