Ladislav Király celé roky pil instantnú kávu, ktorú zalieval poriadnou dávkou mlieka. Všetko sa zmenilo, keď raz ochutnal kvalitnú výberovú kávu.
Učarovala mu natoľko, že onedlho založil web Blog o káve a postupne sa stal azda najväčšou kávovou autoritou na Slovensku. Dnes vďaka blogu a silným sociálnym sieťam dokáže slovenským pražiarňam kávy mesačne sprostredkovať okolo 1800 objednávok.

Napriek tomu, že nemá publikum, ktoré vo veľkom všetky príspevky komentuje, lajkuje a zdieľa, príspevkami vie spôsobiť "kávový ošiaľ" a v priebehu pár hodín vypredať zásoby kávy, ktorú práve propaguje.
V rozhovore pre Closer prezradil, prečo sa v recenzii nebál osobne konfrontovať majiteľa pražiarne s proruskými názormi, aj to, kedy prišiel zlom a z kávového hoby sa stala zárobková činnosť.
Porozprával nám aj o tom, aké paralely a rozdiely vo videní sveta pozoruje medzi Slovákmi, ktorí obľubujú výberovú kávu a volia skôr progresívne strany, a Slovákmi, ktorí pijú zalievanú kávu a majú tendenciu voliť skôr konzervatívcov.
Keď som na Vianoce kúpil rodičom automatický kávovar a kvalitnú kávu, po týždni ho odložili do pivnice so slovami, že to nebudú piť, lebo sú zvyknutí na zalievanú kávu. Stretávaš sa s takýmito príbehmi aj ty?
Stáva sa mi to často, dokonca do istej miery aj pri vlastných rodičoch. Majú automatický kávovar a kedykoľvek im dodám dobrú kávu, no napriek tomu si sem-tam spravia aj klasiku v koťogu, lebo takto to pili celý život. Takýchto prípadov poznám veľa, podľa mňa v tom veľkú úlohu zohráva nostalgia.

Snažíš sa aj doma u rodičov robiť kávovú osvetu rovnako ako na svojom blogu?
Nesnažím sa doma robiť žiadnu osvetu, len mám zvyčajne navyše dosť veľa kvalitnej kávy z testov a recenzií, a tak ju vždy zvyknem posunúť ľuďom vo mojom okolí.
Keď niekto pil popradskú zalievanú kávu pred tridsiatimi rokmi a spravil si z toho rituál, tak sa mu s kávou pravdepodobne spájajú príjemné spomienky z minulosti. Ja nechcem nikoho nasilu tlačiť do toho, akú kávu teraz musí začať piť.
Chcem len ľuďom povedať, že existuje iná možnosť. Dlho som v práci pil instantnú kávu, ktorú som zalieval mliekom, lebo mi nechutila, ale hľadal som kofeínové nakopnutie. Niekedy po 35. roku života, nepamätám si presne, som náhodou objavil dobrú kávu a pochopil som, že káva môže naozaj chutiť.
Človek nemusí piť len to prepálené čierne čudo, čo dostane v slovenských obchodoch. Káva môže mať tisícky podôb a každému vyhovuje niečo iné.
V rozhovore pre SME si minulý rok povedal, že na návštevách kávu zásadne odmietaš. Ako na to zvyknú reagovať ľudia?
Na návštevách ani vonku väčšinou kávu nepijem. Minule sme boli na týždeň v Chorvátsku a ja som si nedal ani jednu kávu, lebo som vedel, že tam nie sú žiadne dobré kaviarne a mne sa so sebou nechcelo vláčiť celé príslušenstvo.
Na návštevách sa mi občas stane, že keď ľudia ponúknu kávu a ja zostanem ticho, tak sa pousmejú a možno si pomyslia, aký som namyslený. Ale ono to tak vôbec nie je. Je to jednoduchá myšlienka, prečo by som mal piť niečo, čo mi nechutí?
Keď som si otvoril tvoj Blog o káve, všimol som si, že medzi najčítanejšími článkami suverénne dominuje veľký test instantných káv. Čo to podľa teba vypovedá o Slovákoch?
Keď sme plánovali test instantných káv, tušil som, že bude čítaný. Netušil som, že až tak veľmi. Ukázalo nám to realitu trhu. Aj keď nemáme presné čísla, podľa môjho odhadu minimálne polovica Slovákov pije instantnú kávu. Je to najjednoduchší spôsob, ako si kávu pripraviť.