Herec Jakub Švec stvárňuje postavu vypočítavého gardistu Jula v seriáli Dunaj, k vašim službám. Ako Julo pôsobí tvrdo, drsne a nekompromisne.
Skutočný Jakub Švec je však iný ako seriálový Julo. V minulosti čelil posmechu a šikanovaniu, pretože vraj pôsobil príliš žensky. Napokon pochopil, že potláčať samého seba a spĺňať spoločenské predstavy je mu skôr na škodu.
Lesana Krausková z Dunaja: Hybnou silou dnešnej slovenskej spoločnosti je strach, ktorý ovláda ľudí Čítajte Dnes hovorí, že identita muža v spoločnosti sa zmenila - z ideálu terminátora postupne prechádza k citlivosti a krehkosti, čo je podľa neho oveľa viac sexy.
"Smutné je, že dnes nám stále vládnu ľudia, ktorí vedia najlepšie trieskať po stole. Podľa mňa nemá vládnuť ten, kto je silnejší, ale ten, kto je múdrejší a vie citlivo rozhodovať," hovorí.
V niekoľkých rozhovoroch si opisoval svoje detstvo a to, ako si sa stal terčom šikanovania, lebo si nespĺňal stereotypnú predstavu o výzore chlapca. Vraj si pôsobil príliš žensky.
Každý v detstve nejako pôsobí. Ja som asi nezapadal do predstavy typického chlapca, ako to máme osvojené v predstavách od rodiny, zo školy či z okolia.
Mal som vyšší hlas, dlhšie vlasy a raz si ma splietli s dievčatkom. Celkom ma to trápilo. Naschvál som si začal podsádzať hlas nižšie, ostrihal som sa, menil som chôdzu, aby som pôsobil stereotypne mužsky.
Je to nebezpečná cesta, človek stráca samého seba. Nemá šancu objavovať to, čo skutočne cíti. Keď v skorom veku začne odchádzať od svojej autenticity, môže ho to priviesť do temných chvíľ.
Ako si sa s tým vyrovnal postupom rokov?
Vyrovnal som sa s tým zaujímavo, pretože som to dlho neriešil vôbec. Odpájal som sa od seba, prestal som sa rešpektovať, ignoroval som, čo naozaj cítim, čo naozaj chcem. Nemal som odvahu odolať tomu trápnemu tlaku.
Vyrastal som v období, keď existoval gigantický nápor na to, ako má vyzerať chlapec. V škole bolo bežné, že si deti nadávali do gejov a lesieb, mužatiek, keď chlapcov šikanovali, ak nehrali futbal a dievčatá neboli dostatočne ružové. To bolo katastrofálne a kruté.
Keď človek žije niekoľko rokov tak, že pracuje na tom, aby nebol sám sebou a ešte to spojí so svojím vražedným perfekcionizmom, vorkoholizmom a ambicióznosťou, to ma dopravilo do naozaj mrazivej temnoty.
Čo s tebou spravilo toto temné miesto, na ktorom si sa ocitol?
Jasné, že sa to nestane za deň, ale niekoľko rokov je dosť na to, aby sa ľudská duša zdevastovala. Nakoniec som musel čeliť rozhodnutiu, že sa buď môžem zachrániť, alebo nezachrániť.
Zistil som, že keď som úplne na dne, som paradoxne najsilnejší. Zachránila ma geniálna psychologička, ku ktorej ma dotiahol môj pedagóg na vysokej škole. Začal som sa oslobodzovať a nabral som odvahu byť kritizovaný a kašľať na nápor predstáv o tom, ako má čo vyzerať.
(zdroj: Lukáš Kimlička)Pozor, musím podotknúť, že v detstve som napokon istý čas šikanoval iných aj ja sám.
Za čo?
