Postavu s tmavou pleťou nemôže hrať beloch. Ani keď je to Jacob Elordi

Ja si pravidlá nevymýšľam...

(Zdroj: Koláž Closer/ SITA / AP Photo/Chris Pizzello)

Dnes sa budeme baviť o tom, prečo je problém, ak bieli herci hrajú postavy, ktoré majú pôvodne tmavú pleť. A prečo by niekedy nemal byť problém, ak herci tmavej pleti hrajú pôvodne biele postavy. Si zmätený/á? Vitaj pri 27. vydaní Happy Hour.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Každý pondelok ti rozprávam o trendoch a dianí v popkultúre a na sociálnych sieťach, o ktorom (ne)potrebuješ, ale tak trochu chceš vedieť.

Už tradične najskôr news. Minulý týždeň sa vydala Lana del Rey, vzala si Jeremyho Dufrena, ktorý robí turistického sprievodcu divokými močiarmi v Louisiane a turistom ukazuje aligátory. Ľudí, samozrejme, bavia memečká, toto sa páčilo mne. Na Netflixe som za dva dni bingla seriál Nobody wants this. Desať osviežujúcich dielov má vtipný scenár, kde sa nič nenaťahuje, všetko sa hneď vysvetlí a Kristen Bell s Adamom Brodym majú veľmi príjemnú chémiu. Lady Gaga má ryšavé vlasy, je na obálke septembrového vydania Vogue, vydala sprievodný album k filmu Joker: Folie à Deux a v Londýne urobila listening party pre fanúšikov. Gigi Hadid predvádzala na prehliadke značky Vetements, "oblepená" páskou kuriérskej spoločnosti DHL. Nezomierajme z toho, aký je dizajnér Guram Gvasalia kreatívny, jeho brat Demna pred dvoma rokmi páskou oblepil Kim Kardashianovú na prehliadke Balenciaga. Glamour písal o tom, ako si influencerky robia mejkap podľa thajského hrošíka Moo Deng, ľuďom stačí málo.

SkryťVypnúť reklamu

O Moo Deng a najmä o tom, ako to ľudia nezvládajú, keď ju navštívia v zoo som písala minulý týždeň. Venovala som sa aj Anne Delvey, ktorá sa z kriminálu vytancovala do televíznej šou. Ďakujem ti, že Happy Hour odoberáš. Ak ešte nie, odber si môže zapnúť na tomto linku. Každý pondelok budem v tvojom inboxe.

Súvisiaci článok Z kriminálu do telky: Podvodníčka Anna Delvey má domáce väzenie, no tancuje v televíznej šou Čítajte 

Naozaj búrlivé výšiny

Margot Robbie a Jacob Elordi budú hrať hlavné postavy (Catherine Earnshawovú a Heathcliffa) v novej adaptácii románu Búrlivé výšiny od Emily Brontë. Casting pripravovaného filmu si hneď po oznámení vyslúžil kritiku.

Heathcliff je totiž v knihe opisovaný ako tmavý muž s rómskymi či indickými črtami a Jacob Elordi je .... nuž, biely Milanko z Austrálie. Ľudia na sociálnych sieťach obvinili producentov z white washingu.

Na sociálnej sieti x (bývalý twitter) sa pýtajú, či tvorcovia vôbec čítali knihu. Populárne je aj tvrdenie, že ďalšia adaptácia už ani nemusela vzniknúť. Predtým si Heathcliffa zahrali Tom Hardy či Ralph Fiennes. Ale napríklad aj James Howson, ktorý bol jediným Heathcliffom zodpovedajúcim predstavám spisovateľky.

SkryťVypnúť reklamu

Heathcliff je vymyslená postava, rovnako ako napríklad Ariel, malá morská víla. Prečo by ho, tak ako v knihe, aj vo filme mal hrať herec tmavej pleti? A prečo Ariel môže byť tmavá, aj keď v knihe bola biela ako stena?

Poďme po poriadku. Aby sme sa dostali k white washingu, potrebuješ vedieť, čo je blackface a tiež, akú šarapatu narobil farboslepý casting.

V starom Hollywoode bolo bežné, že herci s tmavou pleťou mohli nanajvýš hrať stereotypné afroamerické postavy. Kuchárky, slúžky, robotníkov, prípadne vo filmoch a seriáloch vôbec neexistovali.

Černošské postavy často hrali belosi s tvárou nafarbenou uhlím či boxom a veľkými červenými perami. Takmer vždy išlo o satiru a výsmech. Tieto postavy sú známe najmä z kabaretných šou zvaných minstrel.

Takúto "masku" označujeme výrazom blackface, ktorý je považovaný za prejav rasizmu.

SkryťVypnúť reklamu

Hollywood sa s ním lúčil veľmi dlho a aj v posledných rokoch si na neho občas spomenul ako na "starého dobrého priateľa". Príklady totiž môžeš nájsť aj snímkach z posledných tridsiatich rokov. Blackface mali filmy Mad Man, 30 Rock ale aj seriál The Scrubs.

Problémová bola aj postava Roberta Downeyho Jr. vo filme Tropic Thunder. Hral herca, ktorý hral postavu tmavej pleti, a tak mal väčšinu filmu blackface. Hoci to produkcia filmu na čele s režisérom Benom Stillerom od začiatku vysvetľovala ako iróniu na praktiky Hollywoodu, zrejme to bolo, ako sa hovorí, too soon. Ľudia to nepochopili.

Citlivosť okolo blackface vysvetľuje aj komentátorka a podcasterka Aisha Harris. V komentári na New York Times naráža na scénu s Benom Stillerom vo filme Zoolander.

SkryťVypnúť reklamu

Stiller vyjde z bane umazaný od uhlia, ale kým ostatní baníci majú len škvrny na tvári, on vyzerá akoby sa vyváľal v boxe na topánky. Názory na to, či išlo o blackface, sa rôznili. Harris však hovorí, že ak sa musíme pýtať, či je niečo rasistické, tak pravdepodobne je.

Z blackface a stereotypného zobrazovania rasy však obvinili aj hercov a komikov tmavej pleti, napríklad Eddieho Murphyho alebo Dava Chapella.

(BTW: Dobrý text o histórii blackface a rasizmu v Hollywoode nájdeš na The Hollywood Reporter. Set Abramovitch mimo iného polemizuje aj o tom, ako plocho niektorí ľudia vnímajú rasizmus. V prípade filmového priemyslu je totiž systémový a inštitucionálny.)

White washing, čiže preferovanie bielych hercov a herečiek, bielych postáv a ignorovanie postáv a ľudí inej farby pleti, išiel s blackface ruka v ruke. V najväčších seriáloch svojej doby nebola jedna jediná hlavná postava inej farby pleti.

SkryťVypnúť reklamu

Priatelia, How I Met Your Mother, The O.C., Gossip Girl, Sex v meste, všetko bolo biele ako januárový sneh.

V posledných rokoch sa kvôli požiadavke a potrebe väčšej rasovej diverzity vo filmovom a divadelnom priemysle viackrát naskočilo na farboslepý casting. Jeho plácanie kade-tade však len ilustruje, že stále nechápeme ako to s tou rasou je.

"Každé obsadenie umelca do úlohy inej rasy, než je jeho vlastná, predpokladá, že umelec vstúpi do životnej skúsenosti osoby, ktorej kultúra nie je jeho vlastná. A preto každá voľba v tomto predstavení bude nevyhnutne len približná," hovorí na margo farboslepého castingu divadelná kritička Maya Philips v komentári na New York Times, pričom to prirovnáva práve k stereotypnej šou minstrel.

SkryťVypnúť reklamu

Za príklad dáva známy broadwayský muzikál Hamilton od Luisa Manuela Mirandu. Dej rozpráva príbeh jedného z "otcov zakladateľov" Alexandra Hamiltona na pozadí formovania moderných Spojených štátov amerických.

Problémom Hamiltona bolo, že príbeh otcov zakladateľov, ktorých v muzikály stvárňovali afroamerickí a latino herci, je trochu komplexnejší. Napríklad taký Thomas Jefferson bol aj otrokár. Vidieť ako ho na Broadway hrá Daveed Diggs, znamenalo, že autori muzikálu ignorovali celú jednu časť histórie týchto postáv.

Mohol Miranda vysvetľovať, že modernú Ameriku postavili imigranti, a tak je jedno, kto akej farby koho hrá.

Aj v prípade fiktívnych knižných postáv, ktorých osud je priamo spätý s ich rasou, môže byť slepý casting viac než sporný.

SkryťVypnúť reklamu

Heathcliff z Burlivých výšin je postava, ktorej charakter formovala farba jeho pleti. Zažíval rasizmus a odvrhnutie. A aj keď by som sa rada dve hodiny pozerala na Jacoba Elordiho, je pravda, že na jeho mieste mohol byť skôr Dev Patel.

Veľká časť ľudí si myslela, že Ariele nemala hrať Halle Bailey, pretože morská víla bola podľa knihy beloška. Rovnako narazila aj Rachel Zegler, ktorá sa predstaví v úlohe Snehulienky. Jej pleť nedosahuje mŕtvolnú bledosť Kristen Stewart z temnej verzie z roku 2012.Nehovoriac o tom, ako pri prvej sérii Bridgertonu všetci písali, že počas viktoriánskej éry černosi nenosili hodváb a satén.

Toto sú však príklady, kde farboslepý casting fungoval.

Bridgerton predstavuje utópiu, svet bez rasizmu. Farba pleti postáv nesúvisí s ich kultúrnym pôvodom, v seriáli vlastne neexistuje. Rasa a farba nehrá úlohu ani v Snehulienke či Malej morskej víle.

SkryťVypnúť reklamu

Obsadenie herečiek inej farby pleti tu má iný význam.

Všetky postavy z rozprávok a filmov môjho detstva hrali bieli herci a herečky. Ako beloška som tak nemusela čakať desiatky rokov, aby som v telke videla, že dievčatá mojej farby pleti môžu byť aj princezné a nielen slúžky.

Rozumiem túžbe vidieť svoje idoly a byť rozpoznaný. A veľakrát premýšľam, aké ťažké je v popkultúre nájsť svoj idol, ak si napríklad Róm alebo Rómka. Zároveň sa aj na búrlivom príklade Búrlivých výšin ukazuje, že casting v dnešnej dobe už nemá byť len bezhlavé obsadzovanie práve hot tvárí. Aby sme sa potom nemuseli ospravedlňovať.

Ešte veci, ktoré ma zaujali

Logan Roy na teba nakričí, aby si sa hýbal

Spoločnosť Asics si pri príležitosti Svetového dňa duševného zdravia nechala vypracovať štúdiu o vzťahu zamestnancov k ich pracovnému prostrediu. Štúdia s 26 tisíc respondentmi ukázala, že naša mentálna pohoda sa začína rozpadávať už po dvoch hodinách sedavej práce, zatiaľ čo level stresu vzrastie o 18 %. Podľa údajov štúdie stačí 15 minút aktívneho pohybu a mentálne zdravie a produktivita vzrastie o 22,5 %.

SkryťVypnúť reklamu

Loading

...

V kampani vystupuje herec Brian Cox, ktorého si pamätáš ako neurotického otca a magnáta Logana Roya zo Succesion, ktorý neustále vykrikoval Fuck off! V reklamnom poste sedí v saku za veľkým mahagónovým stolom a rázne vysvetľuje, prečo je pohyb pri sedavej práci dôležitý. Keď sa kamera oddiali, Cox stojí pred stolom a k saku má oblečené len šortky a tenisky. Je to skvelá a dosť desivá reklama.

Je tu niekto, kto drie za jeden ovocný deň v korporáte? (hah)

Kniha ako status

Írska autorka Sally Rooney vydala minulý týždeň novelu Intermezzo. Viaceré weby sa zhodujú, že obsah je už pri tejto autorke druhoradý, aspoň čo sa týka jej fanúšikov. Megaúspech novely Normálni ľudia, jeho následná seriálová adaptácia s Paulom Mescalom a Daisey Edgar-Jones, jej priniesli svetovú slávu aj nálepku „Salinger snapchatovej generácie“.

SkryťVypnúť reklamu

Loading

...

Jej v poradí štvrtá novela pod heštegom #intermezzo nazbierala na instagrame ešte pred vydaním vyše 130 tisíc postov. Sarah Jessica Parker čítala recenzný výtlačok na natáčaní novej série And Just Like That.

Knihy od Sally Rooney sa stali trademarkom mladej čitateľskej generácie aj akýmsi symbolom statusu. Vidíme ich na flatlays (radšej zjem žabu, ako vysvetľovať, čo je flat lay, tu klikni pre príklad) či nedbalo vykúkajúcich pri outfit checkoch. Je to symbol statusu: čítaš Sally Rooney, piješ cold brew a voniaš ako zadymené santalové drevo.

Intermezzo najbližšie týždne zaiste rozbije bookclubs po celom svete a úspech knihy na sociálnych sieťach ešte vzrastie. Kniha je u nás momentálne dostupná v angličtine, v decembri sa dočkáme českého prekladu. Ja si ju určite prečítam.

SkryťVypnúť reklamu

Zazvonil zvonec a vieš ako, hor sa do roboty. Ak ti Happy Hour spríjemnil deň, klikni na odber a každý pondelok ráno ho máš v inboxe.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťZatvoriť reklamu