Venom sa aj v poslednom tanci potáca mimo rytmu. Zachraňuje ho humor a akčné scény

Sony naďalej neúnavne žmýka svoj skromný katalóg superhrdinov spätých so Spidermanom. Vďaka trocha prekvapivému finančnému úspechu prvých dvoch dielov na nás do tretice číha Tom Hardy v čudesnej dvojrole investigatívneho reportéra na voľnej nohe, ktorého telo si na prežitie vybrala symbiotická hmota z vesmíru Venom.

Tretí film zo série nevystupuje z nastúpenej cesty lemovanej nedopečeným príbehom, detinským humorom, ale aj obdivuhodne priamočiarou snahou o zábavu. Posledný tanec je najznesiteľnejším počinom zo série najmä vďaka prepracovaným akčným sekvenciám.

Jedovatá love story

Po dvoch častiach tentoraz prvýkrát absentuje romantický motív, ktorý bol, povedzme si otvorene, aj doteraz plochý a nie veľmi inšpiratívny. Jeho vynechanie je však predsa prekvapením.

Jediným príbehom lásky, s trochou preháňania, je spolunažívanie medzi Eddiem a jeho symbiotikom Venomom. Tí si po krátkom rozchode v predošlom filme našli spôsob, ako spolu existovať a zo života v jednom tele sa naučili obojstranne profitovať. Za rok v jednom tele sa doslova zžili a stali sa z nich viac ako najlepší kamaráti.

Priateľstvo má mnoho podôb (zdroj: Sony Pictures)

Ich využívanie jedného tela nabralo definitívne symbiotickú polohu. V rámci motivácií, rozmýšľania aj konania sa občas vtipne a inokedy dojemne dopĺňajú. Hoci sme si ako diváci vedomí zvláštnosti ich vzťahu, v podarenejších momentoch cítime emocionálnu hĺbku.

Vyjadrenia režisérky Kelly Marcelovej, ktorá sa podieľala na všetkých troch scenároch, o filme ako o najšialenejšom rom-com príbehu sú však predsa prehnané.

Všetko stojí na Hardyho mohutných pleciach

Kombináciou statného nevysokého tela a trýzneného a zároveň hravého pohľadu pripomína Tom Hardy hollywoodsku verziu Milana Ondríka z filmu MIKI. Ich roly majú spoločný aj jednoznačný vnútorný konflikt a zámerne nahlúply humor.

Hardymu však v Poslednom tanci bolestivo chýbajú spoločníci. On aj jeho parazit vstupujú do interakcií so zvyškom postáv zásadne akoby mimochodom. Veľkú väčšinu z nich pritom len spoznávajú, keďže sa v rámci trilógie objavujú po prvýkrát.

Pozeráme sa na stereotypných vojakov, stereotypných vedcov či stereotypne pomätenú rodinku amatérskeho hippies ufológa.

Tom Hardy je tak na naplnenie očakávaní divákov v segmente interakcií celkom sám. Hodnotenie toho, do akej miery sa mu to darí, záleží na tom, či konkrétny divák považuje jeho špecifické herecké predvedenie rozdvojenej osobnosti za humorne milé, alebo sa mu zdá jednoducho smiešne.

Tak hlúpo, ako sa len dá

Príbehovo sa trojka rozchádza s prvými dvoma dielmi. Eddieho Brocka a Venoma v jednom síce stretávame v mexickom exile, kde sme ho na konci dvojky zanechali, no jeho nasledujúce dobrodružstvo nemá s tými minulými veľa spoločného.

Počas znesiteľnej minutáže sledujeme trocha úmorný roadtrip z Mexika do New Yorku bez stopy po multiversových zápletkách, ktoré nedávne marvelovky hojne využívajú.

Ostáva záhadou, prečo sa tvorcovia tretieho dielu konečne neodhodlali priznať farbu a vydať sa hrdo cestou komédie, keďže humorné tóny svedčia Hardymu obývanému parazitickým monštrom určite najviac.

Film sa, naopak, do tretice urputne pokúša obšťastniť komplexnejšie očakávania publika. Robí to však nemotorne. Pri vystupovaní z humornej polohy vždy kríva minimálne na jednu nohu.

Venom nachádza rôznych hostiteľov (zdroj: Sony Pictures)

Jednotlivé nálady sú totiž natoľko rozdielne, že ich zosúladenie do stráviteľnej podoby si vyžaduje režisérsky kumšt, ktorým Kelly Marcel, zdá sa, neoplýva.

Z grotesky v lasvegaskom kasíne prechádzame k tanečnej choreografii a o pár sekúnd k prestrelke s monštruóznymi príšerami z hlbín vesmíru celkom znenazdajky akoby náhodou.

Tretí Venom sa nevyhýba ani typickému nešváru blockbusterov a všetko sa v ňom deje tu a teraz. Limity fyzikálnych zákonov či plynutia času sú naschvál odignorované rovnako ako hodnota života vojakov alebo stoviek nevinných pasažierov lietadla. Aj logických chýb sú tu celé priehrštia.

Najväčší rozprávačský hendikep tvorcov cítime nanešťastie v polohe, do ktorej tretí Venom načiera vôbec prvýkrát. Potenciál medzigalaktického konfliktu je nepochopiteľne zabitý hneď v zárodku.

Záporná postava v podobe otca symbiotov Knulla sa hnevá a koordinuje vyslanie nasrdených monštier na Zem s cieľom zabiť Venoma. Hrozby šepkajúceho a učupeného zloducha z hlbín vesmíru však nepôsobia ani zďaleka hrozivo a sám je preto bezzubý a nadbytočný.

Klasické guilty pleasure

Z hľadiska využitia CGI môžeme našťastie konštatovať od čias prvého dielu výrazný posun, vďaka ktorému sú aj technicky náročné sekvencie divácky príťažlivé. Sliz pôsobí lepkavejšie a príšery skutočnejšie. Fanúšikovia akčných scén sa pritom dočkajú štedrej nádielky akcie vrátane doslovne aj emocionálne bombastického záveru.

Všetky okrem hlavnej postavy pôsobia ako komparzisti (zdroj: Sony Pictures)

Dnes môžeme celkom jednoznačne konštatovať, že tendencia zámerne hlúpych marveloviek, ktorú Sony začalo prvým Spidermanom s Tobey Maguirom a naposledy nám ju pripomenula bizarná Madame Web, má v trilógii Venom skvelého nasledovníka.

Ak však zoberieme do úvahy, že prvé dva diely zarobili v súčte takmer jeden a pol miliardy eur, očakávať odklon od „víťaznej“, hoci umelecky neambicióznej stratégie by nebolo rozumné.

Posledný tanec Venoma nie je „venomenálny“. Zvládol ho však so cťou sebe vlastnou a nízko nastavenú latku predchodcov preskočil aj s krátkym rozbehom.