V sychravé jesenné popoludnie šliapeš na bicykli. Na sebe máš jesennú vetrovku zo sekáča. Kľučkuješ pomedzi kanálové poklopy a spätné zrkadlá trúbiacich vodičov v čmudiacich SUV.
V ruksaku si nesieš knihy o klimatickej kríze z knižnice. Narážajú v ňom do zväzku mrkvy a sklenej fľaše s jablkovým džúsom, za ktoré si zaplatil trojnásobok ceny v porovnaní s variantmi so supermarketu.
Udržateľným životným štýlom sa snažíš rozriediť ťažobu z vedomia nebezpečenstva klimatickej zmeny. Máš pocit, že ti nikto nerozumie.
Tvoj pocit, že si v boji za udržateľnú klimatickú budúcnosť akýsi osamotený, je pritom čiastočne falošný. Zmeny klímy totiž podľa najnovších dát považujú za závažný problém štyri pätiny Slovákov.
Naopak, to, že by sme proti zmene klímy nemali vôbec zasahovať, si myslia len tri percentá našincov.
Až 73 percent Slovákov si podľa výskumu Institutu 2050 s názvom Slovenská klíma 2023 praje, aby problémy Slovenska v súvislosti s klimatickou krízou riešil ich štát.
Bariéry sú na to, aby sa prekonávali
Keď sa našincov výskumníci pýtali, "za koho" sa považujú, suverénne najviac, až 72 percent, sa označilo za ochrancov prírody. Na porovnanie, za demokratov sa označuje 51 percent, intelektuálov 41 percent a za liberálov len 24 percent Slovákov.
Sedemdesiatšesť percent Slovákov tvrdí, že zmenu klímy pritom musíme riešiť čo najskôr alebo aspoň v tomto desaťročí. Aj keď súčasne väčšina z nás schvaľuje prijímanie klimatických opatrení, naše zapojenie sa do občianskych aktivít či pro-environmentálne správanie je pomerne nízke.
Podpisovanie petícií s ekologickou tematikou, tlak na politikov či finančná podpora organizácií bojujúcich s klimatickou zmenou na Slovensku pokrivkávajú.
Psychologické bariéry v boji proti klimatickej zmene (zdroj: Ústav experimentálnej psychológie CSPV SAV)Ústav experimentálnej psychológie SAV sa na tento zásadný nesúlad medzi postojmi a činmi pozrel a vychádzajúc z modelu environmentálneho psychológa Roberta Gifforda, identifikoval hlavné prekážky.
Slovenskí vedci vo výskume na vzorke 1800 ľudí prišli so zoznamom objektívnych či subjektívnych psychologických bariér.
Psychologické bariéry environmentálneho správania
Najviac, až tridsaťjeden percent Slovákov vykazuje známky tokenizmu. Myslia si, že už robia dosť. Fakt, že triedia odpad a šetria elektrinou je podľa nich dostatočný a necítia potrebu obmedziť hovädzie mäso alebo prestať lietať.
Dvadsaťdva percent ľudí si myslí, že v environmentálne prospešných zmenám im bráni snaha šetriť čas alebo finančné záujmy. Medzi konfliktnými cieľmi si vyberú tie hmatateľnejšie.
Ďalších dvadsať percent z nás nekoná, lebo sú skeptickí ohľadom pozitívneho dosahu svojho správania. Cítia nedostatok kontroly dôsledkov konania a nechcú sa obetovať zbytočne.
Devätnásť percent Slovákov si myslí, že zmena nie je potrebná a majú pocit, že ani experti si vlastne nie sú istí dosahmi na životné prostredie.
Štrnásť percent obyvateľov Slovenska tvrdí, že im chýbajú informácie alebo je ich naopak priveľa a sú vo vzájomnom konflikte.
Trinásť percent sa spolieha na vedcov. Keď už vraj prišli na existenciu problémov so životným prostredím, nimi vytvorené technologické riešenia nás vykúpia zo šlamastiky.
Najmenej, len osem percent Slovákov sa nespráva ekologickejšie, lebo sa bojí, že by to naštrbilo ich medziľudské vzťahy.
Nie sme vôbec takí odlišní
Uvedomenie si, že sa v skutočnosti v mnohom zhodujeme, môže byť dôležitým krokom nielen k prekonaniu pocitu nepochopenia, ale aj pri budovaní spolupatričnosti a prekonávaní demotivácie.
Podľa Eurobarometra z roku 2023 Slováci usudzujú, že klimatická zmena trápi približne iba polovicu (53 %) ich krajanov. V skutočnosti ide až o takmer tri štvrtiny ľudí (74 %).
Rovnako ako v množstve iných tém, aj pri klimatickej zmene si všímame silný trend podceňovať našich krajanov.
Pri komunikácií nezaškodí začať pri témach, v ktorých vládne čo najväčšia zhoda. Takmer absolútnu podporu naprieč populáciou majú napríklad témy návratu vtákov či hmyzu do prírody, dostupnosti kvalitných a zdravých potravín alebo potreby modernizácie priemyslu.
Podľa zistení Institutu 2050 panuje aj zhoda na tvrdení, že slovenským politikom na živote obyčajných ľudí v skutočnosti nezáleží. Zhodujú sa aj v tom, že konzumný spôsob života spôsobuje stres a zvyšuje nespokojnosť.
Loading
...Spoločnú reč nájdeme aj v téme ekonomickej podpory poľnohospodárov. Zhodneme sa v tom, aby lepšie chránili pôdu a prírodu. Drvivá väčšina súhlasí aj so znížením cien za zlepšovanie dostupnosti verejnej dopravy a súčasným znižovaním jej ceny.
Celospoločenská zhoda podľa výskumníkov panuje aj pri potrebe zatepľovania budov a stavbe nových energeticky nenáročných domov.
V čom sa nezhodneme
Pre znižovanie emisií by bolo svoj spôsob života ochotných zmeniť len 31 percent z nás. Keď je navyše reč o uskromnení sa, platení vyšších daní či znižovaní životnej úrovne, miera odhodlanosti Slovákov klesá dokonca pod 20-percentnú podporu.
Až 74 % Slovákov deklaruje, že triedi a recykluje všetok svoj odpad alebo šetrí energiou. Podstatne väčší dosah na našu uhlíkovú stopu však majú zmeny správania v oblasti dopravy či zmeny stravovania.
Ochota obmedzovať konzumáciu živočíšnych produktov pritom predstavuje jednu z najmenej zastúpených oblastí proenvironmentálneho správania vo výskume experimentálnych psychológov zo SAV.
Stravovacie návyky, ktoré sú Slováci neochotní meniť, patria k oblastiam, kde majú individuálne zmeny najväčšiu váhu. Rozdiel v uhlíkovej stope medzi rôznymi diétami je ohromný.
Pri výrobe kilogramu hovädzieho mäsa sa do ovzdušia dostane približne sto kilogramov CO2. Pri tofu je to len vyše troch percent.
Obmedziť pre ochranu klímy konzumáciu mäsitej stravy je pre Slovákov podobne neprijateľné, ako zrieknuť sa áut so spaľovacím motormi.
Podľa psychológov zo SAV by bolo zmenu stravy ochotných podstúpiť len 21 % ľudí.
Zákazy znečisťujúcich automobilov, elektrospotrebičov či priemyselných zariadení podporuje zhruba polovica z nás. Najmenej naklonení sme k zvyšovaniu daní za fosílne palivá a zavedenie zdanenia z osobnej spotreby energie v domácnostiach.
Praktické zmeny na individuálnej úrovni
Samozrejme, že veľká časť zmien smerom k uhlíkovej neutralite musí vyplývať zo zmien v legislatíve a priemyselných procesoch. Dušana Dokupilová z Prognostického ústavu SAV vyzýva na jednoduché zmeny v návykoch.
Presvedčenie o pozitívnom dosahu vlastných činov je nielen oslobodzujúce, no môže prispieť aj k znižovaniu pociťovaných bariér.
Základným pravidlom, ktoré by sme mali aplikovať, je nemíňať alebo nespotrebúvať tovary a služby, ktoré nie sú potrebné. To, čo sa nevyrobí, totiž nespôsobuje ekologickú záťaž.
V domácnosti dokážeme triediť odpad, využívať rozumne spotrebiče, neplytvať vodou či renovovať. Zásadným krokom je aj prispôsobenie svojho tepelného komfortu, keďže aj zníženie priemernej teploty v domácnosti zníži spotrebu energie až o šesť percent.
Pri doprave je samozrejmým krokom príklon k využívaniu verejnej dopravy a pri kratších vzdialenostiach k jej aktívnym formám, čiže chôdzi či bicyklu.
Ak je už doprava automobilom nevyhnutná, ekologickú stopu znižuje cestovanie s čo najviac obsadeným vozidlom. Pri cestovaní na dlhšie vzdialenosti nezaškodí obzrieť sa po iných ako leteckých transferoch.
V otázke stravovania, na ktoré sú Slováci evidentne mimoriadne citliví, môže ekologickú stopu okrem obmedzenia konzumácie mäsových a živočíšnych produktov znížiť aj pravidelný a uvážlivý nákup sezónnych a lokálnych surovín a produktov.
