Aplikácií na kontrolu alebo overovanie ingrediencií za posledných niekoľko rokov pribudlo. Dokonca už existujú lokálne apky dostupné aj v slovenskom jazyku, takže ich môže v našich končinách použiť ktokoľvek.
Populárnymi sa stávajú aj na sociálnych sieťach. Rýchly obsah, v ktorom ľahko a často bez dát kritizujú nejaký kozmetický produkt, prináša tvorcom obsahu aj virálne momenty.
Mnohé videá influenceriek z Česka a zo Slovenska pritom brnkajú na citlivú strunu.
Vyvolávajú dojem, že bežne dostupné produkty v drogériách sú toxické a nebezpečné. Ich tón na sociálnych sieťach znie alarmujúco a často vo videu, v ktorom niečo démonizujú, rovno odporúčajú aj "bezpečnejšiu" alternatívu.
Ak sa stretnú s opozíciou v komentároch, tie rýchlo miznú, a tak sú hlasy chemikov či iných expertov aspoň v ich bublinách minimalizované.
Closer v posledných týždňoch pozoroval viaceré profily influenceriek aj firiem, ktoré namiesto reakcie kritické komentáre radšej vymazali.
Populárnou sa v našich končinách stáva slovenská aplikácia WeWell, na ktorú sa pozrieme bližšie. Pre podcast Rutina sme celkovo urobili dve analýzy dvoch rôznych aplikácií s pomocou biochemika Fipah Hausleitnera. Ten nám opísal, čo sa ako konzument z výsledkov vlastne dozvieš.
Ak chceš vedieť viac aj o druhej aplikácii – databáze Skin Deep organizácie Environmental Working Group (EWG) – vypočuj si celý podcast nižšie.
Čoraz viac varovaní pred "nebezpečnou" kozmetikou
Trend "odhaľovania toxických produktov" je v zahraničí veľmi rozšírený. Väčšinou sa týka kozmetiky alebo potravín, a vo videu je neraz žena s dieťaťom v náručí, ktorá sa prechádza medzi regálmi a kritizuje produkty.
Do trendu sa však zapájajú aj muži, ktorí rovnako varujú pred toxickou kozmetikou. Najmä v letných mesiacoch sa videá často týkajú opaľovacích produktov.
Postupne sa tieto videá dostali aj k nám a dnes je na instagrame niekoľko lifestyle influenceriek aj influencerov, ktorí sa nahrávajú, ako skenujú a analyzujú zloženie produktu a hovoria, či by si ho kúpili.
Kým pri niektorých videách je jednoznačné, že upozorňujú na údajnú toxicitu alebo nevhodnosť produktu:
Vidieť aj videá vo formáte s dieťaťom na rukách a s vymenovaním rizík, o ktorých sa domnieva, ale preukázané nie sú:
Iné viac vyzdvihujú možnosť aplikáciu využiť na výber kozmetiky vhodnú presne pre tvoju pleť:
Varvara Fetisová z oddelenia PR aplikácie WeWell pre Closer hovorí, že ich hlavným cieľom je poskytnúť "personalizované odporúčania na základe pleťového profilu".
Chcú týmto doplniť snahy regulačných orgánov v Európskej únii a pomôcť ľuďom nájsť tzv. "skin match". To je produkt, ktorý s najnižšou pravdepodobnosťou vyvolá nechcené reakcie a tvojej pleti sadne.
Video síce priamo nešíri strach, ale aplikácia dáva produktom bodové hodnotenie sfarbené od zelenej cez oranžovú po červenú. Tým – možno nechtiac – vyvoláva dojem, že skóre hovorí o kvalite či bezpečnosti produktu, a nie jednoducho o vhodnosti pre nejaký typ pleti.
Z každej reklamy na teba vyskakuje kozmetika pre mikrobióm. Je to len trend alebo skutočne pomáha? Čítajte WeWell vo vyjadrení pre Closer dokonca vraví, že aj keby mal produkt nízke skóre, ale sedí tvojmu pleťovému profilu, máš ho vyskúšať. "Táto zhoda značí, že produkt obsahuje zložky, ktoré by mali vyhovovať typu pleti používateľa."
Biochemik Hausleitner vníma tento trend kontroly zložiek ako veľmi poškodzujúci.
"Podkopáva dôveru vo vedcov a je predátorský, pretože profituje z nevedomosti o kozmetickej chémii a toxikológii, ktorú väčšina populácie, pochopiteľne, má," hovorí pre Closer.
Study dumping a cherry picking
Hausleitner dodáva, že mnohé tvrdenia prezentované na sieťach sú zavádzajúce alebo založené na mýtoch. Firmy aj influencerské profily navyše využívajú viaceré nekalé praktiky na šírenie nepodložených informácií.
Medzi nimi sú napríklad "study dumping", teda uvádzanie veľkého množstva odborných zdrojov. Využíva sa to na navodenie dojmu expertízy a legitimity. Podľa Hausleitnera však počet zdrojov nie je až taký dôležitý ako ich kvalita a najmä presná interpretácia.
Väčšina ľudí si zdroje samostatne nepreštuduje a môže im ujsť, že môžu tvrdiť aj opak toho, čo zaznieva v podobných aplikáciách a vo videách.
Populárnym spôsobom prekrúcania faktov je aj tzv. cherry picking. Ide o spôsob argumentácie, keď sa z dostupných vedeckých prác zavádzajúco vyberajú tie pasáže, ktoré zdanlivo podporujú tvrdenie, ktoré chcú tvorcovia prezentovať.
Čo ti apka na overenie zloženia (ne)povie
Vo WeWell môžeš buď vyhľadať produkt podľa názvu, alebo naskenovať čiarový kód. Klikneš na verziu produktu, ktorú hľadáš, a otvorí sa ti analýza ingrediencií aj s celkovým hodnotením.
Z apky sa tiež dozvieš medzinárodné identifikačné číslo danej zložky a to, v koľkých produktoch v databáze figuruje a aké je ich priemerné hodnotenie.
Pre náš test sme si vybrali produkt La Roche Posay Anthelios SPF 50. Ide o známy opaľovací fluid, ktorý je na trhu už roky.
Hoci sme zvolili verziu produktu bez parfumácie, v aplikácii červeným svietil ako toxický ľudovo nazývaný lilial (butylfenyl metylpropional), vonná látka, ktorá je v EÚ zakázaná od roku 2022.
Fetisová z WeWell pre Closer vysvetlila, že lilial síce bol zakázaný, ale ešte v auguste 2024 boli v Únii nahlásené kozmetické produkty, ktoré ho obsahovali. Konkrétne išlo o telové mlieko Dove.
V tomto roku Únia eviduje štyri prípady, kde sa lilial vyskytol na zozname ingrediencií, zvyšné tri boli voňavky.
Slovenský úrad verejného zdravotníctva takisto uverejňuje informácie o nebezpečných kozmetických výrobkoch, ktoré nespĺňajú aktuálne štandardy. V poslednom období sa všetky hlásenia týkali lilialu.
"To dokazuje, že proces zákazu jednotlivej látky je veľmi zdĺhavý a zložka sa môže na trhu objaviť aj pár rokov po zákaze," reagovala Fetisová na naše otázky.
Takto vyzerá analýza v apke WeWell. (zdroj: WeWell)Zaujímavé však bolo, že v zložení tohto SPF sa podľa oficiálnej stránky La Roche Posay lilial nenachádza. Je možné, že do databázy sa dostala staršia šarža produktu, napríklad tým, že ho tam zaradil používateľ alebo používateľka. Ak ti niečo v apke chýba, môžeš produkt pridať ručne – tak sa však môže stať, že sa pozeráš na neaktuálne zloženie.
Vysoké riziko aplikácia WeWell ďalej uvádza aj pri zložke trietanolamín, pričom z vysvetlenia sa dozvieš len jeho funkciu (a teda, že ide o tzv. pufer, teda látku, ktorá vie tlmiť výkyvy pH).
Priamo v apke sa však nedozvieš, prečo by látka mala byť problém.
"V obsahu nad tri percentá je iritačný, nie je vhodný pre alergikov alebo citlivú pleť. Preto je v aplikácii označené riziko. Jeho vysoký obsah môže vyvolať kontaktnú dermatitídu alebo začervenanie, ale to sa v kozmetike bežne nevyskytuje," vysvetľuje dodatočne Fetisová.
Látka by mohla byť karcinogénna, keby produkt obsahoval dusík, čo je však v únii zakázané, preto by sa to nemalo stať, doplnila.
Podľa Hausleitnera sú to bežné látky a pH treba pri výrobe upravovať či udržiavať pri každom produkte.
"Sephora kids" si kupujú aj kozmetiku, ktorá im môže ublížiť. Ako by mala vyzerať detská skincare? Čítajte Dávka robí jed
Fetisová vraví, že na indexe, podľa ktorého posudzujú ingrediencie, pracovali tri roky za pomoci kozmetických chemikov a chemičiek. Pri hodnotení vychádzajú z dostupných vedeckých štúdií.
"Hodnotenie zloženia produktov je nezávislé a jednotne aplikované na všetky produkty bez ohľadu na značku," dodáva.
Pracujú na aktualizácii, vďaka ktorej by mali používatelia lepšie rozumieť systému hodnotenia zložiek. Chcú do apky pridať linky na relevantné štúdie, informácie o vplyve na pleť či životné prostredie, o vhodnosti produktu pre deti alebo tehotné ženy, či vegánov.
Aplikácia aktuálne po rozkliknutí ukazuje, či sú jednotlivé zložky prírodné, syntetické, alebo toxické.
"Poukazujeme na obsah látky, ktorá je chemicky skutočne za toxickú považovaná. Táto funkcia má čisto informačnú hodnotu, nemá za účel zastrašovať alebo navádzať na nepoužívanie produktu," doplnili.
Toto však v súčasnej podobe aplikácie nezaznieva.
Rovnako tak neinformuje o tom, že všetky relevantné štúdie, vplyv na pleť či životné prostredie už sú súčasťou skúmania pri určovaní regulácie kozmetiky v Európskej komisii a pozornosť im venujú odborníci a odborníčky Vedeckého výboru pre bezpečnosť spotrebiteľov.
Sú medzi nimi nielen kozmetickí chemici, ale aj toxikológovia, farmaceuti či odborníci na verejné zdravotníctvo. Zoznam členov je verejne dostupný.
"Aplikácia WeWell určite netvrdí opak. Dôverujeme EÚ a rešpektujeme ju ako regulátora," reagovala Fetisová.
Tvrdí však, že regulácia podlieha byrokratickej záťaži a než stihne prijať a uviesť do platnosti nové zákony, môže používateľ nájsť odporúčania a vyhnúť sa tak potenciálne rizikovým ingredienciám práve vďaka ich aplikácii.
Ako výhodu vníma aj to, že ak vďaka aplikácii vieš, že v produkte je napríklad už zakázaná látka, môžeš ju nahlásiť, na Slovensku priamo Úradu verejného zdravotníctva. Výzva na takýto krok v apke však nie je.
Fetisová dodáva, že pre ľudí je zaujímavé podrobnejšie poznať produkty, ktoré používajú, a mať možnosť vyhnúť sa niektorým látkam, ak tak usúdia.
Hausleitner však apeluje na to, že obyčajný človek nemá vedomosti na to, aby rozhodoval, čo je bezpečné. Nezazlieva ľuďom preferencie, stojí si však za tým, že aplikácia overuje už overené, a to zavádzajúcim spôsobom.
"Dávka robí jed, to je základ toxikológie. Hocičo môže byť 'chemicky skutočne toxické', ak máte dostatočnú dávku," uzatvára.
