Nie je také náročné získať džob, ako si zabezpečiť, že si ťa zavolajú znovu, vraví o realite modelingového sveta topmodelka agentúry Elite Bratislava Erika Palkovičová.
"Modeliek je veľmi veľa, agentúr tiež, preto si klienti môžu vyberať a ja sa musím zamýšľať nad tým, ako si ich udržím," dodáva.
Avšak to, čo vlastne klienti hľadajú, sa v posledných rokoch zmenilo. Typológia sa rozšírila a kým pred rokmi na pľaci boli len veľkosti XS a S, dnes je bežné prešívať M-kové a L-kové modely na menšie veľkosti. Klienti chcú vo výsledku pestrejšie vyzerajúce kampane, hoci skúsená modelka hovorí, že to nie je vždy autentická snaha.
Rozhovor pôvodne vznikol v beauty podcaste Rutina a bol prepísaný do textovej podoby.
Máš za sebou desiatky kampaní aj tituliek magazínov. Čo dnes hľadajú klienti, vďaka čomu sa ti darí uspieť?
V prvom rade ide naozaj o vzhľad, modelka musí spadať do nejakej typológie, ak hľadali nižšiu blondínku, tak vybrali mňa, ak potrebovali vyššiu brunetku, vybrali niekoho iného.
Ale svet modelingu je malý, klientov aj tím stylistov, makeup artistov a tak ďalej stretávam rovnako v Paríži aj v New Yorku. Je dôležité vytvoriť si s nimi vzťah a stať sa tým človekom, ktorého chce tím znovu vidieť. Na trhu je veľa krásnych báb, ale preriedi sa to tým, kto má akú osobnosť.
Erika na titulke španielskeho Vogue. (zdroj: Vogue)Čiže nejde len o výzor, ale aj o to, či si na pľaci sadnete?
Je to tak. Jedna vec je ako vyzeráš, ale z tvojej comp karty alebo z päťminútového kastingu nevyčíta, aká si a ako sa budeš správať trebárs po desiatich hodinách na sete. Nie je také náročné získať džob, ako si zabezpečiť, že si ťa zavolajú znovu.
Modeliek je veľmi veľa, agentúr tiež, preto si klienti môžu vyberať a ja sa musím zamýšľať nad tým, ako si ich udržím. Klienti si podľa mňa teraz skôr bookujú modelky, ktoré majú overené, a nie nováčikov.
Pozn. red: Comp karta je krátka tlačená prezentácia s aktuálnymi fotkami, rozmermi a ďalšími základnými informáciami o modelke.
Raper Supa: K spoločenským témam sa vyjadrujem, lebo za veľa ľudí cítim obrovskú zástupnú hanbu Čítajte Kedysi mal niekto nový viac príležitostí?
Kedysi naša víťazka Elite Model Look mala trinásť rokov a mohla precestovať svet. Teraz podľa mňa agentúry také mladé new faces ani neberú, radšej pracujú so skúsenejšími.
Z pohľadu konzumentky sa mi zdá, že sa preferencie v modelingu menia. Už nevidím len chudé vysoké telá, ale výber modelov a modeliek v rôznych kampaniach je pestrejší. Ako ťa tento posun smerom k diverzite ovplyvnil v tvojej kariére?
Ja som zo začiatku určite zapadala, aj keď som nemala výšku, preto som nikdy nebola na móle. Ale vždy som bola komerčnejšia modelka a nikdy som nečakala, že mi zavolá booker s tým, že podľa klienta som príliš chudá.
Keď som sa po covide vrátila do New Yorku, videla som, že modelingový svet sa zmenil. Mnohí klienti, s ktorými som mala dobré vzťahy, mi povedali, že v tom momente ma nemôžu booknuť, pretože som príliš chudá. Ale ja od 17 rokov vyzerám rovnako, postava sa mi nezmenila.
Booker mi potom potvrdil, že klientom sa zmenila typológia a ja som do nej nezapadala. Ale stále som mala klientov, ktorí ma chceli.
Videla si túto zmenu aj na pľaci?
Áno. Prvýkrát som videla, že sample sizes na fotení, ktoré bývali kedysi XS a S, boli aj M-ká a L-ká. Vtedy som začala chodiť na fitting aj na obyčajné fotenia, pretože na mieste boli krajčíri a tí museli väčšie oblečenie prešívať na mňa. Pri oblečení ako kožené bundy to šlo, pri spodnej bielizni to bolo už zložitejšie, nevyzeralo to dobre.
Klienti fotili od pondelka do piatka, denne dve rôzne baby, pričom tie veľkosti sa zrazu nepohybovali na škále XS - S, ale XS - XXL, pričom priemer dnes tvorí veľkosť M.
Titulka Harpers Bazaar. (zdroj: HP)Čo podľa teba viedlo k tejto zmene? Zmenili sa hodnoty, ktoré vyznávajú klienti, alebo je to reakcia na požiadavky zákazníkov?
Sčasti to môže byť o tom, že poďme si vážiť všetkých, ale predovšetkým je to silou sociálnych médií a cancel culture. Klienti sa boja, a preto si bookujú vždy tak, aby boli na pľaci aj belošky ako ja, aj černošky, dievčatá s ázijským pôvodom a tak ďalej.
Samozrejme, je veľmi zlé, že sme museli takto dlho čakať, kým rozmanitosť dostane priestor. Ale zdá sa mi to občas od klienta trošku pokrytecké a až časom uvidíme, u koho to bolo autentické a pre koho to bol len trend a snaha mať výtlak na sociálnych sieťach.
Fotografka Nina Skalíková: Neveru na Slovensku zľahčuje hlavne staršia generácia Čítajte Máš teda pocit, že niektorí klienti to robia len v snahe predať?
Nechcem škatuľkovať, nie každý je taký. Mám klientov, s ktorými robím roky a rada sa k nim vraciam. Ale najmä v Amerike vidím, že síce na pľaci je rozmanitosť, ale správanie k dievčatám ako som ja a napríklad k Afroameričankám je odlišné.
Ku komu sa správajú horšie?
Asi vieš, ku komu sa správajú horšie.
Ako to je napríklad pri fotení skincare, si tam autenticky bez mejkapu alebo aj na reklamu na kozmetiku ťa chcú nalíčiť?
Beauty kampaní som robila veľa a nepamätám si, že by som mala veľa mejkapu. Väčšinu som fotila v Paríži a tam je líčenie celkovo viac prirodzené v porovnaní s Amerikou.
Podľa mňa je to najmä o svetle a dobrých fotografoch.
Mejkap v týchto kampaniach nie je o tom, že vezmem niečo vysoko krycie. To potom strašne na fotkách vidieť, každý pór je zablokovaný. Skôr je to o tom, že mi dlho, dlho prečesávajú obočie, nepridávajú ani produkt, len prečesávajú. Alebo mi vytočia mihalnice.
Makeup artistka robí beauty mejkap fakt dlho, a pritom v konečnom dôsledku použije málo produktov.
Aký máš vzťah k beauty kampaniam?
Beauty fotenia sú moje obľúbené, lebo často strávime na pľaci celý deň, ale reálne robíme dve fotky. (smiech) Takže sa môžem porozprávať, dať si snack, a občas na mne niečo upravia.
Erika Palkovičová. (zdroj: Elite Model Bratislava)Robila si aj fashion editoriály, a tie bývajú aj celkom uletené. Stalo sa ti niekedy, že sa ti outfit alebo mejkap nepáčili natoľko, že si sa aj ozvala?
Ja osobne nemám rada mejkap. Už keď vidím, že mi niekto ide lepiť umelé mihalnice, tak sa musím na to nastaviť a vydržať to, lebo mi to je veľmi nepohodlné. Fakt obdivujem každého, kto si ich dobrovoľne ráno nalepí. (úsmev)
Niekedy pri vlasoch sa mi stane, že mi ich fakt ťahajú. Vtedy sa ozvem, slušne, často tých ľudí aj poznám, takže môžem ich požiadať o to, aby boli nežnejší.
Čo sa týka stylingu, nedávno som bola na fotení na Malorke a tie šaty boli strašne farebné. Tam sa miešali farby, tvary, materiály, všetkého bolo veľa. Nie je to môj štýl, ale ja sa pri fotení dávam do roly.
Predstavím si, že keby som si to ja obliekla, takto by som pózovala, takto by som v tom vyzerala. Moja práca nie je posudzovať mejkap alebo dizajn, ale dobre ho odprezentovať. Profesionalita je o tom, že to spravím najlepšie, ako viem, aby bol klient spokojný.
Autorka Ema Müller: Instagram mi dal priestor, preto ma články v médiách už netrápia Čítajte Je aj niečo semipermanentné, čo si si pre fotenie musela urobiť? Napríklad zosvetlené obočie alebo opálenie?
Celkovo nemám rada, ak mám niečo, čo nie je moje. Napríklad sprejové opálenie, čo vyžaduje veľa plavkových klientov. A nerobím práve preto ani vlasové veci, pretože bláznivé účesy či nebodaj farbenie by som nezvládla. Tie ponuky mi už aj z agentúry preposielajú len tak pre moju informáciu, lebo vedia, že to nevezmem.
Na ktorý tvoj look nikdy (v dobrom) nezabudneš?
Keď sme v Portugalsku fotili titulku a editoriál s Branislavom Šimončíkom, mala som parochňu a fotenie bolo inšpirované Samanthou Foxovou. Ten deň bol skvelý, bola to zábava a navyše aj fotky sú skvelé.
