Ženy v seriáli Duna: Proroctvo sú skazené produkty systému, ktorý ich zneužíva

"Ženy, ktoré stvárňujeme, nie sú pokrokové feministické ikony," povedala v rozhovore pre Variety Emily Watson, jedna z hlavných herečiek v novom seriáli Dune: Prophecy.

"Sú skazené. Sú produktom systému, ktorý ich zneužíva."

Aj takto sa dá opísať chladná a cieľavedomá Valya Harkonnen, ktorú Watson v seriáli stvárňuje. Pri vytváraní postavy sa inšpirovala Tudorovcami a ženami, ktoré trpeli, neskôr zomreli pod vládou Henryho VIII., a podľa jej slov sa teší, že stvárňuje badass ženu.

Vo výstupoch pre médiá – na globálnom mediálnom turné je po prvýkrát v kariére – hovorí, že svet Proroctva je síce rozsahom podobný komiksom či dobrodružným príbehom, ale každý človek v ňom má svoju agendu a každý je nemorálny.

Jednoznačného hrdinu tu naozaj nenájdeš, a ani ho nevyrobíš, tak ako ho urobili vo filmoch z Paula Atreida.

Ale to určite nebude jediný dôvod, prečo si Duna: Proroctvo vyslúžila priemerné, 64-percentné hodnotenie od divákov na Rotten Tomatoes. Kritické hodnotenie je vyššie (75 percent) a viaceré recenzie svetových médií seriál označujú za nadpriemerný, no nie úchvatný. Aké sú naše prvé dojmy si prečítaš nižšie.

Emily Watson. (zdroj: Max)

O čom je nový seriál?

Proroctvo je prequel, ktorý sa odohráva 10 148 rokov pred narodenín Paula Atreida. Lisal al Gaib, Muad’Dib, už nech ho voláš akokoľvek, sa tu teda ani len nespomína, hoci rod Atreidovcov je prítomný a darí sa mu.

Objavia sa tu viaceré známe mená: cisárom je Javicco Corrino (Mark Strong), z rodu, ktorý je na tróne aj o desaťtisíc rokov neskôr (tomu hovoríme sociálne istoty).

Hlavné postavy sú sestry Harkonnenové, ktoré sledujeme v súčasnosti a vo flashbackoch aj počas ich mladosti.

Seriál je inšpirovaný románom Sisterhood of Dune, ktorý napísali Brian Herbert a Kevin J. Anderson. Ak si ho chceš naozaj vychutnať, treba si najskôr pozrieť Villeneuvevove filmy, a to napriek tomu, že ide o prequel.

Seriál pochádza z dielne Maxu, ľudia ho prirodzene prirovnávajú k legendám ako Hry o tróny. Ale uhol pohľadu sa v týchto dvoch dielach veľmi líši. Výborne to pomenoval Alex Abad-Santos v recenzii pre Vox:

"Je to, ako keby bola Hra o tróny vyrozprávaná očami Varysa, Littlefingera alebo Olenny Tyrell – hráčov bez explicitnej moci, ktorí však vedia, ako sa hrať hru." Aj šepotom môžeš ovplyvniť svet, ak ťa počúvajú mocní. A o tom seriál v skutočnosti je: o šepotoch, ktoré hýbu svetom.

V popredí Chloe Lea ako Lila, mladá učenkyňa v škole Sesterstva. (zdroj: Max)

Pomalé politické sci-fi, ktoré stojí a padá na ženách

Možno práve v tomto sa najviac líši od filmov Duna. Seriál sa na každej úrovni sústreďuje na ženy a paradoxom je, že keby takáto nerovnosť bola naopak, asi by sme si to nevšimli.

Ale nijak nestráca na kvalite tým, že tu nevidíme len mužské rozhodnutia všetko riešiť zbraňou (či úchvatné bojové scény). Herečky podávajú silné výkony a keď prvýkrát Valya Harkonnen (Emily Watson) použije Hlas, zamrazí ťa v kostiach.

A hoci celý prequel je origin story pre sesterstvo Bene Gesserit, najzaujímavejšou líniou sú jednoznačne životné príbehy Tuly a Valye Harkonnenových. Sú azda ešte zaujímavejšie než politické pozadie sveta, ktorý sa musel vyrovnať s vojnou a nestabilným vedením.

Vesmírna ríša si, prirodzene, vyžaduje viaceré planéty, na ktorých sa dej odohráva, a tvorcovia v tomto nesklamali. Asi najzaujímavejší je "rokfort pre nadané ženy", teda planéta Wallach IX.

Výcvik mladých žien v tzv. truthsaying z nich robí v podstate ľudské detektory lži a zahŕňa kombináciu klasického vzdelávania, fyzického výcviku a mentálnych cvičení.

Vidíme aj veľkolepú domovinu vládnuceho rodu, planétu Salusa Secundus, nehostinnú chladnú planétu Lankiveil, na ktorú museli do exilu odísť Harkonnenovci, a Arrakis, ktorý už poznáme z filmov.

Napriek tomu, že niektorí recenzenti hovoria o malom či komornom prostredí, Proroctvo pôsobí ako sci-fi/fantasy sága, rovnako ako ktorákoľvek iná z dielne Max. Akurát tu nájdeš viac premýšľania a menej "mačizmu", a to nie je každému po chuti.

Chris Mason a Sarah-Sofie Boussnina v úlohách Kiernana Atreida a princeznej Ynez Corrino. (zdroj: Max)

Úvodné epizódy si vyžadujú trpezlivosť

Seriálu treba vytknúť pomalšie tempo, pretože prvá časť otvára rozprávaním, a postupne prechádzame úvodom do všetkého. Do histórie ríše, do detailov vojny s počítačmi, do mladosti sestier Harkonnenových, do počiatkov Sesterstva, seriál ti musí ukázať, kto je cisár, ako vyzerá princezná, čo sa práve deje na Arrakise... nie je to pre tých, ktorí nemajú ani štipku trpezlivosti.

Práve trpezlivé a dlhodobé plánovanie Sesterstva nás dovedie do sveta, ktorý už poznáme z filmov. Ale je možné, že to nie je tvoje očakávanie.

Trefne to vyzdvihol Jack Seale vo svojej recenzii pre britský Guardian:

"Svet, ktorý buduje – intenzívny, intelektuálny, nemilosrdne meritokratický, a predsa poznamenaný nepredvídateľným a nadprirodzeným – je vzorom pre úplne iný druh sci-fi. Má však čo robiť, aby prekonal váhavý začiatok."

Miestami ťa tiež prekvapí, že hoci sa príbeh odohráva v budúcnosti, všetko akoby stagnuje. Oblečenie sestier je ako z Príbehu služobníčky, sex-pozitívna párty na Saluse Secundus pripomína niektoré európske kluby s orientálnejším dizajnom a takmer až popová hudba sa tam prakticky nehodí.

Niektorí recenzenti tvrdia, že štart nového seriálu je pocitovo trochu ako doplnkové čítanie, do ktorého sa pustia len skalní fanúšikovia Herbertovho sveta. Niečím treba čakanie na tretí film vyplniť, argumentuje Charles Pulliam-Moore v texte pre Verge.

Ak však poznáš Villeneuvevu Dunu, nemyslíme si, že ťa pomalý štart akokoľvek prekvapí. Sklamanie je porovnateľné so sklamaním tých, ktorí do kín prišli nepripravení a netušili, že veľkolepá akcia nezačne v tretej ani v tridsiatej minúte štedrej stopáže.

Scéna, kostýmy aj samotné počítačové efekty majú vysokú úroveň. Scenár by zvládol ešte jednu revíziu pre lepší balans medzi humorom a vážnymi scénami.

Produkcia sa (našťastie?) od textu odklonila a skôr ako predlohu ho vnímajú ako silnú inšpiráciu: menia zápletky, pridávajú postavy a vyhrávajú sa síce s dlhým, ale efektným predstavovaním tohto sveta.

A nie, nie je to svet Duny, ktorý sme spoznali v kinách. Ale ten sme ani neočakávali.