Until Dawn
Hru na recenziu poskytla spoločnosť Sony
Ubehlo už dlhých deväť rokov, keď sme sa mohli po prvýkrát ponoriť do príbehu plného napätia, tmy, strachu a zomierania. Until Dawn priniesol na obrazovky televízorov dovtedy nie veľmi známy žáner s príbehom, ktorého tvorcom je samotný hráč.
Tento systém, samozrejme, nie je úplne nový, tí starší hráči si pravdepodobne pamätajú sériu knižiek, v ktorej dej fungoval na rovnakom princípe. Čitateľ bol pravidelne postavený pred zásadné rozhodnutia, ktoré nakoniec viedli k jednému z mnohých koncov.
Until Dawn teraz prichádza po druhýkrát, nie však v podobe pokračovania, ale len ako výrazne vynovená verzia pôvodnej hry. Tvorcovia nám sľubujú dokonalý vizuálny zážitok a aj nejaký ten obsah navyše. Oplatí sa oprášiť túto hru alebo je len drahou stratou času?
Pre fanúšikov strachu
História hry Until Dawn siaha ešte do čias hernej konzoly PlayStation 3, ktorej majitelia si hru mali zahrať ako prví. Nakoniec sa však po zrelom zvážení stala jednou z hlavných exkluzívnych hier pre PlayStation 4.
V tom období prišla s nie veľmi rozšíreným konceptom, navyše zabaleným do vizuálne lákavého šatu. A hoci sa hra nedočkala obrovského úspechu, tak záujem hráčov bol natoľko veľký, že vývojárske štúdio vytvorilo celú sériu podobných hier.
Možno si aj ty zachytil hry ako The Quarry, Houase of Ashes, či The Devil in Me. Všetky majú spoločný koncept a vďaka temnej atmosfére potešia najmä hráča, ktorý sa jednoducho rád bojí. Strach je tak základom aj hry Until Dawn.
Ak by sme túto hru mali prirovnať ku konkrétnemu filmovému žánru, tak to bude béčkový horor s tínedžermi v hlavnej úlohe. Tento typ filmov je obľúbený vďaka jednoduchému deju, nájdeš tu pekných hercov, hektolitre krvi a občas aj nejaké odrezané končatiny alebo črevá.
Hra sa drží overenej šablóny, v ktorej ti na začiatku postupne naznačí základnú zápletku, následne ťa zoznámi s postavami a až potom to naozaj rozbehne, aby sa to všetko ukončilo epickým záverom.
(zdroj: Supermassive Games)Keď záleží na tvojich rozhodnutiach
Samotný princíp hry je vo svojej podstate veľmi jednoduchý. Ty ako hráč ovládaš vždy jednu z postáv v dokonale spracovanom 3D svete. Pohybuješ sa s ňou, skúmaš okolie a snažíš sa nájsť predmety alebo objekty hodné interakcie.
Pomedzi to sa postupne odvíja príbeh, prebiehajú rozhovory a priebežne sa dostávaš do situácie, keď sa musíš rozhodnúť, čo ďalej spravíš alebo ako sa presne zachováš.
Spočiatku sú tieto rozhodnutia na prvý pohľad neškodné a pri niektorých je naozaj jedno, ako sa zachováš. Niektoré rozhodnutia však majú svoj neskorší význam, čo ti hra v správnom momente aj pripomenie.
V podstate prvá tretina hry len postupne tvorí atmosféru a pripravuje ťa na časť, keď sa príbeh naplno rozbehne. Veď skupina mladých ľudí na horskej chate v treskúcej zime, to je kombinácia vyslovene si koledujúca o problémy.
A tak v momente, keď už budeš perfektne oboznámený s princípom hry a všetkými postavami, sa začnú veci nepekne komplikovať. Prezrádzať dejové zvraty ti nebudeme, no vedz, že sa máš na čo tešiť.
Z postupne budovanej atmosféry sa hra zmení najskôr na triler, aby skončila ako desivá akcia, pri ktorej budeš bojovať o holý život. Scenár je naozaj dobrý, aj keď, samozrejme, nečakaj žiadne špeciálne posolstvo.
(zdroj: Supermassive Games)Skvelá grafika s jednou výhradou
Hlavným dôvodom na vznik novej verzie hry je zlepšená grafika. Už pri tej pôvodnej sme mali k nej určité výhrady a na novej generácii konzoly PlayStation nepôsobila úplne najlepšie.
Novinka našťastie neprináša len drobné kozmetické zlepšenia, celý herný svet je zásadne prepracovaný. Objekty sú detailnejšie, množstvo scén je úplne prepracovaných a aj samotné postavy sú na tom lepšie, a to nie o jednu, ale rovno o dve generácie.
Zmenilo sa aj celkové osvetlenie, od ktorého závisí atmosféra hry. Tmavá noc je teraz o niečo desivejšia, prechádzka lesom strašidelná a pohľad na zapadajúce slnko vyslovene epický.
O rôzne scenérie tu našťastie nie je núdza. Budeš sa túlať zasneženým lesom, blúdiť opustenými budovami a pozrieš sa aj do bane. A aj keď si dizajnéri vo veľkom pomáhali prácou s tmou a tieňom, tak výsledok nikdy neskĺzol do tmavého chaosu.
Naša jediná výhrada preto smeruje k pohybu postáv, lebo ten jediný sa v porovnaní s predchodcom nijako nezmenil. Kŕčovité pohyby a artikulácia sú viditeľne dekádu pozadu a kazia inak vynikajúci dojem.
(zdroj: Supermassive Games)Zahráš si ju pokojne aj desaťkrát
Nie je veľa hier, ktoré sa naozaj oplatí zahrať si hneď niekoľkokrát. Until Dawn je však výnimkou, schopnou ťa zabaviť znova po dlhých rokoch a potom opäť hneď na druhý deň, ako ju dohráš.
Desiatky rôznych rozhodnutí ti zaručia, že sa nikdy nebudeš nudiť a značná časť hry tak môže na druhý pokus pôsobiť odlišne. Aby si nemusel opakovať úplne všetky časti, tak po prvom dosiahnutí konca sa ti sprístupnia jednotlivé kapitoly.
Pre nás bolo veľmi zábavné sa ihneď po dohraní vrátiť k niektorým dôležitým rozhodnutiam a vyskúšať si, ako sa zmení zvyšný priebeh hry po zvolení inej alternatívy. Kým niektoré rozhodnutia zmenia dej len veľmi málo, tak naopak niektoré ťa môžu pripraviť o celú časť hry alebo pôvodný dej rozšíria.
V hre tak môžeš stráviť výrazne viac ako len pár hodín a keď potrebuješ pozbierať všetky ocenenia, tak sa priprav na desiatky hodín skúšania rôznych kombinácií a na hľadanie všetkých skrytých objektov a totemov.
Until Dawn je vo vynovenej verzii aj po rokoch skvelým mixom interaktívneho filmu a hry. Ponúka slušnú porciu zábavy, samozrejme len pre tých, ktorí sa radi boja. Neprichádza však v úplne najlepšom čase, keďže milovníci strachu majú k dispozícii ďalší remaster, Silent Hill 2.
