Zabudnite na drevené zubné kefky. Vedci načrtávajú systémové zmeny nutné pre udržateľnú budúcnosť

Ku konsolidačným opatreniam vlády majú mnohí Slováci rôznorodé výhrady. Skloňujú nerovnomerné rozloženie záťaže plynúce zo zvyšovania daní aj stúpajúce náklady na život.

Vo svetle dlhodobej absencie iných ako krátkodobých horizontov ľahko prehliadame zlovestný kontext postupujúcej klimatickej zmeny.

Dane totiž nemusia byť vnímané len ako bremená. Ak je daňový systém nastavený premyslene, môžu byť nástrojmi na znižovanie nerovností a budovanie odolnejšej a udržateľnejšej spoločnosti.

Osviežujúci pohľad na rolu financií v boji proti klimatickej zmene vyzdvihuje nová, pre niekoho šokujúca, pre iných triezva štúdia od Earth Commission. Jej základné zistenia sa dajú zhrnúť jednou dobrou a jednou zlou správou.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Slovenka z Európskej komisie: Nemáme veľa času, emisie musíme znížiť do roku 2030 Čítajte 

Dobrou správou je, že je ešte stále možné, aby všetci ľudia unikli chudobe a žili v bezpečí pred následkami spôsobenými klimatickou zmenou.

Tou zlou je, že na to budú potrebné bezprecedentne rýchle a rozsiahle zmeny ekonomického a sociálneho systému aj zásadná zmena vo využívaní zdrojov a technológií.

Život v hydraulickom lise

Podľa vedeckej štúdie Earth Commission sa v dôsledku degradácie životného prostredia a nárastu klimatickej nestability zemeguľa dostala mimo zóny relatívneho bezpečia.

Podmienky života na planéte počas prebiehajúcej klimatickej zmeny môžeme pripodobniť k hydraulickému lisu, ktorého piesty sa pre neustále vypúšťanie skleníkových plynov nebezpečne približujú.

Priestor, v rámci ktorého žijeme, je zvrchu vymedzený spotrebou prírodných zdrojov a súvisiacim vypúšťaním emisií. Podlaha, na ktorej stojíme, je na druhej strane tvorená prírodnými službami potrebnými na život v bezpečí a relatívnom dostatku.

Tím zložený z vyše šesťdesiatich prírodných a spoločenských vedcov sa zhoduje na tom, že náš manévrovací priestor je čoraz užší, lebo toho robíme stále žalostne málo.

Štúdia narába so závermi ostatného výskumu IPCC (Medzivládny panel pre o zmene klímy, pozn. red.), podľa ktorého musíme do roku 2030 znížiť emisie skleníkových plynov o polovicu. Inak sa nárastu globálnych teplôt o vyše jeden a pol percenta skrátka nevyhneme.

Zníženie emisií skleníkových plynov sa dá pritom docieliť zmenami vo výrobe potravín, energetickej sieti, doprave, stavebníctve a využívaní pôdy. Rozsah nutných zmien je podľa vedcov z Earth Commission obrovský a dajú sa uskutočniť len v atmosfére dôvery v spravodlivé rozdelenie dosahov a benefitov.

Otázka dňa: Čo všetko potrebuje človek na prežitie?

Ak chceme zabezpečiť prežitie pozemšťanov v zóne relatívneho bezpečia, nemôžeme chodiť okolo horúcej kaše a vystatovať sa horlivými, no bezzubými záväzkami. Podľa spoluautorky štúdie Joyeety Guptaovej vydesí rozsah zmien navrhovaných Earth Commission mnohé vlády.

Pri predstavách o udržateľnej budúcnosti im preto majú pomôcť limity prepočítané na jedného obyvateľa. Dnešných takmer osem a čoskoro desať miliárd pozemšťanov bude totiž musieť naďalej bývať, jesť, cestovať aj používať elektrinu.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Môže mať lagúna práva ako človek? Španielska právnička dokázala, že je to záchrana pred istou smrťou Čítajte 

Earth Commission vymedzila ako hranicu komfortného a bezpečného života dennú spotrebu 2500 kalórií jedla, 100 litrov vody a 0,7 kWh elektriny. Priestor na dôstojný život na jedného obyvateľa vymedzila na 15 štvorcových metrov a počet ročne nacestovaných kilometrov na 4500.

Zo Slovenskej perspektívy sa to nezdá ako veľa, no za dnešných výrazne nespravodlivých podmienok a v ekonomike postavenej na fosílnych palivách je tieto méty nemožné splniť udržateľným spôsobom.

Fosílnym palivám musíme povedať pápá

Bezpečný a spravodlivý život na planéte je podľa zistení vedcov z Earth Commision možný len za podmienky, že 15 percent najväčších znečisťovateľov prestane znečisťovať a drancovať prírodné zdroje.

Výrazným spôsobom musíme prestať čerpať aj fosílne palivá. Štafetu v zabezpečovaní budúcich energetických nárokov musia rýchlo prevziať obnoviteľné zdroje a udržateľné technológie.

Na energetickú zmenu máme skutočne málo času. Ak sa nám to totiž podarí až po roku 2050, naša zemeguľa nadobro prekročí bezpečné klimatické hranice.

Eat Tax the rich

Udržateľnú budúcnosť podľa vedcov najviac ohrozuje menšina extrémne bohatých "ultra-spotrebiteľov“, pre ktorých je typická radikálne vyššia miera spotreby zdrojov aj energie a súvisiacich emisií.

Najbohatších 10 percent svetovej populácie dnes spotrebúva rovnaké množstvo energie ako 80 percent najchudobnejších a vyprodukuje dokonca viac emisií ako 90 percent populácie.

Dosahy klimatickej zmeny sa pritom paradoxne najviac dotýkajú najzraniteľnejších skupín, ktoré k nej zároveň najmenej prispievajú.

Napríklad miliarda Indov žijúca na znehodnotenej pôde je ohrozená stratou biodiverzity, znečistením vody, suchom aj výkyvmi počasia. V Indonézii čelí 195 miliónov ľudí nebezpečne vysokej úrovni dusíka v pôde a v Brazílii dýcha 79 miliónov ľudí znečistený vzduch.

Ilustračné foto. (zdroj: TASR/AP)

Finančných zdrojov, potrebných na to, aby sme sa rozlúčili s priemyslom a energetikou závislými od emisií skleníkových plynov, je na planéte dostatok.

Spoliehať sa na dobrú vôľu korporácií a majetných jednotlivcov však nie je najlepší nápad. Nasmerovanie finančných tokov smerom k udržateľnosti musí byť podľa vedcov v rukách vlád a centrálnych bánk, ktorých rolou je zároveň vyslať jasný signál pre investorov.

Získanie dostatku zdrojov na systémové zmeny sa dá dosiahnuť aj zavádzaním progresívnych daní, ktoré môžu slúžiť na nápravu historických krívd a dopomôcť k lepšej adaptácii najzraniteľnejších.

Autori štúdie sa domnievajú, že zamedzenie nadmernej spotreby a emisií u extrémne bohatých môže zabezpečiť lepší prístup k základným zdrojom pre tých, ktorí ich najviac potrebujú. Len vďaka obmedzeniu konzumu môžu podľa štúdie emisie skleníkových plynov klesnúť o 40 až 80 percent.

Medzi iné navrhované finančné nástroje patrí zvyšovanie cien za nadmerné znečisťovanie a využívanie prírodných zdrojov, podpora udržateľných produktov a "zelených" technológií.

K udržateľnej budúcnosti môže podľa expertov dopomôcť aj odstránenie monopolov na kľúčové prírodné zdroje a prísne dodržiavanie pravidiel odškodňovania za škody spôsobené ľuďom a prírode.

Podľa Svetového ekonomického fóra má k udržateľnej a spravodlivejšej budúcnosti výrazne prispieť aj zrušenie dlhov pre krajiny s nízkymi príjmami, ktoré im umožní zamerať sa na klimatickú odolnosť a trvalo udržateľný rozvoj.

Spravodlivosť môže zaručiť planetárna autorita

Earth Commission je presvedčená o tom, že udržateľná budúcnosť sa nemôže budovať inak ako koordinovane a celoplošne. Holisticky.

Autori štúdie zdôrazňujú potrebu reformovania a zásadného posilnenia kompetencií Organizácie Spojených národov (OSN) pri garantovaní spravodlivého prístupu k zdrojom a pokroku v otázkach sociálnej spravodlivosti.

Valné zhromaždenie OSN. (zdroj: SITA/AP)

Všeobecné rámce sa neskôr, samozrejme, musia premietnuť do nižších správnych úrovní. Podľa správy Earth Comission musia kľúčovú rolu zohrať mestá alebo firmy, ktoré sú tradične svižnejšie ako štáty či korporácie.

Pri pohľade na súčasný svet to s našou budúcnosťou nevyzerá vôbec optimisticky. Nerovnosti sa zvyšujú a zároveň silnejú aj nacionalistické tendencie, ktoré sú v priamom rozpore s ideou celoplanetárnej spravodlivosti.

"Spravodlivosť je neoddeliteľnou súčasťou bezpečnosti - a bezpečnosť je neoddeliteľnou súčasťou spravodlivosti," pripomína spolupredseda Earth Comission a riaditeľ Postupimského inštitútu pre výskum klimatických vplyvov Johan Rockström.

Bez spravodlivosti totiž bude nielen pokračovať drancovanie a plytvanie zdrojmi, no zintenzívnia sa aj spoločenské nepokoje a migrácia. Pritom stačí zdanlivo tak málo: počúvať vedcov a uvedomiť si súvislosti devastačných klimatických zmien.