Odborník na bezpečnosť Martin Královič zo spoločnosti SafetyCrew vo svojej kariére zastrešoval bezpečnostné opatrenia na podujatiach ako festival Pohoda, koncertoch Rammsteinu, Depeche Mode či na festivale Starmus v Bratislave.
Ako dlhoročný expert na manažment davu ľuďom pred víkendovým koncertom kapely AC/DC v bratislavských Vajnoroch radí, aby si našli pár minút a dôkladne si prehliadli detaily areálu, rešpektovali pokyny organizátorov, pre istotu identifikovali prípadné únikové cesty a nezabudli si vziať pokrývku hlavy, opaľovací krém a dostatok pitnej vody.
Takmer stotisícový dav ľudí na takomto koncerte ešte Slovensko nezažilo.
Kráľovič v rozhovore vysvetľuje, že jednodňové koncerty majú oproti viacdňovým festivalom viaceré špecifiká, na ktoré sa musí organizátor dobre pripraviť a všetko podrobne naplánovať. Kritický bude najmä masívny príchod a odchod ľudí.
Zvýšenú záťaž bude musieť zvládnuť nielen samotný areál, ale aj dopravná infraštruktúra navôkol. Zabúdať podľa neho netreba ani na samotný dav ľudí, ktorý si bude chcieť koncert užiť komfortne a bezpečne.
V Bratislave sa cez víkend bude konať koncert kapely AC/DC, na ktorý sa podľa odhadov chystá okolo stotisíc ľudí. Aké špecifiká majú podľa vás mestské festivaly oproti festivalom, ktoré sa konajú mimo miest?
Keď sa povie mestský festival, predstavím si niečo ako Bielu noc v centre Bratislavy. V prípade blížiaceho sa koncertu AC/DC vo Vajnoroch vidím rozdiel v tom, že nevyužíva infraštruktúru centra mesta, ale je od neho vzdialený prakticky rovnako ako iné veľké letné festivaly.
Biela noc v centre mesta ovplyvňuje jadro mesta, ťaží z prítomnej infraštruktúry, dobrej dostupnosti MHD a možností občerstvenia. V prípade krízovej situácie je v centre mesta hromada kamenných budov či podzemných garáží, kam sa dá skryť, evakuovať ľudí a rozptýliť sa v uličkách. Je to ochrana pred bleskami.
Ak hovoríme o vzdialenejších a otvorených priestranstvách ako letisko či lúka, tam pre organizátorov vznikajú výzvy. MHD je limitovaná a cestná infraštruktúra nemusí byť dostačujúca pre obrovský nával áut.
V prípade evakuácie desiatok tisíc ľudí z veľkej otvorenej plochy je oveľa náročnejšie zabezpečiť návštevníkom ochranu pred bleskami. Musia sa presúvať do áut či kamenných budov, ktorých nemusí byť dostatok. Videli sme to v uplynulých týždňoch aj na festivale, aj pri búrkach mimo podujatí.
Ako sa z vašich skúseností môže líšiť správanie davu, ak desiatky tisíc ľudí prídu na viacdňový festival a ak na koncert v jeden večer príde okolo stotisíc ľudí?
Nazval by som to užívateľským správaním návštevníka. Ak idete na jednodňový koncert, logicky to je pre vás párhodinová záležitosť.
Typické správanie vyzerá tak, že prídem čím neskôr, teda čo najbližšie k začiatku koncertu, a odídem čím skôr po skončení vystúpenia. Ak idem autom, chcem zaparkovať čo najbližšie k areálu a netrčať v zápche.
Príchod a odchod ľudí pri jednodňových koncertoch je však veľmi koncentrovaný. Takmer všetci prichádzajú a odchádzajú v rovnakom čase špičky.
Na viacdňových festivaloch to problém nie je, niektorí ľudia prídu stanovať hneď v prvý deň ráno, niektorí na obed, iní až večer, časť ľudí príde až na druhý deň. Následne niekto odchádza po poslednom koncerte a iní zostávajú v stanovom mestečku až do rána. Odchod a príchod je plynulejší.
Pohľad na hlavné pódium festivalu Pohoda počas koncertu skupiny Para v roku 2024. (zdroj: TASR/Jaroslav Novák)Zažili sme už v histórii Slovenska udalosť, na ktorú v jeden deň prišlo stotisíc ľudí?
Ak hovoríme o kultúrnych podujatiach s účasťou nad stotisíc ľudí, spomínam si len na koncert Eltona Johna v Sade Janka Kráľa a na Tyršovom nábreží, kde podľa odhadov prišlo až stotisíc návštevníkov. Ale bolo to podujatie bez lístkov, takže presný počet ľudí sa v prostredí parku plného stromov počíta len ťažko.
Ja osobne som sa nedávno podieľal na koncerte Jeana-Michela Jarra, kam prišlo okolo 40-tisíc ľudí, na Depeche Mode bolo okolo 35-tisíc ľudí, na Rammsteine v Trenčíne bolo vyše 45-tisíc ľudí. V niečom sa to blíži k stotisícovému davu, ale nie je to úplne stovka.
Najväčší protest Za slušné Slovensko mal účasť okolo 70-tisíc ľudí, ale to bolo v centre mesta, ktoré toľko ľudí pojme oveľa jednoduchšie ako lúka na okraji mesta.
Historicky najväčšie zhromaždenia na Slovensku boli zvyčajne tie náboženské, či už hovoríme o púti v Šaštíne, alebo o púti v Levoči, prípadne o návštevách pápežov. Ak si dobre spomínam, v roku 1995 sa slávnostná omša za účasti pápeža Jána Pavla II. konala práve na rovnakom mieste, kde sa cez víkend bude konať koncert AC/DC.
Keď si ako odborník na bezpečnosť davu pred sebou predstavíte takmer stotisícový dav, čo sú hlavné veci, ktoré sa v areáli snažíte neustále monitorovať?
Základná vec, ktorá musí byť zabezpečená pri takomto množstve ľudí, je veľmi dobre plánovanie.
Ak organizátor nemá veci naplánované, spísané, vycvičený bezpečnostný personál, bezpečnostnú službu, skoordinovaných usporiadateľov, hasičov, zdravotníkov a políciu, tak v momente krízy už veľa nevymyslí.
V obrovskom dave sa môže stať, že dôjde k tlačenici, k viacerým zdravotným kolapsom, hromadnému nešťastiu alebo sa môže blížiť búrka. Ak v tej chvíli organizátor reaguje už len ad hoc, lebo plány nemá vopred pripravené a nacvičené, tak to nemusí dopadnúť dobre.
Martin Královič v čase, keď zastával post štátneho tajomníka ministerstva vnútra. (zdroj: TASR/Martin Baumann)A na čo si bezpečnostný manažér musí dávať pozor po úspešnom plánovaní?
Ak sa pozerám na takmer stotisíc ľudí v priestore, v prvom rade dohliadam na komfort a bezpečnosť účastníkov. Musia mať veľmi rýchly prístup k pitnej vode, k jedlu, pri vstupe nesmú čakať niekoľko hodín, aby ste ich nevystavovali slnečnému žiareniu. Ak tieto veci nie sú zabezpečené, môže to vyústiť do kolapsov.
Nazval by som to tak, že organizátor musí zabezpečiť plynulosť koncertu. Ak bude návštevník čakať dve hodiny pri vstupe, potom polhodinu na toaletu a polhodinu na jedlo, odrazí sa to na nervóznom správaní, nálade a atmosfére davu.
Keď sa už dav zhromaždí pred jedným pódiom, kľúčový je crowd safety management. Všímam si, či hustota davu nie je príliš veľká. Na veľkých koncertoch je hustota davu bežne okolo štyroch až piatich osôb na štvorcový meter.
Ak by ten dav bol ešte hustejší, zvyšuje sa tým riziko tlačenice, paniky a prinajhoršom udupania sa. Keď sa človek v dave nebude cítiť komfortne, ale stiesnene, môže to mať vplyv na to, ako bude reagovať v krízovej situácii. V príliš hustom dave môžete mať problém s pohybom hrudného koša pri dýchaní.
Aké základné tipy by ste dali samotným návštevníkom, ktorí sa chystajú na koncert, kde bude takmer stotisíc ľudí v jednom areáli?
