Žena je po tragickej nehode nútená adoptovať si predčasne narodené dieťa.
Spochybňuje samu seba. Nevie, či bude schopná prevziať úlohu matky v spoločnosti, kde každý neúprosne hľadí len na svoje záujmy. Nemá okolo seba žiadnu podpornú komunitu a obrovskou výzvou je hrozba až nebezpečne rýchleho technologického pokroku.
Nie, nejde o najnovšiu drámu o rodičovstve v sociálne znevýhodnenom prostredí. Ide o jeden z najlepších animovaných filmov posledných rokov.
Do slovenských kín prišiel Rozzum v divočine od štúdia DreamWorks vznikajúci pod taktovkou režiséra Chrisa Sandersa, ktorý má na konte animované hity ako Lilo a Stitch alebo Ako si vycvičiť draka.
Robotka Rozzum, ktorú v továrni naprogramovali na to, aby ľuďom pomáhala v domácnosti so žehlením či s varením, po silnom tajfúne stroskotá na opustenom ostrove plnom zvierat.
Na ostrove každý prísne rešpektuje zákonitosti potravinového reťazca a smrť je prirodzenou a nevyhnutnou súčasťou života.
Keď Rozzum nechtiac zničí husie hniezdo a podarí sa jej zachrániť z neho len jedno nevyliahnuté vajíčko, pochopí, že bude musieť čeliť úplne novej výzve.
Keď plačú aj dospeláci
Robotka Rozzum po stroskotaní na opustenom ostrove skúša aplikovať svoje továrenské nastavenia a pomôcť každému zvieraťu, ktoré stretne. Väčšinou im však nechtiac uškodí, a tak si vyslúži spoločenskú izoláciu a prezývku monštrum.
Z jediného vajíčka, ktoré po súboji s miestnym medveďom zachránila, sa vyliahne príliš malé, príliš nemotorné a príliš slabé húsatko, ktoré by v bežnej divočine pravdepodobne dlho neprežilo.
Rozzum, cítiaca zodpovednosť za tragickú nehodu, sa ujme roly matky a odrazu čelí rovnakým výzvam ako všetky matky na svete. O to viac, ak ide o matky, ktoré si svoje dieťa osvoja alebo adoptujú.
(zdroj: Universal Pictures)Rozzum s pomocou miestneho outsidera lišiaka Finka, ktorý chcel pôvodne hniezdo vykradnúť a vajíčka pojesť, napokon z húsatka vychová Žiarika.
Najskôr sa správa ako robot, nevie plávať a ani lietať, za čo ho ostatné husi žijúce na ostrove začnú šikanovať, vysmievať sa mu a odvrhnú ho zo skupiny. Adoptívna matka je však preňho ochotná spraviť čokoľvek.
Venuje mu celé hodiny, len aby z neho spravila plnohodnotného člena kŕdľa husí pripravujúceho sa na migráciu do teplých krajín.
Nebudeme si klamať, pri scénach, v ktorých Rozzum siaha na dno svojich síl, len aby Žiarika naučila lietať, v kinosále vyronil slzu nejeden dospelák.
Je v poriadku byť iný
Keď človek sedí v kine a pozerá sa na Žiarika, ktorého rovesníci odvrhli, myšlienky mu ľahko skĺznu k zamysleniu, ako ľahko vo svete vzniká šikanovanie. Stačí, ak sa čo i len trochu vymykáš normálu a staneš sa terčom výsmechu.
Žiarik spolu so svojou robotickou náhradnou matkou obetovali všetko, aby zapadli. Ilustrujú, aké náročné je vydobyť si miesto v spoločnosti, ak niekto pochádza z akokoľvek znevýhodneného prostredia.
Robotka Rozzum v priebehu času zabúda na chladný a sterilný kov, ktorý od výroby definoval jej zmýšľanie. Výchova húsatka jej vdýchla ľudskosť a za dvierkami zakrývajúcimi jej vnútorné súčiastky akoby sa objavila duša.
Robot a duša? Film miestami zachádza až k utopickým predstavám o tom, ako by mohlo vyzerať spolunažívanie robotov s umelou inteligenciou s ľuďmi a najmä zvieracou ríšou.
(zdroj: Universal Pictures)Nebudeme však režisérovi zazlievať, že do filmu zahrnul grandióznu scénu, v ktorej sa všetky zvieratá na ostrove zjednotia, aby prežili zimu. Pri ohníku sa začne objímať obrovský medveď so srnkami, s vačicou aj s bobrom.
Bizarná, no roztomilá scéna v jednom malom chlapcovi na premiére filmu vyvolala toľko emócií, že sa spontánne postavil a začal tlieskať.
Hrdo vkráčaj do sály
Režisérovi Chrisovi Sandersovi sa to opäť podarilo, Rozzum v divočine sa podľa všetkého zaradí medzi najlepšie animované filmy posledných rokov.
Má pôsobivú animáciu pripomínajúcu maľbu štetcom na plátno, hŕstku postáv, s ktorými sa budeš vedieť až nečakane stotožniť, a príbeh, ktorý našťastie nestavil na prvoplánové vtipy a zaužívané klišé.
Aj napriek tomu sa zdá, že prvá polovica filmu ako celok fungovala o trochu prirodzenejšie ako tá druhá. Záver sa už niesol v duchu tak trochu zbytočného dojenia emócií.
(zdroj: Universal Pictures)Miestami sme mali pocit, že sa tvorcovia hrali so schopnosťou či s neschopnosťou diváka odhadnúť, ako film môže dopadnúť.
Výsledok však nesklamal. Už veľmi dlho sa nám nestalo, že by sme z kina odchádzali s takým hrejivým pocitom na srdci a veľkým úsmevom na tvári, ako po dopozeraní filmu Rozzum v divočine.
