Film Votrelec: Romulus ponúka správnu dávku slizkého masakru aj odkazy na filmy zo ságy

Zásadný predstaviteľ žánru vedeckej fantastiky Isaac Asimov definoval pred vyše osemdesiatimi rokmi tri zákony robotiky. Robot podľa nich musí poslúchať človeka a nemôže mu ublížiť ani za cenu vlastnej záhuby.

Fakt, že tieto princípy ležia na zemi roztrhané na franforce, dnes dokazujú psychologicky škodlivé algoritmy sociálnych sietí, kompromitujúce a umelou inteligenciou podkuté deep fake videá či používanie automatických systémov vo vojnách.

Svoju meditáciu o tom, koho záujmy majú roboti hájiť, predstavuje aj najnovšia mutácia legendárnej série Votrelec.

Film s podtitulom Romulus túto otázku ponúka prostredníctvom konfliktu mladých ľudí túžiacich po slobodnom živote v zdraví s totalitnou ťažobnou korporáciou.

Nedá sa ujsť, pred votrelcami neutečieš

Projekt kolonizácie planét a mesiacov je v príbehu filmu, situovanom pár rokov po deji prvého Votrelca, v plnom prúde. O blahobyte pre všetkých nemôže byť zďaleka reč.

Naopak, zbedačení a chudobní ľudia s podlomeným zdravím žijú v otrasných podmienkach pod krutovládou korporátneho molocha. Partia mladých baníkov sa nechce zmieriť s blednúcou predstavou dôstojného príjmu či včasného dôchodku.

Vyzbrojení nevyhnutnou dávkou drzosti a technickými znalosťami o vesmírnom cestovaní zosnujú plán ako opustiť znečistenú planétu.

Vizuálna stránka filmu odkazuje vkusne na to najlepšie zo ságy (zdroj: 20th Centruy Fox)

V túžbe po slobode pod slnečnými lúčmi sa spolu so spriateleným robotom (syntetikom) nalodia na opustenú vesmírnu stanicu, ktorá ich má odviezť v ústrety novému životu.

Keď prídu na to, že obrovské plavidlo sa zdanlivo bezcieľne a navyše bez posádky neponeviera vesmírom len tak pre nič za nič, je už neskoro.

Klaustrofobická nostalgia

Hoc môže vykreslené prostredie ohúriť aj novicov filmov o votrelcoch, ulahodí najmä pamätníkom.

Vizuálna stránka snímky ponúka lesklé slizké príšery a starú dobrú analógovú estetiku blikajúcich mechanických gombíkov a hranatých monitorov. Na plátne sa skvejú ukážkovo vďaka citlivej postprodukcii.

Režisér Fede Alvarez na tvorbu špeciálnych efektov a monštier použil remeselnú zručnosť tímu zodpovedného za rekvizity vo filme Votrelci od Jamesa Camerona z roku 1986.

Na vyobrazenie xenomorfov a facehuggerov použili tvorcovia bábky a modely, ktoré pôsobia skutočne živo a teda odpudivo. Keď to nie je vyslovene nutné, na CGI sa Romulus nespolieha ani pri kulisách a iných rekvizitách.

Použitie prostriedkov "poctivej" kinematografie spred boomu digitálnych technológií atmosfére filmu jednoznačne prospieva.

Keď k tomu prirátame všadeprítomný ufúľaný plech, zlovestné rebríky a dvere, retro technológie, prevrátené laboratórne skúmavky, či skafander a tenisky požičané priamo od Sigourney Weaver, cítime sa vo vražednom a nechutnom prostredí komfortne ako pri návšteve starých známych.

Viac či menej skrytých citácií na filmy zo ságy, vrátane kontroverzného Prométea, je tu ozaj habadej.

Ako sme už naznačili, ani divák, ktorý franšízu dobre nepozná sa nebude cítiť nevítaný. Romulus ponúka celkom autonómny príbeh a okrem jednej podstatnej a prekvapujúcej výnimky, aj úplne nové postavy.

Aj fungovanie a zákonitosti "votreleckej" verzie budúcnosti sú pochopiteľné takmer na prvú.

Motivácie príšer ako aj ich pôvod a rast sú pre zmenu vysvetlené názornými ukážkami aj občasnými dialógovými pasážami.

Vesmírna loď s atmosférou tlakového hrnca

Nalejme si čistého slizu. Hoci je nostalgia príjemná a vizuálna stránka dôležitá, na Votrelca sa chodíme do kina predovšetkým baviť a báť. V tomto smere sme ukážkovo obslúžení.

Očakávanie vesmírneho krvavého a slizkého masakru je splnené viac ako uspokojivo. Občas máme dokonca pocit, že pozeráme na ultra-realistickú videohru, ktorej viac ako svedčí gore vizuál zodpovedajúci prístupnosti od 18 rokov.

Remeselne ostrieľaný hororový tvorca Fede Alvarez dokazuje nadanie dávkovať strach umne a neprvoplánovo, pochvalu si zasluhuje aj za skvelú dynamiku.

Svojou atmosférou patrí Romulus niekde medzi Votrelca a Votrelcov (zdroj: 20th Centruy Fox)

Záver nemusí byť po chuti každému, príkladné vygradovanie ani originálnosť mu však vytknúť nemožno.

Z hľadiska psychológie postáv Romulus nevybočuje zo žánrového štandardu. Okrem ako tak členitého charakteru hlavnej hrdinky Rain (Cailee Spaeny) a jej humanoidného "brata" Andyho (David Jonsson), máme dočinenia skôr so stereotypnými či priam bezduchými postavami.

Sledovanie počínania partie hlavných postáv obsadených málo okukanými a charizmatickými tvárami je inak celkom osviežujúce.

Chladných racionalistov môže do istej miery rozčuľovať ich miestami priveľmi emóciami motivované počínanie. Keďže je však jedným z ústredných motívov práve konflikt medzi ľudskosťou a strojovou racionalitou, na občasné prchké a nepremyslené správanie sa nemôžeme hnevať.

Romulus si berie požičané

Novinka Fedeho Alvareza je po sérií nepresvedčivých filmov o votrelcoch vkusným a príjemným prekvapením. Dokáže byť pútavou bez toho, aby klesla k plytkosti. Je mozaikou toho najlepšieho, čo nám za 45 rokov sága priniesla.

Nebolo toho málo.

Votrelec Ridleyho Scotta na konci sedemdesiatych rokov v sci-fi ošiali spôsobenom prvými hviezdnymi vojnami totiž zadefinoval celkom nový žáner a obohatil svet filmov o dovtedy nevídanú náladu a výrazové prostriedky.

Cailee Spaeny v roli Rain je dôstojnou nástupkyňou Sigourney Weaver (zdroj: 20th Centruy Fox)

Z jeho estetiky a atmosféry zďaleka nečerpali len pokračovania. Votrelca citovali mnohé sci-fi filmy ale napríklad aj dojná krava Netflixu Stranger Things.

Ak máme v kine pri sledovaní Romulusa pocit, že sme už nejaký záber, sekvenciu či nápad už niekde videli, môže ísť v skutočnosti len o opätovné privlastnenie si niečoho, čo Votrelec či Votrelci kedysi sami priniesli.

Najnovší Romulus si tak svojimi slizkými pazúrmi berie naspäť požičané, a to aj s úrokmi. Zdá sa, že pochvalné reakcie Jamesa Camerona a Ridleyho Scotta neboli len marketingovou stratégiou.