Netflix vydal prvú polovicu štvrtej série Emily v Paríži s obrovským promom. Protagonisti na ľudí vyskakovali z instagramu, tiktoku aj z každej online šou. Mnohí z nás prvých päť častí doslova vcucli.
Pri takej úrovni páčivosti, bezchybnom vizuáli a možnosti pri sledovaní preskrolovať instagram bez toho, aby ti niečo ušlo, sa niet čo čudovať. The Cut opisuje seriál ako paťhodinovú dovolenku pre náš mozog.
Väčšina recenzií sa začína otázkou, prečo pozeráme Emily v Paríži, a pokračuje ospravedlnením, že ide o guilty pleasure, ktoré si nevedia odoprieť ani tí, čo večery trávia v diskusných kluboch.
Darren Star, producent takých veľdiel popkultúry ako Sex v meste či Beverly Hills 90210, robí aj pri Emily v Paríži to, čo vie najlepšie. Hrá na strunku najväčšej mase.
Prvá séria na Netflixe pristála v roku 2020, keď sa svet začal zmietať v začiatkoch pandémie. Cukríková Emily v meste lásky a módy ponúkla divákom priepustku z teplákového lockdownu.

Za štyri roky sa zo seriálu stal fenomén. Dokázal si odkrojiť poriadny kus z koláča aj popri sofistikovanejších kolegoch ako Succesion či White Lotus. V roku 2020 hlásil Netflix 58 miliónov streamov a o dva roky neskôr bola Emily v Paríži najsledovanejšou šou služby.
Seriál je perfektným príkladom "hate watchingu". Diváci reagujú na povrchný scenár plný nezmyselných scén. Kritici zase na kontroverzné nominácie na Zlatý glóbus a Parížania hromžia na ulice plné setjetterov - cestovateľov, ktorí vyhľadávajú destinácie z filmov či seriálov.
Ale nakoniec tú Emily aj tak všetci pozeráme.
Kolonizátorka v Paríži
Príbeh zobrazuje marketingovú manažérku Emily Cooper (Lily Collins), ktorá sa z Chicaga presťahuje do Paríža, aby miestnej pobočke priniesla trochu "amerického kreatívneho myslenia" - čo v prvej sérii znamená, že im ukáže instagram.

V práci má čo robiť s francúzskou šéfkou Sylvie a dvomi kolegami. V súkromnom živote sa trápi vo vzťahoch s fešným kuchárom Gabrielom a jeho priateľkou Camille či s britským finančníkom Alfiem.
Seriál Emily v Paríži je presiaknutý stereotypmi. V prvej sérii sme videli ofučaných Francúzov, odhodlaných ignorovať existenciu iných jazykov ako francúzština. Ale aj ukričanú Američanku v iritujúcich psychedelických outfitoch, ktorá vie všetko najlepšie. Francúzi všade fajčili, Emily športovala.
Niektoré úlohy reklamnej agentúry Grateau, v ktorej Emily pracuje, boli až desivo jednoduché a dokázal by ich vyriešiť aj divák v teplákoch počas Netflix and chill. Napriek tomu francúzski kolegovia znalí domáceho trhu tápali a Emily, ktorá bola v Paríži hodinu aj s cestou z letiska, vždy vykríkla to najkreatívnejšie riešenie.
Ľuďom zrejme ani tak neprekážal chabý príbeh, ako fakt, že podľa tvorcov sú všetci blázni, len Emily je lietadlo.

V druhej sérii si už dali pozor na prehnanú amerikanizáciu a Emily sa začala priúčať francúzskemu životu, pravdaže s poriadnou dávkou klišé.
Všetci nosia drahé dizajnérske oblečenie, aj Emilina kamarátka Mindy, ktorá si oblečená vo vintage modeli od Thierryho Muglera za niekoľko tisíc eur láme hlavu nad tým, ako zoženie peniaze na Eurovíziu.
Seriálový Paríž navyše vyzerá sterilne ako múzeum. Na zemi nie je jediná smeť a ľudia bez domova neexistujú - asi ako počas nedávnych olympijských hier.
A reklama. Keď v štvrtej sérii na diváka z každej časti vyskočí iná značka, začína to byť otravné. Na druhej strane, napísať seriál o reklamnej agentúre a bez ostychu doň zasadiť hlasné promo na značky ako Bucheron či Augustinus Bader, bol z finančného hľadiska nepochybne geniálny nápad.
Čím viac sa v seriáli začneme šprtať, tým nezmyselnejší nám pripadá. Ale pozeranie Emily v Paríži je ako degustovanie vína, na konci ho treba vypľuť.
Špinavé glóbusy
Scenár Emily v Paríži len jemne kĺže po vážnejších témach. Tu sa trošku dotkne feminizmu, tam sa obtrie o #metoo, ale nikdy nejde do hĺbky. Ako by nám naznačovala, že len čo sa začneme nad problémami viac zamýšľať, svet zosivie a nepomôžu mu ani Emiline florescentné nohavice.

Pri tejto šou divák vie, čo pozerá a čo môže očakávať. Predpokladá sa, že aj produkcia má jasne nastavenú latku, kam až so seriálom môže.
V roku 2021 však latku výrazne preskočili, keď seriál dostal dve nominácie na Zlatý glóbus, jedna z nich bola nominácia v kategórii najlepší komediálny seriál.
Asociácii zahraničných novinárov v Hollywoode, ktorá cenu udeľuje, vyčítali, že nomináciu dostal na úkor lepších projektov.
Kritici ako dôvod v tom čase uviedli, že seriál Emily v Paríži je rovnako biely ako zloženie asociácie a špekulovalo sa aj o úplatkoch. LA Times prišli neskôr toho roku s reportážou, kde opísali, ako produkcia seriálu vzala členov asociácie na luxusný výlet do Paríža.
Cieľom cesty bola návšteva filmových lokácií, príjemným bonusom vyše tisíceurová izba v historickom parížskom hoteli a súkromná prehliadka múzea.

Seriál v tom roku cenu nezískal a musel sa popasovať s negatívnym promom a kritikou príliš bieleho obsadenia. Pre marketérku Emily to však bola len ďalšia úloha.
V nasledujúcej sérii prišiel herec tmavej pleti Lucien Laviscount ako Alfie a na krízu si už nikto nespomenul.
Parížsky syndróm zadarmo
Štyria z piatich turistov navštívia Paríž preto, lebo zábery z mesta videli vo filme alebo v seriáloch. Až 38 percent ľudí, ktorých do Paríža priviedla filmová či televízna inšpirácia, sa tak rozhodli po pozretí seriálu Emily v Paríži. O niečo menej prilákal seriál Lupin. Uvádza to prieskum francúzskeho Národného centra pre kinematografiu, ktorý zverejnil denník Le Monde.
Parížania nie sú z pretlaku množstva turistov nadšení. Na spomínanom Place de l’Estrapade svietilo grafity "Emily not welcomed" po tom, ako sa na mieste v roku 2021 nedalo parkovať.

Podobný nával zažili aj kaviarne, kde Emily sedávala, kluby, kde sa zabávala, či pekárne, kde si dával svoj prvý pain au chocolate. Miestni sa sťažovali, že talianska reštaurácia Terra Nera, ktorú v seriáli vlastní Gabriel, zdražela a nedá sa do nej dostať, informoval Forbes.
Francúzi pozerajú na Emily v Paríži ako na bizár nahrávajúci "parížskemu syndrómu". Pomenovanie vzniklo v 80. rokoch a označuje kultúrny šok, ktorý prežívajú návštevníci Paríža. Realita mesta je často diametrálne odlišná od pozlátky vo filmoch a seriáloch.
"Ak existujú ľudia, ktorí vzhliadajú k Emily, chcú žiť tento sen a idú na to rovnakým spôsobom ako ona, nebude to dobre,“ hovorí pre Guardian novinárka Monica De la Villardière. „Stanete sa spoločenským vyvrheľom,“ dodáva.
Emily v Paríži ponúka rozprávku, ktorá sa nedá žiť, v meste, ktoré neexistuje. Napokon ako všetky doterajšie produkcie od Darrena Stara. Ukázalo sa však, že pre mnohých je to na malú chvíľu stále lepšie ako realita.