Natália si chce dať vybrať implantáty. Druhýkrát by som už pod nôž nešla, vraví

Natália Lechová bola čerstvo dospelá, keď si dala prvýkrát zväčšiť prsia. Po polroku išla na ďalší zákrok, pretože chcela, aby bolo vidieť, že ich má upravené. S veľkými prsami však prišlo aj veľké nepohodlie a po rokoch sa rozhodla, že si implantáty dá odstrániť.

Na komplexnú operáciu, pri ktorej pravdepodobne bude potrebovať aj remodeláciu prsníkov, si aktuálne šetrí. V podcaste Rutina prehovorila o tom, čo ju doviedlo k týmto rozhodnutiam, ako vníma tlak spoločnosti na krásu a aký je jej bežný život s implantátmi.

Tento článok bol upravený a skrátený pre lepšiu čitateľnosť, celý podcast si môžete vypočuť tu.

Si mladá žena, implantáty máš len niekoľko rokov, ale už verejne hovoríš, že si ich chceš dať odstrániť. Prečo?

Pretože v mojom prípade je tam viac negatív ako pozitív. Viem, že to, čo sa mi deje s implantátmi, sa nemusí týkať každej ženy, ale v mojom prípade sa mi s nimi nežije dobre.

V čom ti nevyhovujú?

Je toho viac. Začala by som tým, že som dosť nízka a tie veľké prsia mi nie vždy robia peknú postavu.

Druhá vec je, že nemôžem spať na boku, na bruchu, musím spávať v sťahujúcej podprsenke a obmedzuje ma to aj v tréningoch. Ja rada cvičím aj vrch tela, ale musím si dávať pozor, niektoré cviky musím robiť opatrne, iné robiť nemôžem a občas ma to začne pri cvičení pichať.

Pred menštruáciou a počas nej je to neskutočné, už predtým som mávala bolesti v prsiach, ale s implantátmi je tá bolesť neporovnateľne väčšia.

Máš už dohodnutý termín na odstránenie implantátov?

Ešte nie. Mám dosť veľké implantáty a keď sa vyberú, zrejme budeme musieť remodelovať moje prsia. Nie je to lacná záležitosť, ešte si na ňu šetrím.

Čo ťa viedlo k tomu, že si si dala zväčšiť prsia?

V podstate odmalička trpím nízkym sebavedomím a snažím sa so sebou robiť veci, aby som bola spokojnejšia. Myslela som si, že mi prsia pomôžu mať sa radšej, to bol hlavný dôvod pre operáciu.

Ale tým, že ide o populárny zákrok, tak z každej strany na teba vyskakujú rôzne plastické operácie, a to na mňa tiež doľahlo. Ak máš slabšiu psychiku, tak do týchto operácií a úprav veľmi rýchlo spadneš.

Pomohlo ti to? Máš sa radšej?

Asi tak na pol roka. Potom to odznelo a postupne som si na sebe našla iné veci, ktoré som chcela zmeniť.

Vypočuj si náš beauty podcast Rutina. (zdroj: Hejty)

Vravíš, že "z každej strany" na teba vyskakovali informácie o plastikách. Odkiaľ si vnímala najväčší tlak?

Zo sociálnych sietí, tie sú najväčšie peklo a stále sa to stupňuje. Na každej jednej sociálnej sieti sú o tom videá, zľavové kódy, dokonca súťaže o estetické zákroky. Podľa mňa je veľmi smutné, že influencerky robia súťaže o plastické operácie.

Jasné, starať sa o seba je veľmi dôležité, ale ísť pod nôž je veľmi dôležité rozhodnutie, nad ktorým sa treba zamyslieť.

Mala si vo svojom okolí niekoho, s kým si sa poradila pred zákrokom?

Áno, určite. Moja mama má tiež implantáty, čiže s ňou som to konzultovala, nemala s tým problém. Hovorila som o tom aj s mojím priateľom, ten, samozrejme, tiež nemal žiadny problém, povedzme si pravdu, prečo by mal mať.

Nenarazila si na nijaký odpor?

Ani nie. Pár ľudí sa ma opýtalo, či som si tým istá a či to naozaj potrebujem, ale nikto ma neodhováral, ani samotní chirurgovia ma nespochybňovali.

Ako si sa cítila v deň operácie?

Plakala som a bála som sa. Ja som strašný hypochonder a bojím sa každej malej veci, ktorá sa týka môjho zdravia, takže v ten deň som plakala a bála som sa, že sa už nezobudím. Zároveň som sa však tešila na výsledok.

A ako si sa cítila po zobudení?

Po prvej operácii som sa cítila zle, veľmi zle. To sa ani nedá opísať, aké bolesti som zažívala. Nevedela som sa postaviť z postele, aj po príchode domov som bola týždeň vyslovene nehybná. Nevedela som si sadnúť, ľahnúť, priateľ mi musel pomáhať, vyzliekať ma...

Bola to trochu aj moja chyba, lebo ja som sa bála, že si ublížim, a preto som ten týždeň rukami vôbec nehýbala. Svaly mi úplne stuhli a návrat do bežného života bol potom veľmi zdĺhavý a ťažký.

Ako dlho trvalo, kým si bola znovu sama sebou?

Asi dva mesiace.

A aké boli reakcie okolia?

Ľuďom sa to páčilo a podporovali ma.

Aj tebe sa nové prsia páčili.

Spočiatku áno. Ale ja som mala pred zákrokom už nejaké väčšie prsia, ktoré sa mi nepáčili, a myslím si, že okrem implantátov som mohla vtedy mať aj remodeláciu. Tým, že som ju nemala, tak ten implantát dobre nevyplnil môj prsník a stále som bez podprsenky nevyzerala dobre. Vyzeralo to, akoby som ani nemala operáciu, pričom to som chcela dosiahnuť.

A preto si šla na ďalší zákrok.

Áno, žiaľ, a to som nemala robiť. Namiesto toho som mala navštíviť nejaké terapie a zmieriť sa s tým, že toto som ja.

Čiže ani druhá plastika ti nepomohla vo vzťahu k sebe?

Ani po dvoch plastikách, po tom, ako som si dala napichať pery, sa mi psychika nezlepšila. Práve naopak, skôr sa zhoršila, lebo som skôr na sebe začala hľadať, čo ešte zmeniť, aby som bola spokojná.

Rozhodla som sa preto začať chodiť na terapie, pracovať na svojom sebavedomí a skončiť s týmto kolobehom úprav, ktoré mi možno ani netreba.

S odstupom času by si povedala, že to rozhodnutie ľutuješ?

Asi aj áno. Neľutujem tú skúsenosť, že mi to niečo dalo do života, ale nešla by som už do toho druhýkrát.

Po druhej operácii si už bola s prsiami spokojná?

Áno, už boli vizuálne také, aké som chcela.

Koľko ťa tieto dve operácie stáli?

Za prvú som zaplatila okolo 3200 eur, druhú som mala o dva roky neskôr a dávali mi odľahčené implantáty, ktoré sú ťažšie. Stálo to asi 4000 eur.

O svojej skúsenosti s plastikami hovoríš na sociálnych sieťach a v komentároch sa ti objavujú aj nenávistné prejavy. Ako ich zvládaš?

V pohode. Odkedy robím videá, tak dostávam vždy za niečo hejt, či už sú to prsia, tetovania, moje rozhodnutia.

Skôr ma trápi, že si ľudia podľa tých komentárov neuvedomujú, že je tu tlak spoločnosti na ženy a ich výzor. Namiesto toho sa so mnou hádajú, že je to iba v mojej hlave.

Áno, je to iba v mojej hlave, ale niekto mi tam to semienko dal, nejak sa to tam dostalo. Všade sú reklamy na tieto operácie, všade počúvame, ako by mala vyzerať žena, ten tlak je natoľko normalizovaný, že si to ľudia ani neuvedomujú. A vravím, ak máš slabšiu psychiku, rýchlo do toho padneš.

Čo by si povedala ženám, ktoré zvažujú podstúpiť zväčšenie prsníkov?

Opýtala by som sa ich, či sú na sto percent rozhodnuté a či sú si isté, že to pomôže. Podľa mňa by bolo fajn najskôr ísť pred zákrokom na terapie, aspoň v mojom prípade určite.

Samozrejme, veľa žien podstupuje tieto operácie aj zo zdravotných dôvodov, proti tomu nič nemám. Poznám tiež veľa ľudí, ktorí majú spravené prsia a nemajú nijaký problém. Toto je len moja skúsenosť, že ak máš problém so sebavedomím, prsia ti nemusia pomôcť a môžu s nimi prísť iné problémy.