Posadnutí otcovia zabíjajú svoje rodiny. Rafinovanému vrahovi sa darí vraždiť celé desaťročia

Záhadné nápisy v tajomnom písme, modré bundičky so žltými písmenami FBI, prázdne kľukaté cesty lemované opadanými stromami na sychravom izolovanom americkom zapadákove, kde sem-tam nejakej hlave rodiny „prepne“ a vyvraždí svoju rodinu...

Navariť z týchto prevarených ingrediencií chutný a stráviteľný filmový kus sa najnovšie rozhodol režisér novinky Longlegs Oz Perkins. Darí sa mu to nadmieru uspokojivo, pričom kostrbato nepôsobí ani narábanie s nadužívaným okultným motívom satanizmu.

Tento nečakaný kinohit prichádza do slovenských kín zo zámoria s niekoľkotýždňovým odstupom a potom čo viac ako desaťkrát znásobil svoj desaťmiliónový rozpočet.

Za pôsobivý úspech vďačí v prvom rade vydarenej marketingovej kampani, keď sa po amerických mestách objavovali pútače s tajomnými znakmi a telefónnym číslom prepojeným na výhražný odkaz od Nicolasa Cagea.

Okrem mrazivého marketingu zafungoval aj odporúčací efekt prvých nadšených divákov a chválospevy časti kritickej obce.

Tí najviac unesení dokonca neváhali Longlegs honorovať titulom najlepšieho hororu ostatnej dekády či nástupcu kultového Mlčania jahniat.

Vzpruha po rokoch nemohúcnosti vyšetrovateľov

Od ikony žánru, v ktorej exceluje Anthony Hopkins a Jodie Foster, si Longlegs nepožičal len atmosféru 90. rokov, ale aj zvláštny osobný vzťah medzi mladou nebojácnou vyšetrovateľkou a dekadentným zloduchom.

Mladá detektívka Harker Lee (Maika Monroe) si v FBI získa rešpekt vďaka svojej výnimočnej intuícii. Ako odmenu dostáva prachom zapadnutý a zdanlivo neriešiteľný prípad masových vrážd, pri ktorých z nevysvetliteľných príčin zahynú všetci členovia rodiny.

Longlegs spôsobil v zámorí ošiaľ, hoci recykluje staré motívy (zdroj: DCM)

Štandardné vyšetrovateľské metódy pri sérii vrážd, roztiahnutých naprieč desaťročiami, okrem spoločného menovateľa v podobe listov napísaných tajomnými znakmi s podpisom „Longlegs“, neodhalili žiadne indície.

Ako vhodné nástroje k odhaleniu metódy ukrytej za zdanlivo nesúvisiacimi vraždami sa ukážu až neodbytné predtuchy na inštinkt sa spoliehajúcej detektívky.

Vo svetle jej rýchleho pokroku vo vyšetrovaní pritom začínajú dovtedajšie postupy FBI pôsobiť ako lajdáctvo.

Počas sledovania príkladne prezentovaného temného detektívneho príbehu sa zoznamujeme s osobnou históriou hlavnej hrdinky a v zábleskoch šialenstva objavujeme aj démonické motivácie páchateľa.

Vyústenie filmu, štruktúrou pripomínajúceho skôr kriminálny triler ako klasický horor, ukazuje, akým zásadným spôsobom spolu osudy oboch postáv súvisia.

X faktor menom Nicolas Cage

V záplave atmosférou podobných hororových snímok ostatných rokov držia tvorcovia Longlegs v rukách eso s napudrovanou tvárou Nicolasa Cagea. Ten si rolu démonického a puntičkárskeho psychopata vyslovene užíva.

Nostalgický divák musí mať radosť. Kariéru čerstvého šesťdesiatnika a držiteľa Oscara z roku 1995 totiž v ostatných rokoch lemujú predovšetkým snímky pochybnej kvality a výpovednej hodnoty, z čoho si sám herec nezdráha uťahovať.

V Longlegs sa mu dostáva veľkej výrazovej slobody, ktorej sa zhosťuje zámerne jednotvárne, avšak mimoriadne uhrančivo. Z jeho postavy nečpie len strach, ale aj zhnusenie.

Hoci sa na plátne objavuje len sporadicky, jeho výkon patrí k vrcholom jeho sebaironickej fázy.

Bolo by však nefér, ak by chvála excentrického herca zatienila pôsobenie predstaviteľky hlavnej vyšetrovateľky. Maika Monroe svoj talent v hororovom žánri už potvrdila vo filmoch Watcher či It Follows.

Symbolicky treťou hviezdou filmu Longlegs je jeho vizuálna stránka. Šikovné striedanie rôznych uhlov pohľadu a spôsobov snímania pôsobí ladne a zároveň diváka účinne vťahuje do deja.

Oz Perkins umne využíva aj zmeny ohniskovej vzdialenosti či formátov zobrazenia. Rozprávačsky osviežujúcim je predovšetkým použitie klaustrofobicky pôsobiacich štvorcových záberov, typických pre formát domácich videí 70. rokov.

Nicolas Cage naháňa strach aj vďaka odpudivému výzoru (zdroj: DCM)

Z vizuálnej stránky nemôžeme Longlegs uprieť nedostatok umeleckých ambícií. Oz Perkins, ktorý je mimochodom synom predstaviteľa vraha z legendárneho hororu Psycho, sa neukája v zobrazovaní prílišných gore záberov, hrá sa skôr s flashbackmi a kolážami plných symbolov.

Pozorný divák ocení aj kompozičné zakomponovanie motívu trojuholníka, dôležitého pri vyšetrovaní prepojenia zločinov.

Dlhé nohy nebudú voňať každému

Isto sa však nájdu aj tí, ktorí pri sledovaní skonštatujú výhru formy nad obsahom.

Na hororoch vychovaní či strachom nedobytní jedinci sa môžu pri Longlegs smiať na bizarnom konaní postáv a povznesene počítať klišé. Ako žánrovú karikatúru môžeme film vnímať, aj keď neprijmeme režisérovu celkom otvorenú hru so schematickými kulisami, rekvizitami a postavami.

Hrozivá atmosféra nie je totiž celkom nepriechodná a ak pozornosť diváka vyšumí cez štrbinku otvorenú deravým scenárom či nadužívaním mnohoráz videných výjavov, príbeh môže prestať pôsobiť dôveryhodne.

Ak však na túto transparentnú ponuku pristúpime, môžeme sa zabávať pri dešifrovaní indícií a riešení celkom umne vybudovanej a gradujúcej zápletky.