Silent Hill 2 (2024)
Hru na recenziu poskytla spoločnosť Cenega
Nie je veľa hier, ktoré si zaslúžia uznanie za to, že sa im podarilo definovať určitý žáner. Ak by sme túto poctu mali priradiť konkrétnemu titulu za hororový žáner, jedným z hlavných finalistov by bola séria Silent Hill.
Naše prvé zoznámenie prebehlo ešte v roku 1999, na konzole PlayStation 1. Rovnako kvalitný druhý diel vyšiel len o dva roky neskôr, najskôr na PlayStation 2. A práve tento diel sa dočkal vylepšenia pre moderné konzoly a počítače.
Patrí nielen k tým najlepším z celej série, ale aj z celého žánru. V novej verzii chce hra navyše osloviť nielen verných fanúšikov, ale aj úplných nováčikov.
Vypni svetlo a zatiahni žalúzie
Silent Hill vždy bol a bude o dokonalej atmosfére schopnej prenasledovať ťa aj dlhé hodiny po skončení hrania. Desivé prostredie zahalené v hmle, bizarné postavy a príbeh plný slaných sĺz a krvi - to všetko si vyslovene pýta tvoju pomocnú ruku.
Pred spustením hry si preto adekvátne priprav svoj herný brloh – zatiahni žalúzie, stlm všetky zdroje svetla a zabezpeč si úplné ticho. Najväčší zážitok docieliš použitím kvalitných slúchadiel, no svoje čaro má aj kvalitný priestorový zvukový systém.
Silent Hill 2 je priamočiary hneď od začiatku a nebude pred tebou nič skrývať. Ako hlavný hrdina sa ocitáš v malom mestečku, z ktorého ťa kontaktovala tvoja manželka. Je však niekoľko rokov mŕtva.
Už prvé minúty v hre ti ukážu jej smerovanie. Na pozadí hrá známa hudba spôsobujúca zimomriavky a ty z prázdneho parkoviska kráčaš lesnou cestou do neďalekého mesta.
Všade je mrazivé ticho, okolo hustá hmla a spoločnosť ti robí len občasné zapraskanie vetvičiek. V podvedomí cítiš, že na tomto mieste sa životu veľmi nedarí a to, čo ťa čaká, príjemné určite nebude.
Je úžasné sledovať, ako sa dizajnérom podarilo behom prvých desiatich minút vybudovať dokonalú atmosféru aj bez toho, aby ti ukázali čo i len jednu príšeru, alebo ťa akokoľvek vyľakali.
(zdroj: Konami)Pre fanúšikov strachu
Silent Hill 2 je čistokrvný horor a umelecké dielo v jednom. Je dokonalou ódou na strach a virtuálnym zhmotnením nočnej mory, ktorú by si na vlastnej koži zažiť rozhodne nechcel.
Od začiatku až do konca ti ani na chvíľu nenechá vydýchnuť, teda s výnimkou bezpečných miest pre uloženie hry. Bude ťa desiť pokojne aj svojím tichom, nervy ti vyšponuje až na prasknutie a pri stretnutí s každým novým typom nepriateľa prežiješ jemný infarkt.
Starší hráči odchovaní na pôvodnej verzii si môžu vydýchnuť, moderné spracovanie tejto klasiky dopadlo ešte lepšie, ako sme si mohli priať.
Priprav sa preto na jedinečných nepriateľov v podobe desivých monštier, či postáv tak hrozných, že ťa pri prvom stretnutí vystrašia. Budeš s nimi bojovať, strieľať do nich, ale aj sa im vyhýbať a utekať pred nimi.
Aj z pohľadu mladšieho hráča neznalého krásy nedokonalých CRT televízorov a monitorov je nová verzia dokonalou hrou. Pamätník si nájde úplne rovnaký základ a aj väčšinu hry, no s niekoľkými doplnkami navyše.
Zmeny sú spracované citlivo s ohľadom na pôvodný obsah. Niektoré časti nájdeš mierne zmenené, niektoré sú dokonca úplne nové.
(zdroj: Konami)Mrazivé detaily
Silnet Hill 2 si nezahráš na všetkých moderných herných platformách, hra je aktuálne dostupná len pre majiteľov počítačov a hernej konzoly PlayStation 5. Na Steam Decku a obdobných zariadeniach si hru zahráš tiež, avšak len pri nastavení nízkych detailov.
Grafika je pre dosiahnutie čo najlepšieho zážitku dôležitá. Hra využíva všetky vymoženosti Unreal Engine 5 a tak, ako dobre vyzerá, je aj diabolsky náročná.
Veľa závisí aj od kapacity pamäte tvojej grafickej karty, aj pri najnižších detailoch a Full HD rozlíšení hra potrebuje až 7 gigabajtov. Maximálne detaily si zoberú ešte o tri gigabajty viac.
Pri nastavení najvyššej kvality, ray-tracingu a 4K rozlíšenia sme aj s našou grafickou kartou GeForce RTX 4070 Ti Super mali problém dosiahnuť úplne plynulé zobrazenie. Najmenej problémové je hranie na hernej konzole.
S hernou konzolou alebo výkonným počítačom je vizuálna stránka hry naozaj skvelá a dokonalo dotvára celú atmosféru. Našťastie hra vyzerá stále dobre aj pri nastavení nízkych detailov a s vypnutým ray-tracingom.
(zdroj: Konami)Desivé, no zároveň návykové
Silent Hill je miestom, v ktorom by sa asi nikto nechcel ocitnúť naživo. Aj vo svojej virtuálnej podobe je desivým zážitkom, ktorý si ale budeš chcieť užiť do posledného detailu.
Táto hra sa nedá prejsť na rýchlosť. Je z veľkej časti založená na podrobnom skúmaní okolia, prehľadávaní miestností a hľadaní všetkých zabudnutých predmetov a poznámok.
Prežitie je možné len v prípade, ak sa do hry naozaj ponoríš a poriadne ju spoznáš. Jedine tak sa vybavíš dostatočne na to, aby si nemusel utekať pred prvým silnejším nepriateľom.
Je to zábava na dlhé hodiny, počas ktorých sa budeš skutočne báť, budeš aj v skutočnosti na stoličke uskakovať pred desivými postavami a možno občas aj vypínať hru, aby ti klesol krvný tlak.
Vyslovene slabých miest je veľmi málo, nám prekážalo len samotné ovládanie. Často sme sa ani s gamepadom nedokázali na prvý pokus správne nasmerovať pre želanú akciu a pri náročných súbojoch sme preklínali nie veľmi presné reakcie postavy.
