Najlepšia sviečková je v arabských emirátoch? Rás al-Chajmá otestoval moje limity

Všetko, čo vidíte po mojej ľavici, tu kedysi nebolo. To mesto mi v podstate vyrástlo pred očami.

Týmito vetami mi predstavuje emirát Rás al-Chajmá pilotka, s ktorou som išla na súkromnú leteckú prehliadku. Podobne ako takmer každý, koho som počas päťdňového zájazdu pre médiá stretla, nepochádza zo Spojených arabských emirátov. Je z Pakistanu a pilotovaním súkromných helikoptér v jednom z emirátov sa živí od roku 2018.

Hoci naša jazda trvá len dvadsať minút, v ponuke majú aj dlhšie lety, a ak si trúfneš, môžeš trochu pilotovať aj ty.

Pohľad zhora na pobrežie emirátu Rás al-Chajmá. (zdroj: Tímea Krauszová)

Letecká prehliadka emirátu bola posledným zážitkom na zájazde, ktorým ma okrem iných pocitov intenzívne sprevádzal stres. Rás al-Chajmá si preveril, koľko slnka zvládnem, a vystavil ma výškam, pádom, zvieratám a výhľadom, na ktoré len tak nezabudnem.

Je však krajina, ktorá do turizmu vedome vráža peniaze v snahe vybudovať impérium, skôr ako jej dôjde ropa, zaujímavá aj pre slovenských turistov? Na prvé počutie si možno predstavuješ len rezortné vylihovanie a prisilnú kávu, ale ak na chvíľu odhodíš predsudky, ukážem ti inú stránku arabského cestovného ruchu.

Súkromné lietadlá, súkromné safari, kemp na súkromnom pozemku šejka

Aj tak by sa dal môj zážitok v emiráte zhrnúť. Mnohé aktivity sú priamo podporované vládou, prebiehajú na územiach, ktoré patria vládnucej rodine alebo sú iným spôsobom exkluzívne a prístup na ne získaš až po kúpe vstupu.

Na prehliadku emirátu zhora nás vzal letecký klub Jazirah a za 20-minútovú jazdu tam zaplatíš zhruba 125 eur. Mali sme tiež možnosť navštíviť súkromnú časť púšte Al Wadi či horský kemp (ekvivalent našej horskej chaty), ktorý sa nachádza len pár krokov od rezidencie šejka na jeho súkromnom pozemku.

Jednoduchý kemp ponúka miesto na odpočinok, môžeš si tu aj rozložiť svoj stan. (zdroj: Tímea Krauszová)

Ale nemysli si, že sa sem oplatí vycestovať len tým, ktorí si potrpia na všetko fancy. Rás al-Chajmá je skrytý poklad, v ktorom si na svoje príde asi každý typ cestovateľa. Jasné, môžeš si oddýchnuť v all-inclusive rezortoch (fungujú tu už takmer všetky veľké siete vrátane Hiltonu, Rixosu či Ritz-Carltonu).

Ale môžeš s ruksakom na chrbte prejsť krížom cez najvyššie pohorie Hajar (pokojne od emirátov až do Ománu), vychutnať si divokú jazdu dunami (na výber máš ťavy alebo autá, obe som skúsila a obe označujem za divoké) alebo vyskúšať rôzne vodné športy.

Na svoje si prídu aj adrenalínoví nadšenci: na najvyššej hore Jebel Jais (1903 m n.m.) sídli totiž bobová dráha aj najdlhšia zipline na svete.

Ak preferuješ kultúru a chceš lepšie spoznať históriu miesta, na ktorom dovolenkuješ, zapáčiť sa ti môže národné múzeum so sídlom v bývalom paláci vládnucej rodiny, jediná zachovaná pevnosť na kopci v celých Emirátoch s názvom Dhayah či opustená dedinka Al Jazeera al Hamra, v ktorej ešte v 50. rokoch žili rodiny, ktoré sa venovali lovu perál.

A áno, tie perly môžeš v Rás al-Chajmá aj kúpiť, konkrétnej v pretrvávajúcej perlovej farme, kde aj dnes vznikajú jedny z najkrajších perál na svete. Lepší suvenír ako magnetka, čo povieš?

Náš výlet bol štedrým mixom všetkých týchto aktivít.

Po púšti na ťavách Jafran a Jack

Začali sme zľahka v púšť Al Wadi, konkrétne v rezorte Ritz-Carlton. V rozsiahlej prírodnej rezervácii je dohromady 108 víl s vlastným bazénom, takže sú stvorené na intímne dovolenky – ak ťa to zaujalo, priprav si od 700 eur na noc pre dve osoby. Alebo štyritisíc eur na najdrahšiu a najväčšiu vilu.

Pri prehliadke rezortu sme pozorovali arabské oryxy, ťavy, na ktorých sme si neskôr aj zajazdili, kŕdle vtákov a nezabudnuteľný západ slnka.

Práve počas neho sme sa zoznámili s našimi ťavami: s kolegyňou z Česka sme si (doslova) vyliezli na ťavu menom Jafran a hneď vedľa nás putovali dve kolegyne na Jackovi.

Jack si svoju hlavu miestami oprel o moje stehno. Podľa mňa sa ma snažil upokojiť. (zdroj: Tímea Krauszová)

Neviem, prečo som to pochopila až v momente, keď sa Jafran postavil, ale ťavy sú fakt vysoké a púštne duny sú fakt nerovný terén. Výsledkom bolo kŕčovité držanie sa za držadlo pripevnené k sedlu – ani niekoľkoročné skúsenosti s tancom na tyči ma na tento zážitok nepripravili.

Dolu kopcom sme sa mali zakloniť, hore kopcom nakloniť, v oboch prípadoch sme sa báli, že spadneme na zem. Nestalo sa, naši milí sprievodcovia mali ťavy dobre vycvičené a zákony fyziky zjavne platia všade vo svete.

Nešlo o dlhú prechádzku, no myslím, že ju ocenia aj deti alebo tí, ktorí musia z dovolenky priniesť perfektné instagramové zábery.

Na rozdiel od vlhkej horúčavy v blízkosti mora bolo na púšti podvečer chladnejšie a príjemnejšie počasie, takže je to jedna z aktivít, ktorú by som odporučila aj tým, čo v lete neustále nadávajú, že je teplo.

Aby sme sa nasýtili púštnych výhľadov, čakala nás aj jazda na džípoch. Ten náš na prvej dune zapadol, ale nám to bolo tak trochu jedno, stihli sme sa pofotiť, kým nás druhá skupina vytiahla.

Džíp už zvyšok jazdy vydržal, a miestami to bola jazda podobná húsenkovej dráhe: vidíš, že stúpaš, a zrazu spod teba zmizne pevný povrch. Ak si ešte pamätáš rozprávky, v ktorých sa postavička najskôr rozbehla a až dve sekundy vystrelila z miesta, taký pocit som mala v žalúdku niekoľkokrát. Zváž, ak máš citlivé trávenie, či predsa len neostaneš pri ťavách.

Momentka z našej záchrany: napokon nás z piesku vytiahli. (zdroj: Tímea Krauszová)

Celkom prirodzene sme ako skupina žien jazdu prevýskali, no náš šofér nevyzeral byť ani trochu nahnevaný. Mal plné ruky práce vymanévrovať sa z dún a zrejme bol na podobné reakcie zvyknutý.

Neušlo mi, že prakticky nikto, s kým sme na výlete prišli do styku – šoféri, sprievodcovia a sprievodkyne, zodpovední ľudia pri rôznych atrakciách či jednoducho recepční alebo zamestnanci a zamestnankyne v hoteli, nepochádzali zo Spojených arabských emirátov.

Hoci turizmus krajine prináša viac ako desatinu HDP, turisti sa budú stýkať predovšetkým s migrantmi z rôznych kútov sveta. Dominujú arabské a africké krajiny, ale natrafili sme aj na ľudí z Latinskej Ameriky.

Najkrajšie perly na svete

To, že pôjdeme na skutočnú perlovú farmu, ma v programe milo prekvapilo. Ale že k nej vedie cesta po vode, pozdĺž ťavej farmy, s výhľadom na nádherné pohorie či skupinky plameniakov, a na cestu dostaneme sladké datle a čaj s kardamómom, to som nečakala.

Ale vôbec sa nesťažujem, práve naopak. Náš sprievodca, člen rodinnej firmy Suwadi Pearls, ktorá farmu prevádzkuje, nám opísal históriu lovu na perly v arabskom zálive a ako sa RAK – kedysi Julfar – preslávil práve svojimi nádhernými perlami.

Vďaka obchodu s perlami sa toto miesto stalo jedným z najrušnejších obchodných prístavov v regióne.

Súčasťou prezentácie bolo aj vylovenie jednej mušle. Mali sme šťastie, našli sme v nej aj perlu. (zdroj: Tímea Krauszová)

Dnes sa však perlorodky chovajú, nelovia ich. Ide o efektívnejšie a v niektorých prípadoch aj udržateľnejšie riešenie. Vďaka kultivovanému chovu sa pravdepodobnosť, že vnútri nájdeš perlu, zvyšuje z piatich percent až na 60 percent.

Väčšina perál, ktoré sa aktuálne vo svete predávajú, pochádzajú práve z takéhoto chovu.

Spoločnosť založil posledný lovec perál zo starého miestneho rodu. Zachováva tým aj tradíciu a približuje ľuďom históriu krajiny, a to je jediné miesto, kde sme stretli mužov pochádzajúcich priamo z RAK. Ide zároveň o jedinú arabskú perlovú farmu a plní aj funkciu múzea.

Ukážka perál rôznej akosti. (zdroj: Tímea Krauszová)

Mohli sme si prejsť pôvodnú tradičnú loď, na ktorej kedysi viac ako desať mužov strávilo mesiace na mori, v snahe uloviť čo najviac perlorodiek. Súčasťou prezentácie je aj výstava rozdielnych typov perál z chovu aj lovu, výstava pomôcok, ktoré kedysi lovci používali a aj olovrant s tradičnými miestnymi pochúťkami.

Keď sme najedení a patrične unavení po niekoľkohodinovej prehliadke šli späť na pevninu, očkom som neustále ubiehala k hore Jebel Jais. Vedela som, že nás čaká bobová dráha, s ktorou už mám skúsenosti, či obed vo vychýrenej najvyššie postavenej reštaurácii v emiráte 1484 by Puro.

Ale nevedela som sa zbaviť neistoty z jedného bodu programu, ktorý nás v horách čakal. Jazda na zipline, a to nie akejkoľvek, pretože v emirátoch má všetko predložku naj: najlepší, najvyšší, najkrajší... a najdlhší.

Výhľad na pohorie Hajar, ktorý sa nám poskytol na ceste na perlovú farmu. (zdroj: Tímea Krauszová)

Vitaj v arabskom grand canyone

"Bude to relaxačné." To mi povedal jeden z pracovníkov v Jais Flight, najdlhšej zipline na svete.

Vyslúžil si odo mňa pochybovačný úsmev, ale bol prvým v rade ľudí, ktorých som sa pýtala, či je zipline bezpečná a čo sa stane, ak sa zaseknem alebo spadnem, ktorý mi dal prekvapivú odpoveď.

Áno, bola to moja prvá skúsenosť so zipline a bolo to jasné všetkým naokolo. Moje novinárske kolegyne ma držali súcitne za ruku, naša agentka bola do poslednej sekundy presvedčená, že to nedám, a na väčšine fotiek vyzerám, že zomieram alebo mi niekto zomrel.

Emócie pred letom (alebo skôr pádom?) na zipline. Emócie po si môžeš pozrieť vo videu na Instagrame Closeru. (zdroj: Tímea Krauszová)

Nerada to priznávam, lebo mi to samej doplo až na konci takmer dvojminútovej jazdy, ale mal pravdu. Rozbeh strmhlav do kaňonu bol najhorší, najmä pre polohu. Na zipline ležíš na bruchu, hlavou dopredu a s rukami pevne za chrbtom.

Dosiahneš rýchlosť približne až 160 km/h a ak nevychytáš príliš silný protivietor, tak je jazda hladká, miestami máš až pocit vznášania sa. Vie to byť až relaxačné, počuješ len šum vetra a vlastný dych.

Zipline vyzerá a znie oveľa desivejšie, než aké to v skutočnosti je, ale ak mi neveríš, chápem to. Tiež som tomu neverila.

Vstupenka aj s gopro kamerou stojí okolo 140 eur, štartovací bod je v nadmorskej výške 1680 m a dĺžka vzdušnou čiarou sú skoro tri kilometre. Prirátaj si štvrtý na prechod medzi pristávacou platformou a pevnou zemou.

Výhľad do priepasti pripomínajúcej grand canyon je už len bonusom. Aj keď uznávam, že z reštaurácie bol výhľad menej stresujúci.

A na záver veľké pivo a sviečkovú, prosím

Po takmer úpaloch zo slnka, takmer prechladnutiach z klimatizácie a niekoľkých vystreleniach adrenalínu v krvi nás zrejme agentúra chcela odmeniť. Vzala nás preto na večeru do jedine českej reštaurácie v okolí.

Dostali sme čapované pivo Budvar (hoci všade svietilo logo Pilsneru) a na úvod fantastický hovädzí vývar, vďaka ktorému nám konečne klíma prestala prekážať.

Nasledovalo degustačné menu tradičných jedál: medzi nakladaný hermelín, tlačenku, vyprážaný syr, sviečkovú a stroganov sa im podarilo prepašovať chicken tikka.

Bar a reštauráciu Socials síce založil Čech, ale nezvládol pandémiu a podnik prevzal miestny majiteľ.

Už zmenšená porcia sviečkovej. Požiadali sme o menšie porcie, lebo sme ich nevládali všetky dojesť. (zdroj: Tímea Krauszová)

Šéfkuchár sa však všetky recepty poctivo naučil a musím napriek riziku nechcenej internetovej reakcie povedať, že mi navaril asi najlepšiu sviečkovú, akú som kedy mala. Aj všetky ostatné jedlá boli ako od babičky (s výnimkou chicken tikka, lebo tú mi moja babička nikdy nenavarila).

Myslím, že vzhľadom na môj vlastný pôvod som bola naklonená fandiť mu, ale na rozdiel odo mňa šéfkuchár nemá české korene. O to prekvapivejší bol výsledok a o to viac nás mrzelo, že sme večeru celú nedojedli.

S tou predložkou "naj" som to myslela smrteľne vážne a ak raz RAK navštíviť, odporúčam ti neobjednávať si predjedlá.

Šalátik je v skutočnosti plná porcia šalátu so zdrojmi tukov, bielkovín a sacharidov, "starters" tu pokojne môžu znamenať aj polovicu hamburgeru či dve deci polievky, a bez ohľadu na náš hlad sme jednoducho málokedy dokázali zjesť všetko, čo nám priniesli.

Nenatrafili sme na jedinú vec, ktorá by nám nechutila. Miestne sladké jedlá nás odrovnali, bohato korenené mäsá a ryby boli šťavnaté a plné chuti, a prílohy sú bohaté na zeleninu a obilniny, takže sa naješ dobre aj zdravo.

V úvode som sa pýtala, či je Rás al-Chajmá zaujímavá destinácia pre slovenských turistov. Ak stále chodíš do Dubaja alebo za exotikou do Egypta, je načase navštíviť niečo menšie, kde sa nebudeš tlačiť s tisíckami turistov na jednom mieste, a pritom stále zažiješ všetko, čo k dobrej dovolenke patrí. More, hory, slnko, nákupy, jedlo či kúsok histórie, o ktorej v našich končinách tak málo vieme.

Na press trip nás pozval miestny úrad pre cestovný ruch Ras Al Khaimah Tourism Development Authority.