Zdenka Jakešová sa pred viac ako desiatimi rokmi presťahovala do Toskánska, kde si založila cestovnú kanceláriu. V kamennom dome na vidieku našla svoj vnútorný pokoj, a to aj napriek uponáhľanému životnému štýlu, ktorý jej práca vyžaduje.

Dnes Slovákov vodí na dovolenky do krásnych kamenných víl. Domy majú často hodnotu v miliónoch eur, aj napriek tomu sa o nich stále starajú ich majitelia. Dedia sa z generácie na generáciu a na ľudí zvyknú zapôsobiť natoľko, že sa do nich pravidelne radi vracajú.
Na svojej webovej stránke dodnes nemá objednávací formulár, záujemcovia musia poslať vlastnoručne napísaný e-mail s predstavami a požiadavkami.
V rozhovore prezradila, prečo je to tak. Ale aj to, aký dosah na Toskánsko má masový turizmus a čo ju v posledných rokoch na regióne hnevá.
Keď sme si prvýkrát dohovárali rozhovor, musela si ho tesne pred začiatkom preložiť, pretože si utekala na letisko do Florencie pre klientov, ktorí sa nevedeli dopraviť na ubytovanie. Zvykla si si už na takýto rýchly pracovný život?
Ja som si už zvykla, ale moje okolie na to zvyknuté nie je. Nie každý vie pochopiť, že napríklad počas sezóny musím veľmi promptne reagovať na udalosti, ktoré sa dejú. A dejú sa naozaj často. Môj typ práce je odlišný od toho štandardného, ale mne to neprekáža.
O preložení ma informovala tvoja zamestnankyňa cez e-mail. Koľko pracovníkov má tvoja cestovná agentúra?
Stále sme veľmi malá firma a ani do budúcnosti sa neplánujeme stať veľkou spoločnosťou. Myslím si, že hneď ako čokoľvek začneš robiť na kvantitu a nie kvalitu, tak sa stráca osobný prístup, ktorý je pre mňa to najdôležitejšie na celej cestovke.
Je to jeden z faktorov, ktorým sa odlišujeme od konkurencie. Momentálne máme v tíme okrem mňa ešte šesť kolegýň. Prvý rok som bola vo firme úplne sama, snažila som sa rozbehnúť podnikanie a nebolo to ľahké, pretože som nemala našetrených veľmi veľa vlastných finančných prostriedkov. Vedela som, že to musím zvládnuť sama.
Vyskúšala som si všetky pracovné pozície, od účtovníctva cez marketing, obhliadky, komunikáciu so zákazníkmi až po plánovanie zážitkov priamo v Toskánsku. Keď sa to začalo rozbiehať, pridala sa ku mne bratrancova manželka a postupne pribúdali ďalší.

Nie je to trochu paradox, že si sa presťahovala do Toskánska, kde ľudia žijú pomalšie, milujú siestu a užívajú si pôžitky života, no ty sa v práci neustále musíš ponáhľať?