Tiché znamenie
Zdanlivo nepreniknuteľný svet súkromných večierkov a kratochvíľ predstaviteľov miliardárov je pre bežný ľud zmorený šedivou lopotou odnepamäti lákadlom.
Aj sociálne siete pestujú ilúziu, v ktorej síce blahobyt je nedosiahnuteľnou devízou vyvolených, no motyka predsa môže vystreliť. Aj z Jozefa Maka sa vraj môže riadením osudu či technikami manifestácie stať člen smotánky.
Nádej po vyštveraní sa do vyšších poschodí spoločnosti pestuje aj hlavná hrdinka filmu Tiché znamenie Frida (Naomi Ackie) pochádzajúca zo skromných pomerov a pracujúca ako hosteska. Spolu so spolubývajúcou a skvelou kamarátkou v jednom Jess (Alia Shawkat) dúfa, že sa jej podarí prelomiť prekliatie slabo platených a neistých zamestnaní.

Keď sa na ňu počas fušky na benefičnom večierku usmeje šťastie v podobe nepravdepodobného a patrične podozrivého pozvania na súkromný ostrov od fešného multimiliardára Slatera Kinga (Channing Tatum), sprvoti sa jej nechce veriť jej šťastiu.
O niečom takomto však vždy snívala, tak prečo váhať?
Do luxusného a vkusne zariadeného rezortu sa dvojica kamarátok vydá hneď z večierku súkromným tryskáčom v sprievode iných boháčov a krásnych žien. Nasledujúce dni trávia pekne na hromádke vylihovaním pri bazéne a šantením v stave neustáleho alkoholického a marihuanového opojenia.
Večery sa pre zmenu nesú v znamení decentného flirtovania a extatického tanca, podnietenom užívaním kvapiek miešajúcich MDMA a psilocybín.

Rána bývajú ťažké a desivo prázdne. Spomienky z nocí totiž miznú vždy spolu s poslednými hviezdami z panensky čistej oblohy.
Keď sa každý ďalší deň podobá na ten predošlý a v ťažkom tropickom vzduchu visí čoraz viac otázok, symbolický výťah hlavnej postavy z prízemia sociálnej pyramídy na vrchol sa začína podozrivo zasekávať.
Niečo tu nehrá.
Peklo sú ti druhí
Trailer k Tichému znameniu je nezvykle transparentný. Neodhaľuje len náladu a vizuálny štýl, ale aj charakter zápletky. Chýba v ňom akurát hlavná pointa, na ktorú si diváci musia počkať nadpolovičnú časť filmu.
Vďaka charizmatickým hlavným postavám a krásnym kulisám, za ktoré by sa nehanbili ani producenti seriálu White Lotus, to robia ochotne. Prekážať nemusí ani lenivé rozprávačstvo a stereotypné či ploché vedľajšie postavy.
Režijný debut Zoë Kravitz sa našťastie vyznačuje aj osviežujúcim strihom, ktorý dokáže v kombinácii s viacerými dejovými zvratmi zaplátať veľkú časť scenáristických dier.

Patrí k nim napríklad fakt, že napätie v príbehu negradujú postupne subtílnymi náznakmi, ale vždy len skokovo. Rozhliadajúc sa po luxusnom až snovom prostredí so sebou nechávame v kine manipulovať, podobne ako nečakané rekreantky Frida a Jessie.
Hedonistický raj sa však postupne mení na peklo, ktoré reprezentujú, ako nás naučil Jean Paul Sartre, tí druhí.
Popolušky v skutočnom svete neexistujú
Otázka, prečo bol fiktívny miliardár Slater King nútený opustiť pozíciu CEO vlastnej firmy za rapotania verejných ospravedlnení, je s odkrývaním deja čoraz pálčivejšia.
Očakávanie zlovestnej konšpirácie v kulisách mexickej ostrovnej usadlosti je pritom prítomné od začiatku. Indície sa plazia ako hady okolitou džungľou, vznášajú vzduchom ako vône endemických kvetín a hovoria na nás v hádankách ako domorodé služobníctvo.
Tiché znamenie
USA , 2024, 102 min.
- Réžia: Zoë Kravitz
- Hrajú: Naomi Ackie, Channing Tatum, Christian Slater, Simon Rex, Adria Arjona
- Slovenská kinopremiéra: 22. augusta 2024
Problémom je, že symbolickú úlohu konkrétnych rekvizít a kulís precítime ako diváci až pri spätnom pohľade. Dlhodobo nedávajú žiaden význam a pôsobia náhodne.
Zoë Kravitz sa však viac ako na ucelenosť príbehu a jeho poctivú dramatickú výstavbu spolieha na silu metafor, ktorých obrysy sa zvýraznia na úplnom konci filmu.
Jej film je len mierne nadpriemerná dráma, no výborná alegória.
Jeho asi najsilnejším posolstvom je prospešnosť budovania ženskej spolupatričnosti zoči voči vykorisťovaniu mocnými a zvrhlými mužmi.
V Tichom znamení počujeme kvílivé dozvuky kriminálnych afér Jeffreyho Epsteina či Billa Cosbyho. Je aj umeleckou ódou na odvahu obetí, ktoré prehovorili počas hnutia #MeToo.
Tropický ústav pamäte a odpúšťania
Základný konflikt je možný vďaka skvelému obsadeniu dvojice hlavných hercov. Naomi Ackie pôsobí v role čoraz zmätenejšej pozorovateľky zhýralosti boháčov uveriteľne a stotožniteľne. Snúbenec režisérky Channing Tatum si stelesnenie ambivalentného technologického miliardára pre zmenu vyslovene užíva.
Nadaním pre subtílne prepínanie medzi temnými a komickými polohami a pre zmenu aj s vláčnym strniskom dokazuje svoju multifunkčnosť.
Jeho výkon posúva celý film o level vyššie a najmä vďaka nemu sa dokáže Zoë Kravitz z režisérskej stoličky účinne zamýšľať nad banalitou zla.
Inou centrálnou témou je rozdiel medzi odpustením a zabudnutím, ktorý film prezentuje občas symbolicky, no väčšinou doslova.

Kombináciou zlovestnej atmosféry luxusného prostredia so snahou o formuláciu morálnych posolstiev film veľmi výrazne pripomína nedávne snímky Get Out, Menu, Midsommar, Infinity Pool či Glass Onion.
Režisérka sa tak pričasto spolieha na žánrové klišé a pri doručovaní posolstva neváha ignorovať zákonitosti reality. V žánri charakterizovanom sociálnou kritikou a drsným vizuálom sme to navyše videli podané mnohokrát lepšie.
Tiché znamenie je však pre diváka funkčným zážitkom a môže mu čo to odpustiť. Na vysoko sugestívnej umeleckej úrovni totiž prepája desivo-zábavnú formu s negýčovým posolstvom, ktoré si zaslúži neustále pripomínanie.