Slovensko je krajina plná prírodných, architektonických aj technických krás. Turisti, či už domáci, alebo zahraniční, sa pritom často ani len nemajú ako dozvedieť o existencii mnohých unikátnych miest, pretože im chýba lepší marketing.
Closer preto vybral päticu miest na Slovensku, o ktorých množstvo ľudí možno nikdy nepočulo, alebo si na nich len tak matne spomenú, ale netušia, kde by sa mohli nachádzať, aké atrakcie ponúkajú a ako sa k nim dostať.
Päť jedinečných vianočných trhov, ktoré tento rok navštív namiesto Viedne či Prahy Čítajte V jednom z národných parkov pritom môžeš pozorovať polodivoké stáda koní pasúce sa na horských lúkach. Inde sa môžeš previezť špeciálnou zubačkou, ktorá nepremáva už nikde inde v Európe, len u nás. A za kamennými vodopádmi vytvorenými miliónmi rokov starou lávou nemusíš cestovať na Island.
1. Zádielska tiesňava
Zádielska tiesňava leží medzi Rožňavou a Moldavou nad Bodvou. Cesta autom z Košíc k nej trvá presne hodinu. Ide o viac ako 10 kilometrov dlhú dolinu, z ktorej dva kilometre tvorí samotná tiesňava.
(zdroj: Slovakia.Travel)Na prvý pohľad turistom môže pripomínať kaňon, aj keď definíciu kaňonu nespĺňa. Kaňony sú široké doliny so strmými kopcami po stranách, zatiaľ čo tiesňavy sú úzke a zovreté doliny. Zádielska tiesňava dosahuje v najužších miestach šírku len okolo 10 metrov.
Vďaka svojej jedinečnosti sa v roku 1954 stala národnou prírodnou rezerváciou. Pozoruhodnými miestami v tiesňave sú napríklad viac ako 100 metrov vysoký skalný útvar týčiaci zvaný Cukrová homoľa, ale aj desiatky jaskýň roztrúsených po celej doline.
Väčšina jaskýň nie je prístupná pre verejnosť, no na viaceré z nich narazíš pri prechádzke tiesňavou. Celkovo ide o viac ako sto jaskýň, pričom počas druhej svetovej vojny miestni obyvatelia niektoré z nich využívali ako dočasné útočisko pred delostreleckými útokmi v priľahlej oblasti.
Zádielska tiesňava láka najmä turistov z južného a východného Slovenska či Maďarska, ale oplatí sa za ňou vycestovať aj z väčšej diaľky. Z obce Zádiel vedie cez tiesňavu a dolinu náučný chodník, prechádzka nie je vôbec náročná a zakončiť ju môžeš na Zádielskej chate s občerstvením aj toaletami.
2. Kamenný vodopád v Šomoške
Za kamennými vodopádmi, ktoré vznikli stuhnutím lávy tečúcej po povrchu, nemusíš cestovať na Island. Namiesto toho stačia len tri hodiny cesty autom z Bratislavy, respektíve dve a pol hodiny cesty z Košíc.
(zdroj: Región Novohrad)Veľa ľudí ani len netuší o tom, že náš vlastný kamenný bazaltový vodopád sa nachádza pri obci Šiatorská Bukovinka v tesnej blízkosti hradu Šomoška.
Vodopád vznikol pred viac ako štyrmi miliónmi rokov, keď láva z podzemného vulkánu prenikla na povrch. Ide o európsky unikát, pretože bazaltové vodopády síce nájdeš na viacerých miestach, ale nie v ohnutej forme ako v Somoške.
Samotná Šomoška bola v roku 1954 vyhlásená za národnú prírodnú rezerváciu. Na jej vrchole na prelome 13. a 14. storočia postavili hrad Šomoška, ktorý mimochodom vybudovali z bazaltovej horniny vyťaženej priamo na kopci – práve v tom čase bol odkrytý aj vodopád.
V bezprostrednej blízkosti vodopádu sa tiež nachádza aj kamenné more tvorené z päť a šesťbokých hranolov bazaltu.
Po celej národnej prírodnej rezervácii Šomoška vedie náučný chodník, ktorý ťa zavedie priamo k hradu, ale aj kamennému vodopádu ležiacemu len niekoľko desiatok metrov od vrcholu. Na prechádzku si vyčleň dve až tri hodiny.
3. Dubnícke opálové bane
V podzemných chodbách nachádzajúcich sa medzi Prešovom a Košicami sa celé stáročia ťažil drahý opál, ktorý končil na kráľovských dvoroch po celej Európe. Málokto vie, že na Slovensku máme najstaršie opálové bane na svete.
(zdroj: Región Šariš)V hlbinách Slanských vrchov sa opál ťažil už za čias Rímskej ríše. Postupom rokov v podzemí vznikla sieť 35 kilometrov dlhých chodieb, z ktorých na povrch prúdili opály všetkých farieb, tvarov a veľkostí.
Ťažba v Dubníckych baniach fungovala až do roku 1922. Táto lokalita bola dlho jedinou opálovou baňou na svete, neskôr sa opály začali ťažiť napríklad v Austrálii.
V roku 1771 sa tu podarilo nájsť najväčší opál, aký kedy svet videl. S hmotnosťou 594 gramov ho do dnešných dní neprekonal žiadny iný. Dostal názov Harlekýn a ak by si ho chcel vidieť na vlastné oči, namiesto východného Slovenska musíš navštíviť Prírodovedecké múzeum vo Viedni.
Od roku 2015 sú slovenské opálové bane opäť prístupné pre verejnosť. Lístok na prehliadku, ktorá ťa zavedie do viac ako kilometer dlhej podzemnej chodby, stojí 14 eur pre dospelú osobu a 8 eur pre dieťa. V podzemí je chladno, teplota dosahuje len okolo 6 stupňov Celzia, a tak sa pred návštevou treba dobre obliecť.
4. Kone z Muránskej planiny
Muránska planina je síce jeden z najmladších národných parkov na Slovensku, no ponúka toľko prírodných krás, pamiatok a atrakcií, že by v nej bežný turista mohol bez problémov stráviť aj celý týždeň.
(zdroj: TASR/Branislav Caban)Nikde inde na Slovensku nezažiješ kone tak, ako na Veľkej lúke v Muránskej planine. Polodivoký chov na pasienkoch a lúkach národného parku začal už v roku 1950, kedy pri Muráni vznikol žrebčín, a noriky muránske tam nájdeš dodnes.
Miestni chovatelia sa pôvodne snažili zachrániť huculského koňa využívaného na poľnohospodársku činnosť. Cieľom bolo vytvoriť plemeno slovenského horského koňa, čo sa pod názvom norik muránskeho typu podarilo v roku 1995. Dnes žrebčín chová okolo 300 kusov norika, z toho 60 plemenných kobýl a 6 žrebcov.
Oblasť Muránskej planiny však nie je len o voľne sa pasúcich koňoch. Charakteristickou dobrotou regiónu sú muránske buchty. V srdci národného parku Muránska planina sú ideálne podmienky na pozorovanie nočnej hviezdnej oblohy porovnateľné s parkom tmavej oblohy v Poloninách.
Najväčším ťahákom sa v posledných rokoch nepochybne stala lúka plná sysľov, kde roztomilé sysle môžeš nakŕmiť z ruky.
Do Muránskej planiny sa môžeš dostať za tri a pol hodiny z Bratislavy, za hodinu a pol z Banskej Bystrice alebo za hodinu z Popradu. Tento výlet určite bude stáť za to.
5. Parná zubačka v Tisovci
Technické pamiatky patria medzi čoraz populárnejšie turistické atrakcie. Vďaka nadšencom na niektorých miestach nezaostáva ani Slovensko.
V meste Tisovec môžeš v súčasnosti zažiť jazdu na ozubnicovej železničnej trati medzi Tisovcom a Pohronskou Polhorou, ktorá vznikla už v roku 1896.
(zdroj: Zubačka Tisovec)Región Gemer a Malohont v tom čase patril medzi najvýznamnejšie strediská hutníckeho priemyslu v Uhorsku, a tak pri Tisovci vznikla ozubnicová železnica primárne určená na prepravu železnej rudy.
Výroba železa však z regiónu postupne vymizla, a tak prevádzkovanie železnice stratilo zmysel. Akoby zázrakom sa na trati zachovalo pôvodné ozubnicové zariadenie, vďaka ktorému sa železnica v roku 2008 stala národnou kultúrnou pamiatkou.
Tisovskú zubačku sa podarilo obnoviť vďaka nákupu ozubnicového parného rušňa z Rumunska, kde obdobná železnica zanikla, a tak sa počas letných mesiacov môžeš parnou zubačkou previezť aj ty. V minulosti sa cena spiatočného lístka z Tisovca do Zbojskej pohybovala okolo 12 eur pre dospelú osobu.
