Vianoce s rodinou: mladí Slováci majú zo sviatkov úzkosť

Andrea si z Vianoc počas svojho detstva pamätá najmä tlak z upratovania. Keď dospela, stres z dokonalej čistoty vystriedali hádky o politike, očkovaní či náboženstve.

Zhoršilo sa to najmä počas covidu. Obaja Andreini rodičia sú členmi Spoločnosti svätého Bazila Veľkého a nekompromisne preberali všetky ultrakonzervatívne názory tohto náboženského spoločenstva.

„V čase covidu sme sa o nich s bratom báli, lebo už majú po šesťdesiatke a nechceli sa dať očkovať, ani testovať,“ vysvetľuje Andrea.

Ich názory sa v mnohých témach úplne rozchádzali. Jej mama brala každý argument osobne, a tak sa ju po čase prestala skúšať zmeniť.

Dnes už tridsaťdvaročná Andrea dala na radu terapeuta a Vianoce u rodičov netrávi. Aj tento rok sa k nim chystá až na prvý sviatok vianočný.

Psychologická platforma K sebe uskutočnila pred dvomi rokmi na Slovensku prieskum o našich pocitoch z vianočných sviatkov. Vzišlo z neho, že zatiaľ, čo polovica opýtaných počas Vianoc oddychuje, 42,2 percenta pociťuje stres a 33 percent tlak. Štvrtina cíti únavu, smútok a osamelosť.

Počas vianočných sviatkov čoraz viac ľudí vyhľadáva odbornú pomoc. Nezisková organizácia IPčko na Krízovej linke pomoci zaznamenáva nárast žiadostí od ľudí, ktorí sa často cítia osamelo, aj keď sú v spoločnosti rodiny či známych.

„Majú pocit, že nemôžu byť sami sebou. Často zažívajú aj domáce násilie, konflikty, či depresiu,“ vysvetľuje riaditeľ IPčka, psychológ Marek Madro.

Úzkosť z prežívania sviatkov v kombinácii s ich duševnými problémami často ústi do myšlienok o ukončení života prípadne sa už nachádzajú na hranici života a smrti.

Súvisiaci článok

Súvisiaci článok Pekárne, kde si môžeš objednať vianočné koláče v Bratislave. Potešia sa aj celiatici a vegáni Čítajte

Kapor, hádky a alkohol

„Moji rodičia mali byť dávno rozvedení,“ rozpráva tridsaťtriročný Boris. „Nedokážu spolu fungovať, stále sa hádajú a navzájom sa ohovárajú pred deťmi. Cez sviatky sa skúšajú pretvarovať, že vlastne fungujú ako vzorová rodina, ale je to len maska. Ani tá im vlastne väčšinou nevydrží ani do Štedrej večere.“

Vianoce s rodinou absolvuje už len z povinnosti. „Cez sviatky je moja mama úplne posadnutá úkonmi. Upratovaním, zdobením a vypekaním koláčov pre desiatky neexistujúcich hostí,“ hovorí.

Aj vďaka tomu má zo sviatkov rovnaký stres, ako keď bol dieťa.

„Navonok musí byť všetko dokonalé. No keď sa človek pozrie bližšie, zistí, že sú to len zbytočné pokusy prekryť pozlátkou naše rodinné problémy,“ dodáva.

Minuloročné Vianoce považuje za najkrajšie v jeho živote. S manželkou totiž dostali covid a nakoniec zostali cez sviatky sami.

„Nekonali sa žiadne hádky, rodinné drámy ani nervozita. Vo dvojici sme si navarili kapustnicu, urobili sme si šalát a pozerali sme rozprávky. Bola to pre mňa idylka,“ dodáva.

Olívia nemala spoločné Vianoce s celou rodinou už dlho. Jej brat chodí domov zo zásady vždy, keď tam nie je otec, pretože sa nerozprávajú.

„Otec bol vždy odcestovaný, alebo bol doma a vtedy pil alkohol. Raz dokonca ani nevedel, že sú Vianoce,“ hovorí. Najhoršie to znášala jej mama, ktorá bola z toho smutná.

„Počas štedrej večere sa síce usmievame, modlíme sa pri stromčeku a tešíme sa z darčekov, no vždy je to len pár minút. Potom všetko čaro pominie,“ dodáva Olívia.

Lezie jej na nervy aj to, že všetci riešia peniaze. Minú veľa na darčeky a potom sa sťažujú, že peniaze nemajú. „Preto kupujem len maličkosti a vopred sa pýtam ostatných, čo chcú. Je to lepšie, než keby som im mala dať hlúposť.“

Podobne ako Andrea aj Olívia sa s mamou vždy na sviatky hádala a snažila sa ju zmeniť. Trvalo to roky a vyžiadalo si to niekoľko sedení s terapeutkou. „Dnes už viem, že to nemá zmysel. Svojich rodičov ľúbim takých, akí sú.“

Ako zvládnuť konflikt počas Vianoc

Psychológ Marek Madro radí, že ak už konflikt počas sviatkov vznikne, je dôležité ho zvládnuť tak, aby sa situácia úplne nezhoršila:

V napätej situácii sa zastav a vnímaj svoje emócie.
Over si, čo sa deje s tvojím telom. Ako dýchaš a ako ti bije srdce.
Skús dychové cvičenie – pomalý nádych, pomalý výdych.
Zameraj sa na svoje slová, tón hlasu a skús nekričať.
Používaj slovo „ja“, napríklad „mrzí ma to, ja teraz cítim...“.
Vyhni sa obviňovaniu.
Prejdi sa, zatvor sa v izbe alebo sa sústreď na inú aktivitu, ktorá ťa vie upokojiť.
Uvedom si, že nemusíš každý problém vyriešiť okamžite. Je v poriadku na chvíľu odstúpiť zo situácie a vyhodnotiť, či v nej budeš pokračovať, alebo sa vrátiš k riešeniu, keď emócie opadnú.
Pri nevhodných komentároch sa snaž hneď nereagovať útočne.
Je však v poriadku, keď dáš najavo, že o niektorých témach jednoducho nechceš diskutovať a určíš si tak hranice.
Neber si útočné poznámky od svojich blízkych osobne.
Skús odpovedať vtipne, nepriamo, zdvorilo, prípadne konštatovaním, ktoré tému uzavrie.
Nenechaj sa zatlačiť do nepríjemnej situácie.

Ak nebude upratané, Ježiško nepríde

Tridsaťpäťročná Lucia celé detstvo pozorovala, ako jej mama neúnavne pečie, varí, zdobí a upratuje.

„Vždy bola na sviatky unavená a nepríjemná. Ja som sa jej snažila pomôcť. Nebola som v tom však taká dobrá, ako si predstavovala, takže na mňa bola ešte horšia,“ vysvetľuje.

Najlepšie Vianoce podľa jej slov prežili, keď sa mama „vykašľala“ na pečenie a na večeru mali lososa.

Psychológ hovorí, že snaha o dokonalosť môže často vyústiť do zlej nálady. Rodičia si to často neuvedomujú.

Ilustračné foto. (zdroj: ADOBE STOCK)

„Je preto veľmi dôležité, aby sme pomenovali a ocenili ich snahu. No zároveň im dali najavo, že pre nás je dôležitejšie, aby sme neboli unavení, vystresovaní a podráždení. Že je lepšie mať prach na poličke a zároveň pokojnú atmosféru,“ vysvetľuje odborník.

Dodáva, že je dobré im ponúknuť konkrétnu pomoc a rozdeliť si úlohy. „Niekedy je však v poriadku to nechať aj tak, lebo pre niekoho môže byť upratovanie formou zvládania vianočného tlaku,“ hovorí.

Kritizovanie a presviedčanie podľa neho nepomôže. Ak budeš preto na Vianoce počuť povestné „ja si to najlepšie spravím sama“, nechaj to radšej tak a povedz rodičom, že ak by ťa potrebovali, si tam pre nich.

Dať si pauzu je normálne

Psychológ tvrdí, že na rodinné stretnutia sa dá pripraviť. Napríklad popremýšľať, čo presne našu úzkosť vyvoláva a prijať v sebe fakt, že môžu byť náročnejšie.

„Už viem, že pri stretnutí s mojimi príbuznými nastanú divné situácie. Vždy ma chcú strašne vidieť, no nakoniec prehodíme jednu vetu, na ktorú sa dá odpovedať jedným slovom,“ hovorí Lucia, ktorá sa musí vyrovnať aj s maminým body shamingom.

„Vždy to skončí pri blbých rečiach pred návštevami o tom, ako nemôžeme toľko žrať a že sa majú vraj pozrieť, ako ,to decko vyzerá‘. Ak si zoberiem jeden vianočný koláčik, nasleduje ďalšia prednáška,“ dodáva.

Vianočné suché pečivo z cukrárne Floril. (zdroj: Floril)

Aj preto rozmýšľala, že už nebude s mamou tráviť sviatky. Bojí sa však, že tým zbytočne vyvolá konflikt. „Jednoduchšie je sa na to psychicky pripraviť a prísť za ňou deň pred Vianocami. Vydržať to na sviatky a potom hurá preč. A zasa o rok.“

Hovorí, že je naučená odohrať rolu „cvičenej opičky“ a neodpovedať na urážlivé reakcie svojej mamy. „Kolegovia sa mi ale vždy v práci smejú, že už dva týždne pred Vianocami začnem stresovať z povinných rodinných stretnutí,“ dodáva.

Psychológ na záver pripomína, že rovnako dôležité ako zvládnutie rodinného stretnutia, je aj stanovenie si vlastných hraníc. Tie má každý z nás individuálne.

„Celkom praktické je dávať si od rodinných aktivít pauzu pre seba, keď sa budete venovať tomu, čo máte radi. A ak je to naozaj náročné, je v poriadku povedať si, že zostanete iba na nejaký určitý čas doma a naplánujete si regeneráciu a program pre seba,“ hovorí psychológ.

Je podľa neho dôležité vedieť, že každý má právo prežiť Vianoce v čo najväčšej pohode.

„Buďte k sebe láskaví a nevyvíjajte na seba tlak. Je dôležité vnímať malé momenty pohody, za ktoré môžeme byť vďační. Hľadajte spolu to, čo vás spája a nerozdeľuje,“ dodáva.

Pokiaľ budeš mať počas sviatkov pocity depresie či úzkosti, môžeš kontaktovať linku IPčka cez chat, telefón či e-mail. Tiež môžeš prísť do centra krízovej intervencie, ktoré je v každom kraji. Okrem toho organizuje IPčko v tzv. nízkoprahových kluboch každoročne štedrovečernú večeru pre tých, ktorí doma nezažili pokoj či podporu.