Letíš na dovolenku a nechcelo sa ti priplácať za batožinu do podpalubia ani za menší kufor, pretože by to stálo viac ako celý let.
Všetky veci si preto zbalíš do ruksaku, ktorý napcháš až po okraj. Vyberieš sa na letisko a aj keď vieš, že tvoj ruksak by technicky mal spĺňať povolené rozmery nízkonákladových leteckých spoločností ako Ryanair či Wizz Air, aj tak si pred nástupom do lietadla nervózny.
Zamestnanci začali kontrolovať rozmery, cestujúci vkladajú batožinu do stojana. Odrazu zisťuješ, že ten tvoj sa nezmestí a doplácaš 60 eur, inak ťa nepustia do lietadla. Túto situáciu ročne zažíva mnoho cestovateľov.
Zozbierali sme niekoľko príbehov, v niektorých sa cestovateľom podarilo vykľučkovať bez príplatku, inde však prísne podmienky neobišli.
Meškal nám let, dostali sme 2400 eur. Slováci opisujú, ako získali odškodnenie od leteckých spoločností Čítajte Aj napriek jednotným podmienkam sa môže stať, že kým cestou do destinácie tvoj kufor prejde bez komplikácii, naspäť môžeš zaplatiť. Ako je to možné?
Podľa vyjadrenia leteckej spoločnosti Wizz Air by sa to stávať nemalo.
Z podmienok platných pre rozmery batožiny neexistujú výnimky a platia na všetkých letiskách, odkiaľ spoločnosť lieta. „V blízkej budúcnosti nemáme v pláne tieto podmienky meniť,“ povedala pre Closer manažérka komunikácie Sasha Vislaus.
Batožinové podmienky nízkonákladových spoločností
Letecká spoločnosť Wizz Air umožňuje cestujúcim vziať si na palubu bezplatný kus príručnej batožiny v prípade, ak jej veľkosť nepresahuje 40 x 30 x 20 centimetrov a hmotnosť 10 kilogramov. Batožina musí byť na palube umiestnená pod sedadlom, nie v úložnom boxe nad hlavami.
Letecká spoločnosť Ryanair umožňuje pasažierom vziať si na palubu bezplatný kus príručnej batožiny s maximálnou veľkosťou 40 x 20 x 25 centimetrov. Tento kus batožiny sa musí zmestiť pod sedadlo pred cestujúcim, nemal by byť odložený v úložnom boxe nad hlavami.
Nepustili by ma do lietadla
Andrea Robová zostala po náhodnej kontrole batožín na letisku v Budapešti ľahšia o 80 eur. V júli minulého roka odlietala z maďarského hlavného mesta na výlet do Baku v Azerbajdžane. Letenku si kúpila od leteckej spoločnosti Wizz Air.
„Mala som len príručnú batožinu, kufor na kolieskach s rozmermi 45 x 35 x 20 centimetrov a váhou 7,5 kilogramu. Wizz Air má pre príručnú batožinu maximálnu veľkosť 55 x 40 x 23 centimetrov a hmotnosť 10 kíl,“ vysvetľuje Andrea.
Na letisku si ju odchytil pracovník leteckej spoločnosti, ktorý jej ho dal premerať. Nezodpovedal rozmerom pre batohy, a tak jej oznámil, že si bude musieť priplatiť. „Musela som zaplatiť 80 eur, inak by ma nepustili do lietadla,“ hovorí.
„Nedalo sa s nimi rozprávať. Mali tam ochrankárov, ktorí stáli pri pracovníkoch Wizz Airu a odchytávali ľudí ako na bežiacom páse. Kamenná tvár, neochota komunikovať a prístup, ktorý má podľa mňa ďaleko od vzťahu zákazník a služba zákazníkovi. Prišlo mi to ako nemilé, chladné správanie,“ konštatuje Andrea.
Ako dodáva, cestou naspäť z Baku nemala s rovnakým kufríkom žiadny problém.
(zdroj: Wikimedia Commons/Wolny)Zamestnankyňa bola neoblomná
Keď Martina Svíčka v roku 2019 cestovala domov z dovolenky v cyperskej Larnake, zamestnankyňa leteckej spoločnosti skontrolovala batožinu všetkým cestujúcim. „Bola nepríjemná a všetci sme museli doplácať, čo malo za následok meškanie lietadla. Odvtedy si na rozmery dávame veľký pozor,“ hovorí.
Tento rok letela z bratislavského letiska opäť na Cyprus, tentoraz do mesta Pafos. Opäť sa stretla s kontrolou rozmerov batožín, no zamestnankyňa leteckej spoločnosti Ryanair na ňu pôsobila ešte prísnejšie ako v minulosti.
„Bola taká nepríjemná, že zahraniční turisti museli doplácať, aj keď sa im batožinu do stojana podarilo natlačiť. Povedala im, že to tam musí vojsť bez stlačenia,“ opisuje situáciu.
Zaplatiť podľa nej museli okolo 40 eur, aj sa so zamestnankyňou snažili dohodnúť, ale v tomto prípade bola neoblomná. „Nemalo to zmysel. Ale z mojich skúseností si vo všeobecnosti malé letiská potrpia na poriadnu kontrolu, takto nás kontrolovali aj na Skiathose či v Eindhovene,“ uzatvára.
(zdroj: Wizz Air)Čerstvá skúsenosť z Bratislavy
O čerstvý zážitok z bratislavského letiska sa s nami podelila Ivana Sklenková. S dvoma kamarátkami letela do tureckého Dalamanu. Ako hovorí, všetky tri mali napchaté ruksaky, ale nikdy predtým s rozmermi batožín nemala problém.
„Nemali sme ani jedna kúpené priority ani zacheckovaný kufor, takže sme to chceli uhrať na šťastenu ako vždy. Uznávam, že som sa mohla zbaliť úspornejšie, batoh mohol mať maximálne 40 x 25 x 20 centimetrov a môj mohol mať okolo 50 x 30 x 25 centimetrov,“ vysvetľuje Ivana.
Keď čakali na boarding, pasažierov si začali obzerať zamestnanci Ryanairu a vytypovali si práve Ivanu.
„Prišla za mnou žena, Slovenka, s tým, že mám skúsiť vopchať svoj ruksak do stojana. Mala som navyše malú ,ľadvinku‘, ktorú som vždy nosievala a nikdy to nebol problém. Ona mi však povedala, že to musím zmestiť do ruksaku a až potom vopchať do stojana,“ hovorí.
Skúsila to, ale nemala šancu sa vopchať do povolených rozmerov. Zamestnankyňa jej dokonca povedala, že má čas a môže to skúsiť viackrát, ale nedalo sa to.
„Povedala som jej, že to teda zaplatím, nie som konfliktný typ a chcela som na to rýchlo zabudnúť. Vypísali sme papier a zaplatila som 47 eur ako doplatok za zacheckovanú batožinu, lebo môj batoh musel ísť do podpalubia,“ vysvetľuje.
Obe jej kamarátky vraj mali rovnako veľké ruksaky, ale im sa podarilo prešmyknúť. Na letisku v Dalamane už ruksak nikto neriešil.
(zdroj: Ryanair/Markus Winkler)Dva centimetre za 60 eur
Klára Stráňavová musela na letisku doplácať desiatky eur za nadrozmernú batožinu, aj keď jej kufrík presahoval povolené rozmery o dva alebo tri centimetre.
„Mám červený kufrík, s ktorým cestujem hore-dole po Európe. Viem o ňom, že je možno o dva centimetre väčší ako povolené rozmery, ale nikdy som s tým nemala problém. A nikdy som si ani neplatila priority,“ vysvetľuje.
Na rozmery doplatila na viedenskom letisku Schwechat, keď s priateľom leteli Ryanairom na dovolenku na Santorini. „Pán mi nariadil, aby som kufrík vložila do stojana. Nezmestil sa, bolo to naozaj pár centimetrov, ale povedal mi, že som prekročila povolené rozmery a musím doplatiť 60 eur,“ hovorí Slovenka.
Nepozdávalo sa jej to, jej priateľ sa so zamestnancom pokúšal dohodnúť, ale ten bol neoblomný. „Bol v práve, my sme si to mali lepšie pozrieť. Tento pán bral svoju prácu veľmi vážne a dostala som pokutu,“ dodáva. Nebol to záver jej frustrácie.
Keď nastupovala do lietadla, letuška jej kufor vzala a nechala ho umiestniť do podpalubia, čo Kláru nahnevalo. „Zaplatila som si zaň, ale nemohla som ho mať pri sebe. Na vrchu som v kufri mala fotoaparát Instax Mini a bála som sa, aby mi ho nepoškodili,“ vraví. Cestou naspäť zo Santorini za rovnaký kufor nedoplácala nič.
(zdroj: Wikimedia Commons/Senthil 020)Niekto má problémy takmer vždy
Vo facebookovej skupine Cestovateľská poradňa sme narazili na Jána Krajčího, ktorý sa ľuďom snažil viackrát poradiť s otázkami o rozmeroch batožín. Sám má skúsenosť s doplácaním za nesprávny rozmer, aj keď spred dávnejších rokov.
„Možno pred desiatimi rokmi sme odlietali z Budapešti do Dubaja a mal som batožinu kúpenú na rozmery leteckej spoločnosti Wizz Air. Už na gate nám kontrolovali rozmery batožiny v stojane a mne z neho trčali kolieska,“ spomína.
Na mieste musel zaplatiť trikrát po 45 eur za všetkých pasažierov, s ktorými cestoval. Odvtedy sa poučil. „Už na palubu beriem len tašku, ktorá sa dá stlačiť, alebo rozmery striktne dodržiavam," hovorí.
Napriek tomu, že prísne podmienky Ryanairu a Wizz Airu nie sú žiadnym tajomstvom, podľa neho má niekto s rozmermi batožiny problém pri takmer každom lete.
„Naposledy som letel z Bratislavy do Dalamanu a každému kontrolovali rozmery príručnej batožiny. Ak si mal čo i len centimeter navyše, musel si platiť. Známa takto pred mesiacom letela z Neapola, mala batožinu väčšiu o dva centimetre a musela doplácať, ale pokazil sa im platobný terminál,“ hovorí.
Mala šťastie, pracovníci letiska ju preto pustili bez platenia so slovami, že to bolo naposledy.
(zdroj: Wikimedia Commons/Jonik)Pozor na malé letiská
Mladá Slovenka Sára Smolková zažila prísnu kontrolu batožín na letisku gréckeho ostrova Skiathos. Na tento malý ostrovček začala pred pár rokmi z Viedne lietať spoločnosť Ryanair.
„Už v recenziách letiska som si prečítala, že sa ľudia sťažovali na prísne kontroly. Vedela som o tom dopredu, takže som bola pripravená,“ hovorí Sára. Keď odlietali z dovolenky naspäť domov, pracovníci letiska začali kontrolovať batožinu každému.
„Nebola to náhodná kontrola, že by si pracovník všimol väčšinu batožinu. Všetci sme sa museli postaviť do radu a dať svoju batožinu do kontrolného stojana," spomína na minulé leto.
Pri odletovej bráne podľa nej nikto nepanikáril, ale každý sa podľa nej snažil prebaliť oblečenie, prípadne sa naobliekať. Aj ona sama viacero predmetov preložila do tašky z duty free obchodu.
Sára mala šťastie, pretože nakoniec pokutu nemusela platiť. „Sama priznávam, že som mala batoh väčší, ako by som mala mať, ale nikdy som s tým nemala problém, lebo to nikdy takto prísne nekontrolovali. Ani cestou na Skiathos,“ tvrdí.
„Bolo pár ľudí, ktorým sa to tam vtrepať nepodarilo a museli zaplatiť pokutu,“ hovorí. Nikdy predtým sa s takou dôslednou kontrolou nestretla.
