Filip Fuljer je jedným z mála hubárov na Slovensku, ktorí dubáky nezbierajú. Ak v lese narazí na hríb, nepoteší sa ako väčšina ľudí a domov nechodí s plným košíkom.
Vo svojom výskume sa venuje lúčniciam - hubám rastúcim na lúkach. Po lesoch a lúkach väčšinou kráča so škatuľkou, do ktorej si nájdené lúčnice odkladá. Občas sa mu preto stane, že si ho ľudia pomýlia so zberačom psychoaktívnych lysohlávok.
Realitný expert: Ceny bytov v Bratislave nebudú donekonečna rýchlo rásť. Trh čaká veľká zmena Čítajte Za posledné roky sa mu podarilo pomenovať päť nových druhov húb. Mrzí ho však, že veda na Slovensku nemá vytvorené vhodné podmienky na rozvoj.
Zatiaľ čo v Nórsku štát podporuje mykológov štedrými grantami, na Slovensku vedec so skončeným tretím stupňom vysokoškolského štúdia zarobí menej ako predavač v supermarkete Lidl. Veľké posuny Filip v najbližších rokoch neočakáva.
Teší ho však, že mladá generácia sa k prírode, lesom a hubám samotným nespráva tak ako staršia generácia, ktorej podľa neho chýba úcta k prírode. Napriek tomu, že v lesoch trávi celé dni, medveďov sa nebojí. Väčší strach vraj má z ľudí.
Keď dnes niekto príde z lesa a povie, že nenašiel žiadne huby, lebo už bolo všetko vyzbierané, je to len ilúzia alebo naozaj u nás húb rastie pomenej ako kedysi?
Z roka na rok bude podľa mňa ťažšie huby zbierať. Tento rok to napríklad bola katastrofa. Za júl a august nám napadlo veľmi málo zrážok, neprišiel k nám jediný poriadny búrkový systém, ktorý by vydržal dlhší čas. Ten deficit zrážok bol brutálny.
To, čo my zbierame ako huby, sú len plody. Pod zemou sa nachádza mycélium alias podhubie, zložené z mikroskopických vlákien, ktoré sú medzi sebou pospájané. V mycéliu kolujú živiny, vďaka ktorým je huba vyživovaná. Toto podhubie môže byť veľké aj niekoľko desiatok štvorcových metrov.
Keď neprší a podhubie nedostane výživu, nerozvíja sa a neplodí huby. Tento rok sme na väčšine slovenských lokalít našli minimum húb, rozbehlo sa to až koncom septembra a v októbri.
Ak sa v dôsledku klimatických zmien budú extrémy počasia zintenzívňovať, môže sa stať, že huby nebudú rásť takmer vôbec, prípadne príde extrémny rast húb a potom znovu nič.
Momentálne na Slovensku prežívame vrchol hubárskej sezóny?
Áno, vrchol hubárskej sezóny prebieha práve teraz, tento a budúci týždeň. Zvyčajne to býva trošku skôr, začiatkom septembra, ale tento rok sme doplatili na veľký deficit zrážok. Na niektorých miestach nám chýbalo 200 až 250 mililitrov zrážok, čo je naozaj veľa.
Keď si predstavíš, že v Bratislave za rok padne okolo 600 mililitrov zrážok, tak v tomto prípade by prišla o tretinu z nich. Od septembra sa však hubárska sezóna začala postupne čoraz viac rozbiehať.
Takéto hríby dubové Filip Fuljer necháva v lese. (zdroj: archív Filipa Fuljera)Mení sa v tomto období tvoj bežný režim?
Keďže sa nevenujem hríbom, ale lúčniciam, teda hubám rastúcim na lúkach, tak pre mňa sezóna začína práve v tomto období. Tieto huby rastú najmä na jeseň často pred tým, ako napadne prvý sneh.
Vtedy sa takmer každý deň vydávam do terénu, od rána do večera zbieram huby a zvyšok roka nazbierané vzorky s kolegami analyzujeme v laboratóriu za mikroskopmi.
Moja práca v teréne je len prvý krok, následne začínajú ďalšie metodické postupy, vo všeobecnosti sa však venujem taxonómii, teda opisovaniu nových druhov či zaraďovaniu do rôznych taxonomických jednotiek.
Stretávaš teraz v lesoch veľa hubárov?
