Sezóna tornád nivočí nič netušiacich malomešťanov. Geniálna meteorologička pozná odpoveď

Filmové štúdiá oprašujú jeden retro hit za druhým. Z mrakov zvíreného prachu v archívoch tentokrát vzniklo filmové tornádo, odkazujúce na klasiku Twister od Jana de Bonta z roku 1996.

Producenti na koniec názvu novinky prikovali písmeno S, osviežili kasting, prenajali si špičku v oblasti CGI a s celkom novým príbehom sa vydali terorizovať kinosály sveta.

Za nivočenie obydlí prostých a nevinných Američanov môžu výkyvy, alebo ešte presnejšie, rotácie počasia.

V novinke režiséra Leeho Isaaca Chunga v oklahomských poliach a mestečkách úraduje celý húf tornád, terorizujúcich až trestuhodne nič netušiacich občanov.

Ako premisa letného kinohitu to celkom ujde.

Vo víre čudesnej subkultúry lovcov tornád

Twisters nám v aspoň štyroch podobách predstavuje osviežujúcu a relatívne neokukanú subkultúru lovcov tornád, ktorú poznajú najmä fanúšikovia dokumentárnych kanálov.

Sledujeme zapálených študentov, snažiacich sa pochopiť a ideálne aj prekabátiť extrémny prírodný úkaz. Pridruženou komunitou sú vedecky podkutí, no ziskuchtiví startupisti v službách magnáta, ktorý skupuje zdevastované pozemky.

Do tretice za tornádami jazdí aj množstvo nadšených amatérskych fanúšikov túžiacich zočiť ničivú silu prírody z čo najmenšej vzdialenosti.

Symbolizuje ich guru – odvážny a na prvý pohľad arogantný a nerozvážny kovboj a youtuber Tyler Owens (Glen Powell).

Okrem milióna followerov má aj zásobník šialených nápadov, ako napríklad odpaľovanie ohňostroja v oku tornáda.

Slovenský ekvivalent tejto postavičky by isto ocenila TV Markíza v projekte Lovci búrok.

Glen Powell si zahral youtubera/lovca tornád. (zdroj: Continental Film)

Príťažlivejší ako tento akčný prototyp nebojácneho fešáka je azda len jeho obrnený červený niekoľkotonový džíp ryjúci kukuričné polia.

Hĺbku priamočiaremu príbehu však svojim citlivým a civilným herectvom dodáva až predstaviteľka ústrednej postavy a hviezda seriálu Normal People Daisy Edgar-Jones.

Výrazové prostriedky dievčaťa s empatickým až magickým vzťahom k okolitej prírode a hlboko zakorenenou traumou, si požičala z vlastnej roly v nedávnom skvelom filme Kde raky spievajú.

Klimatická zmena a otázka zodpovednosti za následky

Takmer 30 rokov po filme Twister sa debata o klimatickej zmene dostala do centra verejnej pozornosti. Pokračovanie o nepredvídateľných výkyvoch počasia túto zmenu paradigmy nemôže ignorovať.

Scenárista Mark L. Smith pre Collider hovorí, že počas prípravy scenára sa stretával s meteorologickými expertmi a skutočnými lovcami búrok a o devastačnej sile sa presvedčil aj na vlastnej koži.

Jeho film vraj reflektuje naliehavosť klimatickej krízy, v dôsledku ktorej sa sezóna tornád predlžuje, zintenzívňuje a lokalita ich výskytu zväčšuje.

Lovci tornád sú vskutku čudesná skupinka ľudí (zdroj: Continental Film)

Dovolíme si nesúhlasiť. Vo výsledku Twisters zďaleka nie je alarmujúcim manifestom spochybňujúcim uhlíkovo neudržateľný spôsob života. Je skôr mementom, že monštruózne tornáda sú tu a len tak nikam neodídu.

Hoci pomedzi tóny country zaznievajú náznaky pohoršenia z kritického vývoja klimatických podmienok, Twisters sa azda z obavy o stratu časti divákov priamočiaremu nastoleniu polarizujúcej témy vyhýba.

Celkom otvorene sa však pýta iné pálčivé otázky: kto je zodpovedný za manažment dosahov prírodných katastrof, kto na nich zarába a a na koho sa majú živlami zbedačení občania obrátiť?

Aj keď je väčšina ľudkov vo filme v role zmyslov zbavených a bezduchých obetí, hŕstka hlavných hrdinov preukazuje úctyhodné úrovne sebareflexie, citlivosti a obetavosti. Hlavná postava Kate Cooper tieto vlastnosti navyše využíva na bio-inžiniersku misiu s cieľom „skrotiť“ tornáda.

Napriek vedecko-spasiteľskej rovine platí, že Twisters hlbšiu angažovanosť obetuje v prospech priamočiarosti, akú katastrofický žáner vyžaduje. Lee Isaac Chung sa v tomto smere čo-to priučil od výkonného producenta filmu, ktorým nie je nikto iný ako miláčik mainstreamových davov Steven Spielberg.

Čo-to sa priučíme

Hučanie živlov a kolapsov budov v ušiach pozorných divákov prehlušuje počas občasných strojených scén vysvetľujúcich meteorologické princípy šušťanie scenára.

Keďže sa však oboznamujeme s užitočnou terminológiou a teóriami, o ktorých sme zväčša nemali ani poňatia, tento rozprávačský defekt vieme odpustiť. Napríklad aj vďaka tomu, že sa poučíme v oblasti klasifikácie tornád. O tom, kam sa konkrétne tornádo umiestni na šesťstupňovej stupnici, rozhoduje nielen jeho rýchlosť, ale aj dôsledky.

Práve dosah na ľudí musíme zvážiť aj pri hodnotení Twisters. Diváci si zakrývajú oči pred trpiacimi ľudkami a v ľaku sa trhajú pred mocou neľútostného živlu.

Twisters ostáva predovšetkým katastrofickým filmom (zdroj: Continental Film)

Zážitok z premietania filmu s približne 200-miliónovou cenovkou je z pochopiteľných dôvodov najodzbrojujúcejší v kinosále. Keď ťa potom skropí letná búrka a vystrašia blesky, na srdci ťa môže hriať pocit, že nebývaš napríklad v Oklahome, kde by si zaparkované auto hľadal prevrátené na streche v susednom poli.

Twisters funguje. Keď k zdravému nadhľadu a zmyslu pre humor scenáristov, ktorí sa netrápia polopatistickosťou scén ani občasnou iracionálnosťou postáv, prirátame viac ako znesiteľných ústredných hrdinov, dostávame viac ako len znesiteľný zážitok.

Film patrí v špecifickej kategórii katastrofických filmov medzi špičku. Či je to veľa, alebo málo, je na posúdení každého z nás.