Marek Fučík v čiernych okuliaroch, čiernom tričku s čiernymi tetovaniami zaparkoval svoje čierne auto a v rozhovore si vylial svoju čiernu dušu. Tú podobne ako zlatá retiazka na jeho krku zdobia vzácne momenty.
Štyridsaťročný komik známy ako Fučo má mimoriadne veľa energie a minulosť, ktorú odhaľuje po kúskoch. V rozhovoroch nezatajuje priateľstvo s bývalými členmi organizovaného zločinu ani drogovú závislosť.
Výbušného a postavou impozantného bývalého "dopraváka" si do roly verného pomocníka Mikuláša Černáka Andreja Ambróza vo filme Miki vyhliadol režisér Jakub Kroner. Dnes je jasné, že film bude mimoriadne úspešný.
Fučo, ktorý sa považuje za kontroverznú osobu, sa na svoju hereckú budúcnosť pozerá s opatrnosťou. Spolieha sa na viacero zdrojov príjmov.
Joe Trendy: Ľudia nevypisujú len na internete. Nadávky po nás kričia už aj na ulici Čítajte Hneď po rozhovore má namierené do novootvoreného múzea slovenského zločinu, kde desí nič netušiacich návštevníkov. "Vylietavam na nich s motorovou pílou, je to brutálna vec. Ľudia od strachu skáču do stropu," chváli sa.
Nesedí pred nami parodujúci a nevyspytateľný imitátor, no tajomný, miestami zachmúrený a skeptický muž, hlboko znechutený stavom sveta a Slovenska.
"Ja sa s novinármi veľmi nerozprávam," hovorí.
Začíname ozaj sľubne.
Privyrábaš si v múzeu zločinu. Nie je pritom celé Slovensko také múzeum zločinu?
Určite, zločin má však dnes úplne iné podoby ako v 90. rokoch. Na to, aká sme malá krajina, sme tu kedysi mali obrovský pretlak organizovaných skupín. Dnes tu už nemáme "vagabundov", ale "finančných žralokov".
Marek "Fučo" Fučík (zdroj: Marko Erd)Prežil si celý život v Bratislave?
Vyrastal som na Dolných honoch, mama však bola šikovná a zároveň karieristka. Potom, ako na červený diplom vyštudovala zahraničný obchod, sme sa veľa sťahovali.
Na základnej škole matky Alexie ma učili aj mníšky, no postupne zistili, že som asi satan. Nepresvedčil som ich, že som svätý, a tak som putoval na Kalinčiakovu, a potom som úspešne ukončil osemročné gymnázium.
Máš aj vysokú školu?
Išiel som na andragogiku, no ostal som len chvíľu. Je to pre mňa typické. Nedoťahujem veci do konca.
Reagujú na teba ľudia na ulici. Sú zväčša milí alebo bývajú aj nepríjemní?
Sú žoviálni a rád sa s nimi dám do reči. Nadávajú alebo provokujú ma len na internete.
Na novinárskej premiére filmu Miki si sedel v rade za mnou a počas niektorých scén si bol jediným človekom, ktorý sa smial.
